Piata pôstna nedeľa

Mať nádej v Ježišovi, že s ním budeme žiť večne.

V čom je sila správneho prežívania pôstnej doby? Opravdivé prežívanie pôstnej doby dáva nádej večného života. To preto, lebo pôstne obdobie, kedy si pripomíname utrpenie a smrť Krista, vrcholí veľkonočným aleluja. Je bohatstvom veriacich, keď nielen slovami, ale aj skutkami veria slovám, ktoré Ježiš povedal Marte, sestre Lazára:

„Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn 11,25-26).
Správanie Marty a Márie, sestier Lazára po jeho smrti k Ježišovi, je rozdielne. Mária, o ktorej Ježiš raz povedal, že „si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme“ (Lk 10,42), je pokojné. Prijímala tých, ktorí im prišli prejaviť smútok nad smrťou brata Lazára. Keď sa stretla s Ježišom, „padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel“ (Jn 11,32). Tie isté slová predtým už povedala Marta, ktorá však pripojila: „Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá“ (Jn 11,22). Na pohľad nič rozdielne, a predsa. Marta neverí, že Ježiš má moc vzkriesiť jej brata. Neverí, že Ježiš je Boh, hoci jej Ježiš povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych“ (Jn 11,23). Nič nezmenia ani slová, aby uznala Ježiša za Mesiáša, keď povie: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení“ (Jn 11,24). Vtedy Ježiš vyslovil slová, ktoré až do konca čias pre tých, čo uveria v jeho božstvo, sú nádejou, istotou, zárukou aj v tých najťažších dňoch, hodinách života, keď prichádza smrť: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn 11,25-26).
Mária v týchto slovách vydáva svoje vyznanie viery. Je to následok toho, že si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníma. Predtým počúvala Ježišove slová a uvažovala nad nimi, ale ich aj prijala za svoje.
Marta verí vo vzkriesenie na konci čias, ale Ježiš nielen raz vzkriesi všetkých, čo zomreli, ale Ježiš má moc vzkriesiť pri rozhovore s Martou. To, že je Boh, dokáže nielen príkazom „odvaľte kameň“, to by mohla byť zvedavosť, čo predpokladala Marta, keď hovorí: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe“ (Jn 11,39), ale Ježiš dáva príkaz, ktorý môže dať jedine Boh: „Lazár, poď von“ (Jn 11,43)!
Vzkriesenie Lazára je posledným a najväčším znamením, ktoré Ježiš urobil za svojho verejného účinkovania. On jediný vie, čo ho čaká v Jeruzaleme, hoci to viackrát predpovedal. Slová: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn 11,25-26), adresuje každému človeku do konca čias. Tieto slová Ježiš potvrdil v Jeruzaleme, kde pokračoval po odchode z Betánie. Vzkriesenie a život nie sú teda, ako sa domnievali farizeji a aj Marta, vzdialenou nádejou, ale istotou, ktorou presvedčil Ježiš ženu Samaritánku pri studni, i slepého od narodenia, ktorému blatom natrel oči a prikázal umyť ich v rybníku Siloe.
Ježiš svojím slovom, činmi a znameniami dokázal svoju moc i to, že je Boží Syn, pravý Boh, že jedine on má moc súdiť živých i mŕtvych.

