Piata pôstna nedeľa

AI
Drahí bratia a sestry! Dnes sme sa tu zišli, aby sme oslávili Kristovo zmŕtvychvstanie ako jedna Cirkev. Je mnoho tých, ktorí veria v Ježiša, ale sú mnohí, možno aj medzi nami, ktorí neveria Ježišovi. Možno by aj radi, ale akosi sa to nedá. Možno medzi nás zavítali aj takí, ktorí ešte len hľadajú. A možno práve ja, ktorý k vám dnes hovorím, ešte len hľadám Krista. Premieňa sa tu každý deň, je tu, aspoň to hovoríme, ale ako ťažko je tomu niekedy veriť.

KE
Nedivme sa! Dnešné evanjelium, ktorý sme si pred chvíľou vypočuli, tiež rozpráva o tom, že po vzkriesení Lazára mnohí uverili Ježišovi, lebo videli.

DI
Ale nie všetci. Evanjelista píše: „Mnohí z tých Židov čo prišli k Márii a uvideli, čo urobil, uverili v neho.“ Nehovorí, že všetci uverili, ale mnohí. Teda poniektorí neuverili, aj keď videli.

PAR
Netrápme sa preto, že sa možno hanbíme povedať, že sa síce snažíme, ale ešte celkom neveríme. Hľadáme, a to je dôležité. Veď vtedy to mali ľudia ľahšie, keď bol medzi nimi Ježiš, oni ho videli, a aj napriek tomu nie všetci uverili. Lebo viera je dar, a ten dar je od Boha. Boh ho dáva nie vtedy, keď to ja chcem, ale keď on sám uzná, že je už čas naplniť človeka darom viery. Dar je predsa vtedy darom, keď ho dostanem nečakane, keď ma prekvapí. Vtedy ho s radosťou prijmem a začnem používať, teším sa z neho, som šťastný

MY
Poznám istú pani vychovávateľku, ktorá bola vychovávaná v kresťanskej rodine. No keďže chcela byť vychovávateľkou za bývalého režimu, nežila vieru tak, ako by mala. Vlastne ju ešte nemala. Bola sobášená na úrade, ani syna nedala pokrstiť. Mala veľmi pekný hlas a aj spievala na úrade pri sobášoch. Lenže po roku 1989 sa už na úrade nesobášilo, alebo len veľmi zriedka. Z jej syna sa stal zrelý muž, ona mala už len prácu v škôlke. Muž jej zomrel, syn sa oženil a ona zrazu ostala úplne sama. Až raz jednému pánovi z tej dediny napadlo, aby založila a viedla chrámový spevokol vo farnosti, keďže dovtedy tam žiaden zbor nebol a ona bola hudobníčka s nádherným hlasom. Zrazu ostala v pomykove: „Ja, ktorá som do kostola nechodila, ani sobášená som v ňom nebola, mám viesť chrámový zbor?“ Ten pán povedal: „Áno, vy. Vy to zvládnete.“ A táto pani s veľkými ťažkosťami začala dávať dokopy chrámový spevokol. A koho prvého mala osloviť, ak nie bývalé kolegyne – učiteľky. Začala najprv žiť s hudbou a neskôr začala žiť s Kristom. A keď to tak krásne šlo a fungovalo, Boh ju navštívil ťažkou chorobou, rakovinou. Zdalo sa, že umrie, ale ona veľmi chcela žiť, žiť pre zbor. A to ju doteraz drží pri živote: spevokol a viera v Ježiša, ktorý sa stal v jej živote Pánom, a ktorý podľa jej slov robí zázraky – veď ešte žije.

ADE
Ak sme tu mnohí takí, čo síce veríme v Ježiša ako v historickú osobnosť, ale neveľmi veríme jemu, jeho slovám, a prišli sme sem, aby sme sa mu predsa len poklonili v chlebe a stretli sa s cirkvou, netrápme sa, lebo dnešné evanjelium je práve pre nás, aby sme vytrvali v čakaní na dar viery, ktorý nás bude držať pri živote aj vo chvíľach, kde už pomôže len zázrak.

Amen.