Druhá veľkonočná nedeľa
(nedeľa Božieho milosrdenstva)

Zmŕtvychvstalý Ježiš za našu vieru nás obdarúva svojím milosrdenstvom.

Pohľad na hriechy vyvoláva v nás smútok, sklamanie, otázniky: ako rýchlo vieme upadnúť do hriechu, prečo sme tak slabí a páchame znova a znova hriech, keď tak urážame Boha, keď si uvedomujeme veľkosť svojich hriechov, neveru, ľahostajnosť, neopätovanú lásku Boha, odpustí nám Boh, nájdeme milosť v Božích očiach...?

Na druhú nedeľu veľkonočnú v roku 1993 Svätý Otec Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú a v roku 2000 za svätú rehoľnú sestru Faustínu Kowalskú. Voláme ju apoštolkou Božieho milosrdenstva. Jej sa zjavil Ježiš a povedal: „Posielam ťa ku všetkým ľuďom s mojím milosrdenstvom. Nechcem trestať poblúdených, ale túžim uzdraviť tých, čo budú prichádzať k môjmu milosrdnému Srdcu.“ To si poznačila do Denníka (Denník, 1588).

Apoštol Tomáš pri stretnutí zo zmŕtvychvstalým Ježišom povedal: „Pán môj a Boh môj“ (Jn 20,28).

Problém Tomáša, ktorý neveril apoštolom, že sa stretli so živým Ježišom, končí nádherne. Známa Tomášova podmienka, aby uveril: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím“ (Jn 20,25), je zodpovedaná samým Ježišom na ôsmy deň, keď po Ježišovom pozdrave: „Pokoj vám“ (Jn 20,26), bez toho, aby Tomášovu podmienku niekto vyslovil, či o nej Ježiša informoval, Ježiš povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci“ (Jn 20,27)! Tomáš nevložil prst a ani ruku do rán. Tomáš však povedal historické slová: „Pán môj a Boh môj“ (Jn 20,28).

Tieto Tomášove slová vyslovené s vierou sa znova a znova stávajú nádejou, milosrdenstvom. Ježiš tak môže obdarovať vyznávajúceho jeho božstvo odpustením hriechov a novými milosťami.
Sviatok Božieho milosrdenstva slávime na ôsmy deň po zmŕtvychvstaní Pána, keď ešte znie radostné „aleluja“. Hriech a milosrdenstvo sú slová, ktorým máme venovať pozornosť nie iba dnes, ale stále, pretože kto z nás je bez hriechu? Či všetci nepotrebujeme Božie milosrdenstvo? Zmŕtvychvstalý Ježiš v prvých slovách po zmŕtvychvstaní „pokoj vám“ poukazuje na nenahraditeľnú hodnotu, aby sme žili bez hriechu. Jedine Ježiš môže nám odpustiť, darovať pokoj, obdarovať nás svojím milosrdenstvom.
Slová vidieť a veriť, veriť a vidieť pripomínajú, že nijaký človek nežije sám a nijaký človek neverí sám. Ježiš adresuje svoje slovo nám a keď ho vyslovuje, zvoláva nás do spoločenstva, utvára z nás svoju obec, svoj ľud, svoju Cirkev. A Cirkev skrze kňaza až do konca čias má moc odpúšťať hriechy. Ježiš „večer v ten istý prvý deň... prišiel, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ ... A znova im povedal: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20,19.21-23).
Charakteristické je spojenie Veľkej noci, zmŕtvychvstania a odpustenia. Ježiš vystrašeným učeníkom daruje svoju moc. Tak veríme, že Kristova smrť je obeta, prejav lásky za naše hriechy, a Ježišovo víťazstvo nad smrťou je pre nás najväčšia nádej na nový život. K darom, ktorými nás obdaroval pred svojou smrťou, k Eucharistii a sviatosti kňazstva, svätej omši, pripája po zmŕtvychvstaní sviatosť zmierenia.

Stará kresťanská legenda hovorí, že každý z nás je spojený s Bohom tenkou nitkou. Každý náš ťažký hriech spôsobuje, že tá nitka sa roztrhne. Keď však hriešnik si uzná svoj hriech, vyzná sa z neho, oľutuje hriech, dobrý Boh sa zmiluje a sám osobne spojí tu roztrhnutú nitku, ktorá nás znova spoji s ním, naším Bohom, Vykupiteľom a Spasiteľom. Čo si však máme uvedomiť je, že tá nitka sa skracuje a my hriešnici sa približujeme čoraz viac k Bohu.

