Tridsiata tretia nedeľa "cez rok"

Povzbudiť veriacich k vernosti nášmu Pánovi.

AI
V knihe Jána Pavla II „Nebojme sa pravdy“ je uvedená prednáška na tému „Kríza človeka“, ktorú uvádza Albert Camus. V roku 1946 na Kolumbijskej univerzite v New Yorku povedal s očividnou úprimnosťou: Ak človek v nič neverí, ak mu nič nedáva zmysel, v ničom nevie nájsť hodnotu, tak je dovolené všetko a na ničom nezáleží. Preto niet ani dobra ani zla a Hitler aj mal aj nemal pravdu. Ak nič nie je ani pravdivé, ani zlé, ak je jediným kritériom prospech, tak jediným platným pravidlom je to, ktoré nás núti nadobudnúť čo najväčšiu vplyv, čo najväčšiu moc. Autor chce poukázať na to, že ak človek nemá zmysel života, ak nemá správne hodnoty, ktoré určujú smer jeho života, je schopný konať veľké zlo a neverí základným hodnotám, ktorým verí spoločnosť, zameriava sa len na vlastné potreby, nevníma potreby iných. Nie sú vernými vo svojich záväzkoch, preto by som chcel poukázať na vernosť, ktorá je v dnešnej dobe narušená.

KE
Aj Ježiš nás v dnešnom evanjeliu hovorí: „Správne, dobrý a verný sluha, bol si verný nad malom, preto ťa ustanovím nad mnohým, vojdi do radosti svojho pána“ (Mt 25,21).

DI
Toto podobenstvo o talentoch (Mt 25,14-30) je v prvom rade podobenstvom o správnom postoji a správaní vzhľadom k druhému príchodu Syna človeka. V tomto evanjelium sa dôraz kladie na pozitívne konanie, ktoré stojí v protiklade s bojazlivosťou, či nečinnosťou. Matúšov kontext venuje pozornosť Ježišovej výzve k neustálemu bdeniu, lebo nikto nevie, kedy Syn Boží príde (porov. Mk 13,35). Táto téma rozvíja podobenstvo o dvoch služobniciach (24,45-51), o desiatich pannách (25,1-13) a o talentoch (25, 14-30). Všetky tri podobenstvá prispievajú k názornému príkladu toho, čo spôsobuje zodpovedné konanie v príprave na príchod Božieho Syna. Matúšove evanjelium sa objavuje ako tretie v treťom cykle troch podobenstiev o pánovi domu, ktorí je určitý čas neprítomný, a ktorý sa neočakávane vracia, aby vykonal vyúčtovanie, alebo vyniesol rozsudok. Pán odcestoval. Po dlhšej dobe sa vracia a robí vyúčtovanie. Tí, ktorí si počínali správne a zodpovedne, sú pozvaní, aby vstúpili do radosti svojho Pána (porov. 25, 21-23). Ale tí, ktorí zlyhali v rozvíjaní svojich darov a talentov, či už to bolo zo strachu, alebo z lenivosti, sú vyhodení vonku do temnoty (25,30). Podobenstvo vyúsťuje v súdnom pojednávaní (Mt, 25, 21-23), kde Ježiš jedná ako sudca všetkých ľudí.

PAR
Podobenstvo o talentoch sa jasne týka posledného súdu a poukazuje na to, ako by sa mal človek správať, konať pri jeho očakávaní. Jeho posolstvom je nabádať k činnosti, zodpovednosti za svoje skutky, pozýva k práci na svojej spáse a nie k bojazlivosti a malátnej nečinnosti. Evanjelium nás vyzýva, aby sme sa vyhli strachu a zaháľaniu, lebo takýmto správaním nerozvinieme svoje dary, ktoré sme dostali od Boha.
Každým darom, ktorý sme dostali a ktorý rozvíjame, stávame sa vernými Bohu i Cirkvi. Ako boli verní dvaja sluhovia svojmu Pánovi a rozvinuli talenty, ktoré im zveril, tak aj my máme byť vernými Bohu. Matka Tereza nás povzbudzuje: „Buďte verní v malých veciach, lebo v tom je naša sila, lebo pre Boha nič nie je malé.“ Keď budeme verní v malých veciach, môžeme byť verní vo veľkých. K vernosti k Cirkvi a Kristovi nás vyzýva sám Svätý Otec počas poslednej návštevy našej vlasti. Hovoril nám všetkým: „Buďte verní Kristovi, buďte verní jeho evanjeliu spásy, ktorá má moc obnoviť ľudí i celu spoločnosť.“
Počul som mladého chlapca, ako si spieval pesničku, v ktorej odzneli slová: „Ten kto vernosť vymyslel, pritom na mňa nemyslel.“ Ale je to práve naopak: Ten kto vernosť vymyslel, na teba myslel. Vernosť, to je ťažisko na pravú lásku.
Položme si otázku: Je ťažké byt verným? Je to naozaj ťažké, ale aj krásne. Futbalový zápas je ťažký, alebo ľahký? Je ťažký, ale aj krásny. Tak je to aj s vernosťou. Vernosť sa nezaobíde bez bolestí, ale keď ich prijímame s vierou, Boh nám bude oporou.

