Osemnásta nedeľa "cez rok"

AI
Milí bratia a sestry! Všetci poznáme v našom živote i celkovo vo svete veľa problémov, ktoré sú spojené so starostlivosťou o človeka. Je veľa krajín, kde ľudia nemajú dostatok jedla. Áno, človek nutne potrebuje sýtiť svoje telo. Ale je ešte viac krajín, a dá sa povedať, že všade na svete, kde sú ľudia, ktorí potrebujú sýtiť svoju dušu. Patríme k nim aj my. Človek, ktorý chce nasýtiť telo, vie čo k tomu potrebuje. Ale keď chce nasýtiť svoju vlastnú dušu, mnohokrát nevie, čo robiť.

KE
Ľudia, ktorí prišli za Ježišom a nechávali sa uzdravovať, prichádzali preto, aby nasýtili svoju dušu. Celý deň strávili pri ňom a až večer, keď učeníci upozornili Ježiša, že ľud je už hladný, Ježiš rozmnoží chlieb a ryby a nasýti ich, aby od neho neodchádzali hladní ani fyzicky.

DI
Viete, čo nám týmto gestom chcel Ježiš povedať? Že je dôležité sýtiť ľudské telo, ale dôležitejšie je sýtiť ľudskú dušu. Keď Ježiš uzdravoval chorých, rozprával im o Božom kráľovstve. Toto rozprávanie bolo také výstižné, že ho ľudia pešo prenasledujú z Kafarnauma až na neobývané miesto v blízkosti Betsaidy. Ježiš tam chcel byť sám s učeníkmi. Tí mysleli na to, že budú hladní, a preto si vzali 5 chlebov a 2 ryby. Pre nich to stačilo, ale nepočítali s tým, že tam príde taký zástup. Veď len mužov tam bolo 5000. Biblisti hovoria, že tam mohlo byť okolo 15 až 20 tisíc ľudí. Môžeme sa opýtať: Kde sa tam vzali? Neboli to ľudia len z Kafarnauma, ale aj z osád, cez ktoré zástup putoval do Betsaidy, aby nasýtil svoju dušu Božím slovom. Ľudia nerozmýšľali nad tým, čo budú jesť; boli vyprahnutí a hladní duševne, nie fyzicky. Preto mnohí nechali všetko, čo robili, vzali ženu, deti a išli za Ježišom. Ježišovi ich bolo ľúto, aj keď mu narušili pôvodný program chvíľ strávených v tichosti a modlitbe, ale neodohnal ich. A túžba, nadšenie a hlad za Ježišovým slovom boli také veľké, že premohli aj fyzický hlad. Vôbec nevnímali, že sú hladní. Všimli si to len učeníci, ktorí si možno z tých chlebov po troške aj odkrajovali. A Ježiš hovoril k nim niekoľko hodín, takmer celý deň. Možno 10 hodín sýtil ľudskú dušu, možno 2 hodiny aj ich telo, aby ani jeden z nich neodišiel hladný. 10 hodín času venujú ľudia nebeskému kráľovstvu a možno len hodinu, prípadne dve, sa venujú záujmom pozemského kráľovstva. Na druhý deň sa okolo Ježiša zišiel ešte väčší zástup ľudí. Napriek tomu, že v predchádzajúci deň už boli nasýtení, fyzicky aj duchovne. Prišli za ním len kvôli tomu, aby sa nasýtili fyzicky. Ježiš im to aj vyčíta: Dnes ma nehľadáte preto, že by ste chceli počúvať o Božom kráľovstve, ale len preto, že ste sa včera zadarmo najedli.

PAR
Možno sa pýtame, prečo v človeku nie je túžba po Božom kráľovstve silná. Pretože keď sa v nás prebudí túžba po pozemskom kráľovstve, často tú po Božom kráľovstve dokážeme udusiť. Mnohokrát začíname duchovne a končíme telesne. Začíname mnohé diela s Bohom a končíme ich bez Boha, sami. Tí ľudia mali skúsenosť Božieho kráľovstva, ale tú máme aj my. Alebo Ježiš rozprával niečo iné? Veď v Písme máme všetko dôležité. Stávame sa tvrdými voči Božiemu kráľovstvu, lebo záujmy dôležité tu a teraz, teda záujmy pozemského kráľovstva, prehlušili záujmy kráľovstva Božieho. A dnešný deň môže byť pre nás dňom požehnania, aby sme sa nezháňali po pozemskom kráľovstve. Práve dnes môžeme objaviť nebeské kráľovstvo, ktoré je v nás ukryté. Avšak akonáhle začneme rozmýšľať o zajtrajšku, začneme premýšľať o kráľovstve pozemskom a zahlušíme túžbu po nebeskom.

MY
Jedna rehoľná komunita rozprávala o tom, ako sa dlho modlili, aby im boli prinavrátené priestory, v ktorých by mohli konať svoju charitnú službu. Veľmi sa za to modlili a čakali na Boží čas, kedy sa to stane. Nazerali na to ako na Boží záujem a využívali k tomu aj Božie prostriedky. Keď prišiel čas vrátenia budovy, bola zdevastovaná a bolo nutné ju opraviť. Rýchlo teda začali s jej renováciou, aby čím skôr opäť mohla slúžiť pôvodnému zámeru. Po istom čase sa rehoľníci vyslovili takto: „S Bohom sme očakávali túto budovu a keď nám ju Boh znovu daroval, opravovali sme ju bez neho. Len svojimi silami, len svojou šikovnosťou.“ A je zaujímavý fakt, ktorý možno pozorovať, že čím viac sa proti cirkvi bojovalo, tým bolo viac povolaní. Čím boli horšie podmienky na bývanie a na pastoráciu, tým boli kresťania súdržnejší. Keď sa človek ponorí do pozemských starostí, tie ho tak opantajú, že prestáva vnímať Božiu prítomnosť.

ADE
Nedajme sa vtiahnuť do pozemského kráľovstva.

Amen.