Nedeľa Krista Kráľa

Koniec cirkevného roka – predobraz druhého príchodu Božieho Syna na svet

Poznáte tieto slová: Kde bolo, tam bolo…? Zaiste všetci. Tak začínajú rozprávky. My sme však vyrástli z čias rozprávok, a predsa i dnes a v kostole čítame a počúvame o kráľovi. Všetci vieme, že nejde o vymyslený dej, postavu, a dokonca pre všetkých ľudí ani o dobrý koniec.

Ježiš hovorí: „Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta“ (Mt 25,34), a: „Potom povie aj tým, čo budú zľava: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom“ (Mt 25,41).

Liturgický rok čítaním z Evanjelia podľa sv. Matúša, ktoré sme čítali počas celého roka, najmä v nedele v Cezročnom období, končí sa opisom Posledného súdu. Ježiš sa sám predstavuje ako Kráľ všetkých ľudí a národov. Liturgický rok nám predstavil Ježiša v rôznych fázach a udalostiach jeho života. Evanjeliá popisujú Ježiša od malého dieťaťa, cez muža v rokoch, pri verejnom účinkovaní i súkromí, až po jeho smrť, zmŕtvychvstanie a návrat k Otcovi. Na Ježiša sa nemôžeme pozerať len ako na tichého či pokorného, ale aj na toho, ktorý je Pánom sveta a Kráľom celého vesmíru. Titul Kráľ a či Pán patrí Kristovi v celkom inom zmysle ako udelený či získaný u iného človeka. Kráľovský charakter Krista je odlišný od vládcov na zemi, pretože ako sám povedal pred Pilátom: „Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto“ (Jn 18,36), a keď sa ho Pilát pýta: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš, že som kráľ“ (Jn 18,37). Ježiša ako spravodlivého Kráľa predpovedá už prorok Zachariáš (porov. 9,9). Biblické slovo “spravodlivý“ značí to isté čo pravý, dobrý či svätý. A tieto prívlastky dostáva Ježiš na viacerých miestach evanjelií. Sám hovorí o sebe ako o „Synovi človeka“, o “pastierovi“, “kráľovi“ či “sudcovi“. Pri všetkých týchto tituloch dominuje motív, aby sme všetko, čo nám hovorí, robili vedome a dobrovoľne z lásky k nemu. Keď zachovávame jeho príkazy voči blížnym, máme to robiť tak, akoby sme to robili jemu samému: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,40). A tiež: „Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili“ (Mt 25,45). Keď Ježiš niečo od ľudí žiada a sľubuje za to odmenu, už o sebe hovorí ako o budúcom Sudcovi. On, ktorý pre nás a pre našu spásu prišiel na svet, prijal prirodzenosť človeka, a nielenže podal patričné poučenie, výklad potrebných právd, ale aj za nás z lásky zomrel a potom vstal z mŕtvych, dokázal slovom i skutkom, že je pravý Boh.
Obraz druhého príchodu, keď príde v sprievode anjelov, jedine on bude môcť dať konečnú odmenu či trest. Ako sa pri starozákonných obradoch oddelil cap od oviec, aby ako symbol hriechu bol vyhnaný do púšte, tak spravodlivým sa dostane odmena a nespravodlivým trest. Pretože Ježiš jasne povedal, že Boha a blížneho máme milovať, že nedá sa oddeliť láska k Bohu od lásky k blížnemu, tak všetko, čo sme urobili či neurobili blížnemu, sme urobili či neurobili samému Ježišovi. Pri druhom návrate bude súd, kde rozhodujúcim kritériom bude činorodá láska k Bohu a k blížnemu.

Od najstarších čias takto rozumieme druhému príchodu Krista na svet. Nádherná freska návštevníkom Sixtínskej kaplnky sa prihovára obrazom ako Buonarroti si predstavil druhý príchod Krista na svet. Sv. Matúš v evanjeliu nefantazíruje. Nepodáva opis, kedy to bude, kde, čo dopodrobna bude prebiehať, nehovorí ani o presných znameniach, čo nie je pre našu spásu dôležité či podstatné. Podstatné sú skutky kresťanského milosrdenstva.
To nie je len hladný, smädný, pocestný, nahý, chorý či vo väzení, ktorých si máme všímať a ku ktorým sa máme postaviť ako k samému Kristovi, ale je to aj nezamestnaný, narkoman, alkoholik, chorý na AIDS, nenarodený, a iný, ktorého si máme všimnúť. Príkaz lásky nestráca na význame, aktuálnosti, potrebe.

