Štvrtá veľkonočná nedeľa

Vedieť počuť hlas, ktorý pozýva prijať poslanie pastiera, ale vidieť i ovce

Videli ste už cupkať malé dieťa za svojím otcom alebo matkou? Máte osobne takýto zážitok? Tak zaiste dáte správnu odpoveď na otázku: Čí hlas dieťa najskôr pozná? Vieme prečo. Mnohovravné sú aj slová: To je celý otec! To je celá mama!
Myslíte si, že sa mýlim, keď dnes na nedeľu Dobrého pastiera začínam pohľadom do rodín, na rodičov a ich deti? Nie, nemýlim sa. Dovoľte, aby som vás o tom presvedčil.

V strede úryvku dnešného evanjelia Ježiš rozpráva, že je pastierom a všetci, čo uveria jeho slovám, sú ovce a zároveň ich varuje pred zlodejmi a zbojníkmi. Apoštol Ján, ktorý túto udalosť opisuje, poznamenáva: „Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať“ (Jn 10,6).

V Cirkvi začína každý kresťan žiť krstom pod vedením Ducha dialóg s Bohom a zároveň s bratmi a sestrami. Duch Svätý vpisuje do srdca každého pokrsteného svoj plán lásky a milosti. Tento plán dáva jestvovaniu každému pokrstenému zmysel a otvára cestu k slobode Božích detí, dáva schopnosť k osobnému zaangažovaniu sa nenahraditeľným spôsobom, aby každý človek prispel k pokroku ľudstva na ceste spravodlivosti, pravdy a lásky. Duch Svätý nám pomáha otvorene sa postaviť k veľkým otázkam vlastného srdca: aké je moje poslanie, úloha, cieľ života, čo odo mňa právom žiada, očakáva prostredie.
Všetci sme povolaní zrealizovať svoje poslanie v konkrétnych veciach a udalostiach v spojitosti s bratmi a sestrami.
Ježišove slová o dobrom pastierovi a ovciach zvyčajne chápeme ako starosť Cirkvi o duchovné povolania a starosť o vzrast duchovného života, keď kňaz ako druhý Kristus je prirovnávaný ku Kristovi, ktorý hovorí: „Ja som brána k ovciam“ (Jn 10,7), je možné v evanjeliu vidieť aj v širšej rovine.
Boh pozýva krstom každého z nás ku vzťahom, kde sme zodpovední jeden za druhého. V jednej a tej istej chvíli každý môžeme byť pastierom voči niekomu a zároveň ovcou voči inému.
Som kňaz, teda pastier, ale som aj ovca v spoločenstve Cirkvi. Mám úlohu, povinnosť o niekoho sa starať, učiť, viesť iných, mám otvárať ovciam bránu, aby vošli do ovčinca a cítili sa dobre, bezpečne. Čiže nemám byť zlodejom či zbojníkom, ktorému nezáleží na zverených, nesmiem kradnúť, zabíjať a ničiť. Rovnako mám povinnosť počúvať hlas pastiera diecézy – biskupa, hlas pastiera Cirkvi – pápeža.
Som otec, matka. Sme pastiermi svojich detí. Dieťa je Boží dar. Ja nemám právo byť vrahom svojho dieťaťa, aj keď ono nevie ešte povedať: „Otec, mama, mám vás rado. Chcem žiť, chcem vás milovať, chcem vám v starobe byť oporou, chcem sa za vás modliť, keď raz zomriete.“ Rodičia sú pastiermi svojich detí a zároveň sú ovcami v Cirkvi. Majú zodpovednosť, starosť, úlohy, povinnosti a zároveň o rodičov sa niekto stará, nad ich láskou, šťastím, pokojom niekto či mnohí bdejú.
Som syn, dcéra. To neznamená, že keď ešte nie som dospelý, že nemám povinnosti. Už dieťa má úlohu pastiera, že svojou láskou k rodičom, súrodencom, svojmu okoliu má splácať lásku. A keď dospeje, osamostatní sa, keď už nie je vzrastom dieťa a spoločnosť o ňom hovorí ako o dospelom mužovi a žene, nesmie zabúdať, že je pastierom, kde ho Boh posiela, kde mu zveruje úlohy, povinnosti, a rovnako je ovcou, to znamená mať starosť o spásu svojej duše.
Ježiš je skutočne jediný Pastier svojich oviec. Každého z nás pozná po mene. Každý z nás má ním určené poslanie. Nikoho nevylučuje zo svojho košiara. Nie sme na svete, aby sme boli Bohu pre zábavu. Pre Ježiša nie sme v tom zmysle, aby nás okrádal, zabíjal či ničil. Ježiš nie je zlodej, naopak, Ježiš prišiel, aby sme mali život a aby sme ho mali hojnejšie. Máme však povinnosti voči Ježišovi. Máme rozpoznať jeho hlas od falošných pastierov, zvodcov, zlodejov a zbojníkov. Za cudzím hlasom nesmieme ísť. Od každého iného pastiera máme sa vzdialiť, ujsť a nepočúvať na hlas falošného, nepravého pastiera.

Dobrý príklad rodičov je základom budúceho šťastia detí, ktoré vidia príklad. Koľko povolaní ku kňazskému a rehoľnému povolaniu svojím príkladom života zasiali rodičia! A zaiste k ešte väčšiemu počtu dobrých nových manželstiev a rodín. Ale aj opak je pravdou. Zlý príklad otca a matky, alkohol, nevera, rozvod, sebectvo a násilie poznačili ďalšie generácie. Štatistiky hovoria o rozvodovosti, že u rozvedených rodičov je až 70 % pravdepodobnosť, že deti budú raz podobne riešiť svoje ťažkosti, čiže rozvodom. Syn vidí alkoholika otca. Vysoké % chlapcov nasleduje zlý príklad otca. Aký pastier, taká ovca. Áno, aj kňaz a farnosť sa dajú zrovnať. Sú aj opačné prípady. Syn či dcéra rozvedených rodičov stali sa kňazom či rehoľnou sestrou. A už nie sú to ojedinelé prípady. Matka neprekročí prah kostola, neurobí znamenie kríža na sebe, nemá čas na modlitbu, a dcéra – vysokoškolsky vzdelaná – volí si duchovný stav. Otec alkoholik, a syn je vzorný kňaz.

Dnešná nedeľa Dobrého pastiera je výzvou, chvíľou zastavenia sa, mementom na zamyslenie, že pohľad na Ježiša – Dobrého pastiera nám mnohé naznačuje. