Tridsiata tretia nedeľa "cez rok"

Za všetko zo svojho života budeme Bohu skladať účet

Pohľad na dnešné polia je smutný. Úrodu sme už dávno zobrali a uložili. A predsa je správne, že tí, ktorým skutočne záleží na budúcej úrode, už dnes majú starosť, aby urobili všetko pre budúcu úrodu.
Rovnako dnešnú predposlednú nedeľu v cirkevnom roku nenazveme oddychovou. Veriaci človek pokiaľ žije na zemi, uvedomuje si zodpovednosť za všetko, čo mu Boh zveril.
Ježiš nám to pripomína v podobenstve o talentoch, ktoré nám boli zverené, s ktorými máme primerane nakladať, pretože aj na nás sa splnia slová: „Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. A kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má“ (Mt 25,29).

Našou úlohou v živote na zemi je splniť vôľu Božiu, a tak získať si účasť v Božom kráľovstve. Cirkev nám to nielen pripomína, ale aj pomáha. Už to, že žijeme, je Boží dar. Nikto si sám nedal život. Rodičia sú len nástroj, ktorý Boh použil, aby sme mohli žiť. Žijeme jedine z lásky Boha.
Podobenstvo o talentoch hovorí o všetkých veľkých hodnotách darov, ktoré sme každý primerane z dobroty a rozhodnutia Boha dostali. Boh vo svojej múdrosti a láske nadelil nám rôzne dary, potrebné pre náš život. Dary raz musíme odovzdať Darcovi, ale predtým sme povinní s nimi tak zaobchádzať, aby sme ich nielen všetky vrátili, ale aby sme ich vrátili primerane znásobené svojím osobným zaangažovaním, svojou prácou, činnosťou vykonanou vedome a dobrovoľne. Boh vo svojej spravodlivosti rozdeľuje dary. Boh nebude žiadať nemožné od obdarovaných. Každý dar však musí byť využitý. Boh ako dal primeraný počet darov, dá aj spravodlivú odmenu.
Ježiš dary od Boha prirovnal k talentom, aby poslucháči lepšie pochopili veľkosť darov. Talent bol najväčšou finančnou jednotkou v Malej Ázii. Pre vytvorenie správneho obrazu o hodnote talentu si pripomeňme, že židovský talent sa delil na 30 mín alebo 3000 šeklov. Jedna mína vážila okolo 436 g striebra, šekel 8,4 g. Aby niekto zarobil jednu mínu, bolo potrebne pracovať asi 15 rokov. Talent sa rovnal 26 kg striebra, čo znamenalo pre priemerného Žida majetok prakticky nedosiahnuteľný. Na dnešnú situáciu by jeden talent mal hodnotu 70 tisíc amerických dolárov. Jedná sa o veľké peniaze a ide o veľkú zodpovednosť. Ježišovi nejde o finančné transakcie, ale charizmy. Boh obdarúva a každému dáva s láskou. Všetci obdarovaní sa tešia. Nezávidia si počet, pretože každý dostal toľko, čo je mu najlepšie. Človeka obdarovaním Boh vyzýva k zodpovednej práci, uvedomelému prístupu k povinnostiam a úlohám, ku ktorým ho zaväzuje dar. Znásobenie talentu – daru je záležitosťou ľudskej námahy. Každým darom Boh napĺňa človeka primeraným šťastím. Ak zodpovedným spôsobom človek s darmi narába, získava ešte väčšie vnútorné šťastie. To vyjadrujú Ježišove slová: „Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne“ (Mt 25,29). Zároveň je to aj memento, že kto nespolupracuje, kto primerane nenarába s darmi, stáva sa svedkom Ježišových slov: A kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má“ (Mt 25,29).
To znamená, že kto viac dostal, od toho sa právom bude aj viac žiadať a pri nesplnení očakávania prichádza aj prísnejší trest.

Podobenstvo o talentoch nikoho nevylučuje z Božej lásky. Každý dostáva talenty. Na čo nesmie obdarovaný zabudnúť, je primeraná práca s talentami. Boh dáva a právom od človeka žiada zaangažovanosť. My veriaci si uvedomujeme, že sme mnoho obdarovaní. Ako ľudia sme dostali zdravie, krásu, rodinu, rôznu šikovnosť, zručnosť, vlohy a – ako sme s nimi doteraz narábali? Mnohí si sami spôsobili choroby, iní svojou nedbalosťou prišli o krásu tela, ďalší šikovnosť, zručnosť či vlohy nerozvíjali, pretože sa dali na ľahší spôsob života, osvojili si lenivosť, pohodlnosť, stali sa vypočítavými, a predsa stačilo tak málo – a mohli už žať úspechy, poctu, uznania, slávu.
Keď sa pýtali Edysona, čomu vďačí za svoje objavy, vynálezy, odpovedal: „Jednému percentu nadania a deväťdesiatim percentám tvrdej práce.“ Podobne hovoril i vynálezca lieku proti besnote či objaviteľ pasterizácie Luis Pasteur.

Ako kresťania sme dostali dary vo sviatostiach, krste, birmovaní, zmierení, Eucharistii, ale i manželstve a kňazstve. Nesmieme svoju pozornosť voči nim obracať len pri právach, ale máme aj povinnosti. Nestačí len prijať krst, ale pri krste prijímame aj povinnosť zachovávať Desatoro, plniť cirkevné príkazy…

Svet obdivuje Jána XXIII., ktorý svojimi morálnymi, ľudskými i teologickými zásadami udivoval svoje okolie. Kto čítal jeho Denník duše, vie, že k hodnotám, ktoré vlastnil, sa dopracoval postupne, pomaly, keď od študentských rokov až po smrť ako pápež znova a znova pracoval na sebe ako človek a spolupracoval s milosťami od Boha.

Talent nie je len dar, ale aj úloha, povinnosť. Kto na niečom svedomito pracuje, neľutuje námahu, nepozerá na strávený čas, nevyhovára sa, ale čo najvhodnejšie napreduje. Keby sme nemali takých ľudí, kde by bolo dnes ľudstvo? Čo by sme obdivovali? Aký by bol náš život namáhavý, ťažký, nepríjemný… Svet je vďačný týmto objaviteľom, vedcom, umelcom, vychovávateľom, rodičom a zároveň títo všetci za svoju spoluprácu s Bohom pri realizovaní svojich talentov už obdržali aj odmenu od Boha.
Ale pripomeňme si aj druhých. Boh mal s nimi svoj plán, a ostal nezrealizovaný. Prečo? Pre pohodlný život rodičov. Skôr, ako mohol rozvinúť to, čo mu Boh chcel dať cez rodičov, rodičia mu vzali život. Ľudstvo, kde si už dnes mohlo byť! Na akom stupni umenia, vedy…

Aj keď dnešné evanjelium priamo nehovorí “chráňte sa hriechu“, uvedomujeme si, že každé zanedbanie dobra, každá odmietnutá spolupráca s Bohom a každý ukrytý talent nesú Boží hnev: A kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má“ (Mt 25,29). Sv. Augustín si uvedomil zásadu: „Boh, ktorý ťa stvoril bez teba, nespasí ťa bez teba, bez tvojej spolupráce.“ Talent si nevyžaduje len prácu prirodzenú, fyzickú, ale aj duchovné a duševné zaangažovanie sa. Ježišovi v podobenstve ide o našu spoluprácu. Je správne, že nechceme byť ako sluha, ktorý talent zakopal a vrátil ako dostal. Nestačí vrátiť. Keď si Boh praje viac, my sme povinní splniť úlohu, ktorou sme boli poverení. Právom nepoctivý sluha si zaslúžil nielen výrok, ale aj nasledovné: „Vyhoďte sluhu von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami“ (Mt 25,30).
Každého z nás čaká súd. Vieme, že Boh je spravodlivý Sudca. Je našou povinnosťou splniť očakávanie Boha. Poznáme svoje práva, ale aj povinnosti.
S novým tisícročím sa robia rôzne ankety. Pri jednej bol oslovený človek: „Čo by ste napísali v liste svojim prapravnúčatám, ak by mali list otvoriť v rokoch, v ktorých ste teraz vy?“ Odpovedal: „Urobil som všetko, aby ste sa za mňa nemuseli hanbiť.“
Tento človek sa nemusí báť Boha Sudcu. Žije tak, ako to očakáva od neho Boh.
Ján XXIII. bol raz oslovený, čomu pripisuje svoje úspechy. Ten sa usmial a v pokore svojho srdca povedal o sne, ktorý mal ako chlapec. Kedysi uvažoval nad tým, aké povolanie si má vybrať, aby bol ľudstvu osožný. Vo sne počul: „Pozri na zem, čo tam vidíš?“ Na zemi videl mravcov, ako usilovne a verní svojmu plánu pracovali od rána do noci. Pápež Ján XXIII. sa držal tejto rady. Pracoval verne a neúnavne v službách svojho nebeského Otca až do konca. Cirkev túži mať tohoto brata na oltári. Prečo? Pretože na ňom vidíme uskutočnené slová Pána Ježiša: „Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne“ (Mt 25,29).

Záver cirkevného roka správne využívame, keď na evanjelium o talentoch odpovedáme svojou vernosťou a zodpovednosťou k darom od Boha. Pretože za všetko zo svojho života budeme Bohu skladať účet.
Amen.