Šiesta veľkonočná nedeľa

Časovosť prikázaní obohacuje.

Odpovedzme si úprimne bez dlhého uvažovania. Je vidieť z nášho života, že milujeme Boha? Pri odpovedi, nezachvel by sa nám hlas, nezakoktali by sme sa?
Profesor sociológie Anthony Campolo rozprával o dojímavej udalosti, ktorá sa odohrala v tábore stredoškolskej kresťanskej mládeže. Medzi účastníkmi tábora bol aj chlapec, ktorému telesné postihnutie znemožňovalo správne hovoriť. Zajakával sa, pomáhal si gestami. Pre mnohých bol objektom bezcitného vysmievania.
Jedného dňa ho chlapci určili, aby viedol pravidelnú večernú modlitbu. Dôvod bol jasný. Očakávali od toho kopec zábavy. No tento chlapec bez zahanbenia vstal a začal hovoriť. Bolo vidieť, že každé slovo ho stojí veľkú námahu a sústredenosť. Jeho modlitba bola krátka. Povedal iba: „Ježiš ma miluje – a ja milujem Ježiša.“ To bolo všetko. No na ostatných to malo veľký dopad. Toto vyznanie oslovilo tých, ktorí ho zo zlomyseľnosti určili na vedenie večernej modlitby. V mnohých očiach sa v ten večer objavili slzy.
Profesor Campalo k tejto príhode dodáva, že v priebehu rokov sa stretol s mnohými z tých chlapcov, ktorí vstúpili do duchovnej služby práve kvôli tomuto vyznaniu.

Dnešná doba potrebuje kresťanov, ktorí majú jasný postoj k Božím prikázaniam.

Aj dnes pre nás platia tie isté Ježišove slová, ktoré povedal učeníkom: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“ (Jn 14,15).

Čas, ktorý prežívame po zmŕtvychvstaní Pána do zoslania Ducha Svätého, podmieňuje u nás Ježiš prehodnotením vzťahom k Duchu Svätému a prikázaniam. Prikázania sú znamením prijatia darov Ducha Svätého. Sviatok zoslania Ducha Svätého slávime na pamiatku, keď si národ pripomína udalosť, keď Boh so židovským národom na hore Sinaj na päťdesiaty deň po odchode z Egypta uzavrel zmluvu, ktorú voláme Desatoro. Sviatok Zoslania Ducha Svätého je pre kresťanov významným okamihom ukončenia Starého zákona. Ako na úpätí hory Sinaj izraelský národ prijal Desatoro – Božie prikázania, tak Petra a ostatných apoštolov sa na päťdesiaty deň pýtali zástupy v Jeruzaleme: „Čo máme robiť, bratia“ (Sk 2,37)? Petrova odpoveď spočíva v navrátení k prikázaniam. Dejiny Cirkvi sú dejinami Ježiša Krista a Ducha Svätého. Bez nich by bola Cirkev ako spoločnosť slabých, krehkých a hriešnych ľudí a bola by sa už dávno rozpadla, ako sa rozpadli veľké civilizácie či národy. Ako napríklad historik Toynbee prišiel k prekvapujúcemu uzáveru, že 16 z 19-tich civilizácií z dejín ľudstva zanikli na vnútornú hnilobu. Zvyšné tri podľahli útokom zvonka. Vonkajšie útoky veľmi často zacelia a upevnia národy, kým vnútorné útoky, ako je nemravnosť, zapríčiňujú zánik. Kde by bola dnes Cirkev bez Ducha Svätého? Cirkev mala, má a bude mať nepriateľov. Tí vonkajší už aj razili peniaze na počesť smrti Cirkvi. A kde sú dnes? A Cirkev je tu! Vnútorní nepriatelia Cirkvi z vlastných radov – bludári, heretici, schizmatici – narobili na určitý čas mnoho škody, ale Cirkev žije, je stále mladá, obnovuje sa. Duch Svätý, ktorého Ježiš dal Cirkvi, je zárukou, že ju žiadna moc nepremôže. Duch Svätý však neustále pripomína slová: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“ (Jn 14,15). Prísľub Ducha Svätého je pre Cirkev i jednotlivca nádejou.