Bola raz jedna svätica (myslím si, že to bola svätá Terézia), ktorá sa po pokušení sťažovala nášmu Pánovi a hovorila mu: „Kde si vlastne bol Ježiš môj najdrahší, kde si bol cez tu strašnú búrku? Náš Pán jej odpovedal: „Bol som v strede tvojho srdca a tešil som sa, keď som videl ako zápasíš.“

Tri veci sú nevyhnutné, ktoré nám pomôžu bojovať proti pokušeniu: V nevere modlitba, aby nás osvietila; sviatosti, aby nás posilnili a bdelosť, aby nás chránila. Ó, aký múdry a verný kresťan je ten, ktorý dokáže znášať nevýhody svojho stavu s pokojom a odovzdanosťou. To je cesta k svätosti a k šťastiu a náš doklad pre večnú blaženosť v nebi.

MY
Skúškou vernosti je celý náš život, či v kňažstve, manželstve, alebo v rehoľnom živote. Tam sa ukáže, akí sme odolní voči pokušeniam dnešného sveta, ktoré dopadajú na každého človeka, staršieho alebo mladšieho a nemožno sa tomu vyhnúť.

Tak ako mladý vojak nemá strach vstúpiť do boja proti nepriateľovi, tak každý kresťan sa nesmie báť pokušení. Všetci vojaci sú dobrí v kasárňach. No až na bojovom poli sa ukáže, ktorí sú odvážni a ktorí sú zbabelí. P. Gerson Goldman, OFM napísal vlastný životopis. Volá sa Svetlo kríža v tieni kríža. V ňom opisuje svoje zážitky z druhej svetovej vojny. V tom čase bol františkánskym bohoslovcom a mal skončene iba filozofické štúdia. Vo vojne pracoval ako sanitár, takže sa staral o zranených. Videl však mnohých umierajúcich, z ktorých mnohý zomierali bez nadeje a sami. Každý deň hľadel do oči smrti. V mnohých však videl aj túžbu po Kristovi, avšak ako bohoslovec v tom čase nemohol nosiť pri sebe Eucharistiu. Napokon si však toto povolenie veľmi zaujímavo vyslovenie vynútil u jedného talianskeho biskupa. A tak nosil sv. prijímanie vo vojenskej prilbe a dával ho umierajúcim. Raz sa strhol zvlášť prudký boj. K pátrovi dokríval jeden ranený a hovoril, že dole pred mestom to vyzerá strašne. „Leží tam veľa protivníkových i našich ranených“, konštatoval. Páter – sanitár sa spýtal šoféra: „Tak čo, Müller, ideme?“ „Samozrejme“, odvetil. A tak znova zliezli, teraz už bez vojakov, k bojovej línii. V ľavej ruke držal prilbu s hostiami, v pravej vlajku Červeného kríža.
Keď dorazili dole bolo to ozaj hrozné: obrovský rachot, samé strely, granáty, jednoducho hrozný zmätok. Ešte pár minút padali strely, ale potom nepriateľ zbadal vlajku červeného kríža: „Stop firing! – Zastaviť paľbu!“ Zrazu bolo ticho, všetko zmĺklo, nepadol viac ani výstrel. Páter pomaly prechádzal pomedzi nepriateľskú líniu a kričal po nemecky, po anglicky, po taliansky: “Prinášam vám telo Pána!“ Všetci hľadeli na zastávajúci tank a páter Gedeon so svojim vzácnym nákladom vystúpil. A potom rozdával sv. prijímanie každému, kto oň požiadal. Potom prichádzali aj zdravý a rovnako prosili o sv. prijímanie. Na celom fronte bol pokoj, z oboch strán sa všetci nemo prizerali tomu, čo sa tu dialo. Keď vyčerpal zásoby povedal: „Teraz ma môžete zajať“. Ale oni odvetili: „Vráťte sa, priniesli ste nám Pána!“ Bola to zvláštna polhodina mieru uprostred vojny, ktorý priniesla Eucharistia. Do tvrdého boja prišiel Kristus so svojou ponukou a priniesol seba i pokoj. Potom sa diali zaujímavé veci. Pátra predvolali pred hlavného generála, ktorý ho hneď povýšil. Hovorí mu: „Goldmann, vy musíte byť v spolku s diablom, že ešte žijete. Robíte tie najbláznivejšie veci, a predsa sa vám nikdy nič nestane!“ tu sa z ničoho nič ozval sanitárny šofér a hovorí: „Pane, to nie je pravda! Nie diabla, ale Boha nosí pri sebe!“ pritom šofér nebol vôbec katolík.

Toto robí Kristus, Boží syn, keď prijmeme jeho ponuku. Len aby sme ho nepotrebovali iba vtedy, keď je nám už naozaj zle; on chce s nami nie len plakať, ale aj tešiť sa.

ADE
V úvode som uviedol slová Alberta Camusa, ktorý rozprával o tom, že ak padajú a strácajú sa trvalé hodnoty, ak niet pravdy, spravodlivosti, ak všetko je relatívne, tak aj život človeka sa stráca v hmle a v ničom nemá istotu.
Avšak dnešné evanjelium nás vyzýva k vernosti, k vernosti voči Pánovi. Prosme preto teraz dobrotivého Boha, aby nám pomohol byť vernými sluhami, a to po celý život.

Amen.

* Porov.: RATAJ, A.: Seminárna práca. Spišská Kapitula : 2004