Posledný súd prevýši svojou objektivitou všetky súdy dejín ľudstva. Celé ľudstvo spozná, kto bol Ježiš Kristus a kto je ten, čo prichádza súdiť. Kontrast lásky Božej prevýši každú ľudskú lásku. Poznáme, prečo prišiel v tichu betlehemskej noci ako Dieťa. Uvedomíme si, že sa nás dotýkajú slová, že nebolo pre neho miesta v hostinci. Kráľ sveta nepotreboval fanfáry, anjeli povedali pastierom všetko potrebné.
Vtedy si celý svet uvedomí, že je Boží Syn, hoci ho násilne umlčali. Vtedy každé ústa umĺknu. Pýcha, ktorá ho neprijala, ním opovrhla, stratí svoju silu, ale už nebude môcť človek veci zvrátiť, napraviť, vylepšiť. Keď ho nechceli prijať vtedy ako Boha a Pána, potom ho nebudú môcť prijať ako svojho Kráľa, len ako svojho Sudcu. Vtedy svet spozná význam jeho lásky o chlebe a víne: toto je moje Telo, moja Krv, toto robte na moju pamiatku. Keď nemali čas, chuť, moc, keď mohli prijímať ho pod spôsobmi chleba a vína, potom bude už len spravodlivý Sudca.
Všetko skryté a utajené bude zverejnené a známe. Nielen skutky, ale aj myšlienky budú odmenené či potrestané. Spravodlivosť bude žiariť a každý zločin, podlosť budú potrestané. Pravda zvíťazí a lož bude potrestaná. Vševediaci a všemohúci Boh na nikoho a nič nezabudne.
Dnes je ešte deň, kedy môžeme a máme urobiť, čo od nás právom Boh žiada. Stačí sa pozrieť okolo seba, viac si všímať núdzu, potreby iných.
Pred troma rokmi mu zomrela žena. Tá vedela s ním spolunažívať. Teraz je sám. Celé dni presedí pri okne. Občas poprosí cez okno okoloidúcich, aby mu čo-to kúpili. Už niekoľko mesiacov si nedokáže uvariť a rovnako oprať. Kto by mesiace jedol salámu a chlieb a nejakú konzervu na studeno?! Ľudia o ňom hovoria, že je stále opitý. Nevie si navariť, oprať, okrem toho má prsty skrútené od reumy a trasú sa mu. Myši tiež urobia svoje v byte. Prach je potrebné utrieť, vysať a hoci má vysávač, on to nikdy nerobil. Deti nemali. S rodinou sa po pohrebe rozišli, pretože si bránil svoje, keď brali čo videli a on sa ozval, že ešte žije. Odvtedy neprišli, hoci dostali mnoho, a teraz čakajú, že aj tak raz dostanú ostatné.

Aj tu platia slová Ježiša o hlade, smäde… Susedia majú spoločnú stenu, ale neprídu. Iní majú spoločný vchod do domu, ale pri jeho dverách nezastanú. Spolupracovníci bývajú na tej istej ulici, v tom istom meste, a už ho nenavštívia. Väčšina z nich chodí v nedeľu do kostola. Viacerí sa pravidelne modlia.
Je Nedeľa Krista Kráľa. Ježiš hovorí aj dnes: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,40). A tiež: „Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili“ (Mt 25,45). Dnes právom od nás Ježiš žiada, aby sme vážne vzali jeho slová. Pripomína to, čo má u neho cenu, za čo nás môže odmeniť. Ostatné stratí cenu, nezaváži, nebude nič platné, nech by malo akúkoľvek cenu či význam.

Kde bolo, tam bolo... dotýka sa aj nášho života. Nežijeme v rozprávke. Život sa nedá zopakovať, ale dnes ešte zmeniť. Čo na tom, že titul kráľ stráca na aktuálnosti v spoločenskom rebríku! Jeden Kráľ bude kráľom aj v posledný deň – deň nášho súdu.

Amen.