Nielen v pôstnej dobe si uvedomujeme “smrť a život“. Ježiš neodstránil smrť, ale sám okúsil celú jej trpkosť, stal sa nám podobný aj v umieraní, aby nám dal nádej svojím víťazstvom nad smrťou, svojím zmŕtvychvstaním.
Marta nevedela o Ježišových slovách, ktoré povedal učeníkom pri oznámení, že Lazár je chorý. Ježišove slová: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn“ (Jn 11,4), sú pravda, pretože Ježiš nám ňou dáva uistenie, ktoré nemôže nikto a nič dať, že smrťou sa život nekončí. Ale ani dnes nestačí len ústami vyznať: verím „vo vzkriesenie tela a v život večný“, ale svojím životom to prejaviť.
Vzkriesenie Lazára nie je len opis nejakej udalosti, faktov, oboznámenie o niečom, čo bolo a nemalo by mať vplyv, odozvu u všetkých ľudí do konca čias. Vzkriesenie Lazára je svedectvom o moci Krista a výzvou prijať ho za svojho Boha, budovať svoj život viery. Vzkriesenie Lazára predchádza opisu umučenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša. Ján vzkriesením Lazára nechce podať len opis jedného zázraku Ježiša, hoci z jeho činnosti najväčšieho, ale, a to je podstatné, Ján predstavuje Ježiša ako takého, ktorý má moc nad smrťou. Ježiš chce dať každému večný život. Priateľstvo medzi Ježišom a Lazárom máme prijať ako výzvu pre každého človeka, že Ježiš nás chce mať pri sebe vo svojom kráľovstve. Aj Lazár ešte raz musel zomrieť, pretože smrť je bránou do nového života. Smrť sa tak stáva nádejou, kde už nebude žiaľ, ani bolesť, ani lúčenie. Tým zodpovednejšie máme pristupovať k svojmu životu. Pôstny čas, ku ktorému patrí sviatosť zmierenia, má vyvrcholiť veľkonočným aleluja, ktoré nesie znamenie nového a večného života.

Nemyslime si, že Kristov prísľub nového života musíme prežiť len nad hrobom niekoho drahého. Dostatočnou príležitosťou je pôstny čas. Prežiť zodpovedne k svojej duši pôstny čas je zárukou pravej veľkonočnej radosti.
Viera v Boha chráni pred všetkým, čo je proti životu. Kto žije s Bohom, nemusí mať strach. Kristus je Boh živých, nie mŕtvych. Je čas, že dnes sebe i iným vyprosujeme nádej pre večný život, pomoc pri náprave a zmene života, že umocňujeme svoju vernosť pri plnení vôle Božej.
Vyprosujeme všetkým, aby spoznali svoje omyly, mylný prístup k životu, silu zanechať hriech a nastúpiť na cestu, ktorá je jedinou zárukou. Je čas mať otvorené oči, uši, ruky, srdce pre tých, ktorí našu pomoc kresťanov potrebujú, aby spoznali, že nesmie byť nadarmo preliata Kristova krv.

V rodine úspešného podnikateľa jediná dcéra má všetko. Zvykla si mať všetko. Roky jej stačilo k otcovi natiahnuť ruku, či povedať chcem a dostala oblečenie, šperky, dovolenku, dovolenie ísť kde chcela a s kým chcela. Pýtame sa: Bola šťastná? Nebola. Snáď od tých pätnásť do dvadsať rokov počas diskoték, súkromných večierkov, pri módnych výstrelkoch. Potom si začala všímať rozháraný, neviazaný život svojho otca, jeho časté odchody z domu, samotu matky, ktorú si viac začala všímať, ako plače v kúte obývačky. Zrazu si uvedomila, že má všetko – a nemá nič.
A toto dievča sa naučilo až po dvadsiatke rozoznávať a vidieť veci, ktoré majú cenu pred Bohom. Našla však pravé šťastie vo svojom vnútri, a hoci dnes nemá to, čo mala u otca, má vedľa seba milovanú matku, manžela, dieťa. A to všetko vďaka Kristovi. Viacerí jej pomohli poznať Krista a to, čo je prioritou jeho učenia, život s ním tu na zemi a mať nádej vo večný život.

Pôstna doba vrcholí. Či nám zahalený kríž nepripomína, že hoci mnohým veciam nerozumieme, aspoň nie tak, ako by sme si priali, a predsa zahalený kríž pripomína, že Kristova smrť je zárukou nášho večného života, keď s Ukrižovaným vytrváme.

Aj keď sa smrti tela bojí každý človek a smrti duše len málokto, my si uvedomujeme význam Ježišových slov, ktoré povedal pri vzkriesení Lazára: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn 11,25-26).

Amen.