Nedeľa Krista Kráľa

AI
Drahí bratia a sestry! Možno ste urobili niekedy chybný krok v živote, ktorého vám bolo potom ľúto. Trápilo vás to a nech ste robili čokoľvek, bolo vám akosi ťažko pri srdci. Tento pocit previnenia budú mať tí, ktorí sa previňujú voči ľuďom neustále. Aj keď si už na to zvykli a snažia sa ten hlas v sebe zadusiť, ale nezadusia ho, on zadusí ich.

KE
Lebo to je peklo. Nebude tam kotol, nebudú tam čerti, nebude tam oheň. Budeš tam ty, sám so svojou biedou. A ako sme počuli v evanjeliu, Ježiš to nazval večným trápením.

DI
Svoje podobenstvá zhrnul Ježiš dnešnou rečou o všeobecnom súde sveta. Mohli by sme povedať, že Ježiš dnes v evanjeliu pozdvihol človeka na úroveň Boha. Veď hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Všimnime si, že Ježiš vôbec nehovorí o modlitbe za bratov, ale o konaní skutkov. Ježiš si modlitbu váži, veď aj sám sa modlí, ale budeme súdení nie za modlitby, ale za náš praktický život, lebo modlitba je len prostriedok k plnohodnotnému životu. Ježiš dnes jasne povedal, že si ľudí oddelí, podľa toho koľko sa kto namodlil, ale podľa toho, kto ako žil. Syn človeka bude odplácať podľa skutkov a života. Táto súdna zásada platí rovnako pre Kristovho nasledovníka, ako aj pre pohana, ktorý ešte nepozná Písmo. Obidve skupiny budú súdené s rovnakou Božou spravodlivosťou. Pán nehovorí o viere, o vyznaní jeho mena, ale o konaní a skutkoch ľudí.

PAR
Je jedno, či si katolík alebo pravoslávny, či si biely alebo čierny, ale nie je jedno, ako žiješ. Ak si myslíš, že preháňam, možno; ale aby si nebol prekvapený. Bodaj by si mal pravdu ty a nie ja, bodaj by to tak bolo, ale potom nás Písmo klame? Dokážeme rozoznať dobré od zlého a nikto nás to nemusel učiť. Cítime, čo je dobré, lebo nás to napĺňa pokojom, ale cítime aj to, čo je zlé, lebo nás to napĺňa nepokojom, trápením. Čo to je? Je to Boží hlas. Prirodzený zákon, už od narodenia vpísaný do svedomia každej ľudskej bytosti na tejto planéte. Ak počúvam tento hlas a podľa neho žijem, zaručuje mi aj spásu a modlitba mi k tomu dopomáha. Ale modlitba alebo viera nie sú prvoradé k dosiahnutiu spásy.

MY
Raz som šiel s mladými ľuďmi – študentmi autobusom do Medžugoria na festival mládeže, ktorý sa tam koná každý rok. Keď sme dorazili, čakal nás veľmi bohatý program. No veľkým problémom bolo stravovanie. K dispozícii bola len jedna kuchynka, síce s množstvom tanierov, príborov pohárov, ale iba s jednou sadou hrncov. A tie hrnce v sade boli rôzne. Jeden väčší, ostatné rôznych veľkostí. Keď táto mládež po spoločných modlitbách pri kostole, po speve a tlieskaní, nadšená nielen z toho miesta, ale aj z duchovného bohatstva, prišla na ubytovňu, niektorí sme boli smutní, že sme zrazu pri jedle nepoznali spolubrata, sestru, kamaráta. Každý sa schoval do kúta, snažil sa rýchlo vziať jeden hrniec, pravda, pre jedného malý, uvaril si svoju polievku a sám si ju aj zjedol s veľmi trápnym pocitom, aby nikomu inému nezachutilo. Lenže nás tam bolo ubytovaných dvadsať a hrncov bolo len päť. Boli viaceré možnosti. Najlepšia bola ísť do reštaurácie. Ďalšia možnosť– poprosiť domácu, aby pripravovala stravu, ale to bolo drahé. Keďže to boli študenti, nemali peňazí nazvyš, a tak si varil každý sám. Prvé dni boli hrozné. Ale najkrajšie dni boli neskôr, keď sme pochopili: keď sme pozbierali všetky polievky a prichystali jednu vo veľkom hrnci. Dokázali sme pripraviť aj druhé jedlo a ešte sme stihli upiecť aj jednoduchý koláč. Najedli sa všetci okrem toho sme pri stole prebrali množstvo problémov a podelili sa s mnohými zážitkami. Najkrajšia na púti je a bola určite modlitba. Veľmi dobré boli aj prednášky, ale najlepším sa pre nás stal spoločný obed.

ADE
Možno vás trápi chybný krok, ktorý ste v živote urobili. Nie je hlúposťou človeka urobiť tento chybný krok, ale určite by bolo hlúpe sústavne robiť chybné kroky.

Amen.