Šiesta veľkonočná nedeľa

Naučme sa v príkazoch vidieť Božiu lásku.

AI
Skúsme si predstaviť náš život bez dopravných značiek a nariadení. Život na cestách by sa stal nebezpečným. Autá by si chodili po hociktorej strane, na križovatkách by neboli semafory, nikto by nedával prednosť v jazde, nestál na stopke. V doprave by bol chaos a mnoho ľudí by prišlo o život. Tak podobne je to so všetkými zákonmi na tomto svete. Zákony nám pomáhajú usmerňovať náš život, sú to akési mantinely nášho života. Na jednej strane nás obmedzujú, ale zároveň nás chránia. Bez zákonov by sa ľudia navzájom zničili.

KE
Ježiš nám pripomína: „A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého“ (Jn 14,21).

DI
Veľkonočné obdobie sa chýli ku koncu a Pán Ježiš pripravuje svojich učeníkov na svoj odchod. Ježišov odchod si pripomenieme vo štvrtok, a môžeme si hlbšie uvedomiť, že aj keď nežijeme v Jeho prítomnosti, máme žiť v Jeho duchu. Ježiš si povolal jednoduchých ľudí, počas svojho účinkovania bol stále s nimi, viedol ich a poučoval. Príde čas, kedy sa s nimi bude musieť rozlúčiť, učeníci budú poslaní do sveta bez svojho Majstra a boja sa tejto svojej úlohy. Preto im Pán dáva prikázania, usmerňujúce ich ďalšiu činnosť a tým zostáva stále medzi Apoštolmi. „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého“ (Jn 14,15-17.21).
Milovať Pána neznamená byť v Jeho hmatateľnej a viditeľnej blízkosti, dôležité je plniť Ježišovu vôľu a zachovávať prikázania. Je prítomný všade tam, kde Jeho slová nemajú iba na jazyku, ale kde podľa nich konajú. Jedine tak môžeme prejaviť svoju lásku k Nemu. Kto Ježiša miluje, musí žiť a jednať ako On. Apoštoli veľmi chceli, aby zostal Ježiš pri nich. Kristus sa musí vrátiť k svojmu Otcovi. Dal však ľuďom návod, ako chce zostať medzi nami. Aj keď tu nebude fyzický prítomný, nie je ďaleko. Príde „Zástanca“, Duch Svätý, poslaný Nebeským Otcom, na pomoc v problémoch a biedach, ktorým budú Apoštoli vo svete vystavení. „Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov“ (Lk 10,3).
Súčasťou tohto poslania sú prikázania, dané nám na pomoc v ceste, ktorú ukázal Kristus. Duch a podstata Ježišových slov živia našu vieru a robia ju účinnou. To je podstata Božích prikázaní.

PAR
Milovať Krista a dodržiavať Jeho prikázania nebolo nikdy ľahké. Keď sa pozrieme na prvotnú Cirkev, Ježišovi učeníci si veľa vytrpeli pre Jeho náuku a lásku k Nemu. Za svojho Majstra neváhali podstúpiť mnoho prenasledovaní a položiť aj svoj vlastný život. Musíme si priznať, že ani dnes tomu nie je ináč. Nikto nie je pre Krista prenasledovaný a každý môže spokojne prežívať svoju vieru. Ale dnešná doba ponúka iné problémy a pokušenia, s ktorými musí dnešný veriaci človek zápasiť. Ježišove prikázania sú aktuálne aj teraz a majú čo povedať dnešnému človeku v dvadsiatom prvom storočí. Je ťažké v dnešnej dobe plniť Pánovu vôľu, keď nám svet ponúka mnoho možností k hriechu. Z každej strany narážame na rôzny odpor. Povedané dnešným jazykom, viera sa dnes nenosí. Človek je častokrát ovplyvňovaný svojim okolím. Bojí sa prejavovať svoju vieru, ktorú zdedil od svojich rodičov a starých rodičov. Pomáhať blížnym, chodiť do kostola, pristupovať k sviatostiam nie je dnes v móde. Niektorí sa dokonca pozerajú na vieru druhého s posmechom a úškľabkom.
Častokrát zabúdame a neuvedomujeme si, že každý z nás je povolaný ísť za Ježišom svojou vlastnou cestou. Je mnoho spôsobov ako prežívať svoju vieru, ako ju dať najavo. Každodenná práca a povinnosti sú našim povolaním a Božie prikázania sú určité značky na tejto ceste, ktoré nám pomáhajú kráčať po ceste spásy. Človek, riadiaci sa týmito Božími značkami zároveň prejavuje svoju lásku k Pánu Ježišovi.
My kňazi máme byť dobrými pastiermi Božieho ľudu a služobníkmi nášho Majstra Ježiša. Vy deti môžete prejavovať svoju lásku k Ježišovi tým, že počúvate svojich rodičov a pomáhate im. Otec, mama, vaša láska sa k Pánovi sa prejavuje vo vzájomnom sebadarovaní, v rešpektovaní jeden druhého a vo výchove vašich detí. Vy mladí priatelia máte úprimne hľadať svoje povolanie a naplniť svoj život pravou láskou, dobrotou a spravodlivosťou. Starí otcovia a staré mamy, vy čo znášate kríže staroby, častokrát spojenou s chorobou, vaša láska ku Kristovi spočíva v trpezlivom znášaní vašej staroby a choroby. Každý z nás má svoje mantinely života, ktoré treba dodržiavať, aby prišiel bezpečne za Kristom.

MY
Pre lepšie pochopenie nám môže pomôcť jedna moderná legenda, ktorá poukazuje na to, ako to vyzerá v živote bez určitých hraníc a pravidiel. Táto legenda hovorí o nezbednom vlaku. Istý vlak už roky a roky chodil po tých istých koľajniciach a nikdy sa mu nič zlého nestalo. Keď raz videl na pašienke pri lese malú skupinku jeleňov, ako si spokojne užívali slobodu a voľne chodili, povedal si, že prečo aj on nemôže byť tak voľný? Prečo aj on nemôže ísť kade chce? Nuž sa osmelil a vyskočil z koľajníc a chcel zabehnúť medzi skupinku spokojných jeleňov. Ďaleko však nezašiel. Vozne, ktoré za sebou ťahal, sa takou rýchlosťou rozbehli dopredu, že roztrepali celý rušeň a strojvodcu zabili. Vlak sa poučil, že ak sa presne drží koľajníc, že sa mu nič nestane a že vždy dôjde bezpečne do svojho cieľa.

ADE
Prajem sebe i vám, aby sme nikdy nevybočili z našej cesty za Kristom. Majme stále na mysli, že Ježišove prikázania nás neobmedzujú, nie sú tu zbytočne. Sú nám dané na pomoc v každodennom živote. Dennodenne si uvedomujme, že keby sme ich nemali boli by sme ako vo tme a nevedeli kadiaľ ísť.

Amen.

*Porov.: HURÁK, J.: Seminár. Spišská Kapitula : 2005