Môžeme povedať, že tá nitka je Božie milosrdenstvo. Jedno slovo, a predsa neobyčajné. Slovo zložené z dvoch pojmov: „milosť a srdce“. Môžeme ho upraviť do podoby: „milosť srdca“. V srdci podľa biblického podania je skrytý zdroj pre milovanie blížneho „ako seba samého“. Pán Ježiš v reči na hore povedal: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5,7). Z týchto slov povstáva otázka: A tí, čo nie sú milosrdní, tí nedosiahnu milosrdenstvo? My sme už milosrdenstvo dostali. Príchodom Pána Ježiša, jeho smrťou a zmŕtvychvstaním sme sa stali hodní Božej milosti a lásky. Na dosiahnutie našej milosti bola potrebná obeť samého Boha. Iba ten, kto vie pochopiť čin Božej milosti a lásky v Kristovi, chápe aj nutnosť brať opatrne možnosť svojej slobody, ktorá má predovšetkým slobodne preukazovať milosrdenstvo tak, ako milosrdný Samaritán z podobenstva.
Dnes si preto pripomíname prakticky a konkrétne, že aj my sme povinní byť vždy milosrdnými Samaritánmi voči svojim bratom a sestrám. Sestra Faustína, ktorá vychodila len tri triedy, vo svojom Denníčku píše veci, o ktorých sa teológovia vyjadrili: „Ináč sa tomu nedá rozumieť, čo sestra píše, iba tak, že jej to nadiktoval sám Boh. V celom Denníčku nie je jediný blud. Ježiš dáva prísľub, že každý kto si vykoná novénu k Božiemu milosrdenstvu a pristúpi ku Eucharistii v tú nedeľu, udelí mu mnoho milostí. Duša obdrží odpustenie hriechov a trestov za hriechy. Pán Ježiš jej oznámil, že úcta k Božiemu milosrdenstvu je záchranou sveta, ktorý smeruje ku skaze. Boh tým, ktorí si budú konať pobožnosť k jeho milosrdenstvu, dá svoje milosrdenstvo už v živote na zemi a najmä v hodine smrti“ (Denníček 754).

Keď kňaz učil v škole o Božom milosrdenstve, dostal od študenta otázku: „Tvrdíte, že človek, ktorý by celý život žil v hriechoch a pred smrťou by poprosil Boha o odpustenie, že bude spasený. A tvrdíte, že ten, kto by sa dopustil za života len jedného ťažkého hriechu a neoľutuje ho a tak zomrie, že skončí v pekle. Je to spravodlivé? Či množstvo hriechov je ľahších ako jeden hriech?“
Kňaz dal túto odpoveď. „Keď položím jeden kamienok na hladinu jazera, potopí sa, alebo ostane na hladine?“ „Potopí sa,“ znie odpoveď. A keď vezmem sto veľkých kameňov, naložím ich na loď a vyplávam s ňou na jazero, potopia sa, alebo ostanú na hladine na lodi?“ Odpoveď znie: „Nepotopia sa.“ „Je teda sto ťažkých kameňov i s loďou ľahších ako jeden kamienok?“ Kňaz študentovi vysvetlil. „I človek, ktorý síce veľmi hrešil, ale opiera sa o Boha, nedostane sa do pekla. Zatiaľ čo človek, ktorý sa len raz dopustil hriechu a nežiada o Božie milosrdenstvo, bude zatratený.“ (B. Ferrero: Další příběhy pro potěchu duše. Portál, Praha 1997, s. 68).

Veľkonočné udalosti nás posilňujú vo viere, dnes príklad sv. apoštola Tomáša upevňuje nás v tom, aby sme nepohŕdali Božím milosrdenstvom. Boh je nekonečný vo svojom milosrdenstve, avšak aj vo svojej spravodlivosti. Naše hriechy majú svoj počet a svoju mieru, avšak milosrdenstvo Božie mieru nemá. Pre Božie milosrdenstvo si nechceme a nemáme zúfať, i keby počet a veľkosť našich hriechov bol veľký. Sv. Augustín povedal: „Žiaden hriešnik nech nezúfa, ale pozerá na milosrdenstvo Božie a nech sa kajá.“
Ježišove slová a jeho znamenia nie sú minulosť. Aj dnes Ježiš hovorí: „Pokoj vám“ (Jn 20,28). On sám je naším pokojom. Aj vo veľkonočnej dobe, ktorá bude končiť o päťdesiat dní zoslaním Ducha Svätého, vnímajme vnuknutia Božej lásky. Láska je viac, než môžeme vidieť...

Istý muž pozoroval chlapčeka, ako si na lúke púšťa šarkana. Bolo mu však čudné, že nikdy sa nepozrie hore, ako sa šarkan vznáša v oblakoch. Prišiel teda bližšie a zistil, že chlapček je slepý. Spýtal sa: „Rád sa hráš so šarkanom?“„Áno, veľmi rád.“ Muž však nemohol potlačiť svoju zvedavosť. Spýtal sa: „Ako to? Veď ho nevidíš?“ Chlapec odpovedal: „Nevidím ho, ale cítim ako pošklbáva za povrázok.“
Aj keď nie vždy sme schopní vidieť Božiu lásku, Božie milosrdenstvo na tomto svete, ale môžeme ho spoznať podľa množstva účinkov.

Prísľub Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sestre Faustíne si vyprosujme pri dnešnej eucharistickej slávnosti, nech aj nás naplní milosrdenstvom a pokojom.

Amen.