Cirkev preto nesmie prilipnúť k ničomu nepodstatnému, ale len k prikázaniam. Kresťan má povinnosť obhájiť úctu k Bohu zachovávaním jeho prikázaní. Boh od každého, primerane okolnostiam, žiada zachovávať prikázania. Boh má právo od nás žiadať, aby sme svedčili o Bohu svojím životom. Kto zachová Ježišove slová: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“ (Jn 14,15), dostáva nádej na účasť vo večnom živote v Božom kráľovstve. Prikázania neboli dané len Židom pod horou Sinaj, ale rovnako platia dnes a budú tu až do konca čias. Podľa toho, ako sa kto k nim osobne zachová, tak bude môcť prijať spravodlivú odmenu, alebo trest. Samotné zachovávanie či nezachovávanie hovorí o láske človeka k Bohu, ktorý je zákonodarcom, ale i odmeňovateľom. Príkazy sa nedajú vyberať. O prikázaniach sa nedá povedať, že podliehajú móde či iným trendom. Nezaväzujú len niekoho a len niekedy.
Boh je spravodlivý, a preto aj keď nenájde desať spravodlivých ako v Sodome a Gomore, musí konať, trestať, ničiť. Boh je milosrdný, preto odpúšťa, keď vidí ľútosť človeka. Nebol to len kajúci lotor, Mária Magdaléna či apoštol Peter.

V dnešnom svete nie sú tak ťažkosťou fyzické choroby, ako skôr psychické, najmä zviazané s konfliktmi svedomia. Prečo je veda proti takým chorobám bezmocná? Pretože títo ľudia sa nedajú vyliečiť pilulkami. Boh dal prikázania a Ježiš na ne poukazuje a tie sú nádejou, tie jedine môžu urobiť život človeka šťastným, krásnym a následne i večnosť. Ježišove slová „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“ (Jn 14,15) preto nestrácajú na časovosti, význame a potrebe. Ak naša odpoveď je zhodná s týmito slovami, stáva sa našou nádejou.
Je čas, že vieme čo, chceme a zodpovedne sa k Ježišovým slovám staviame.

Bývalý prezident USA Ronald Reagan rozpráva, že už ako dieťa spoznal dôležitosť správneho rozhodnutia. Jeho láskavá teta ho raz vzala k obuvníkovi, aby mu dala ušiť nové topánky. Obuvník sa ho spýtal: „Aké majú byť špičky topánok – okrúhle, alebo hranaté?“ Mladý Reagan sa nevedel rozhodnúť. Obuvník mu teda povedal: „Porozmýšľaj! Prídeš zajtra alebo pozajtra a povieš mi, aké si želáš.“
O pár dní obuvník uvidel Ronalda na ulici a spýtal sa, či sa už rozhodol. „Nie, skutočne neviem, aké by mali byť,“ znela odpoveď. „Dobre,“ povedal obuvník. „Príď si po topánky zajtra.“
Keď Reagan na druhý deň dostal topánky, zbadal, že na jednej je špička okrúhla a na druhej hranatá. Svoje rozprávanie zakončil takto: „Pohľad na tieto topánky ma naučil dôležitej pravde. Ak človek neurobí vlastné rozhodnutie, niekto iný rozhodne za neho.“

Naše rozhodovanie v zachovávaní prikázaní uľahčuje Duch Svätý. Kontakt s ním dáva silu, odvahu plniť vôľu Božiu. V Duchu Svätom plníme Ježišove slová a stávame sa tak strojcami pravej lásky.

Nemajme strach, aj keby sme koktali, keď budeme prosiť Boha i pri dnešnej svätej omši, či dnešnej modlitbe. Profesor Campalo v príhode o chlapcovi dodáva, že v priebehu rokov sa stretol s mnohými z tých chlapcov, ktorí vstúpili do duchovnej služby práve kvôli tomuto vyznaniu chlapca, ktorého chceli vysmiať. Ak sa nám pri zachovávaní prikázaní dostane výsmechu, verme, že aj výsmech sa môže zmeniť na výzvu zmeniť život na úžitok a spásu mnohých.

Amen.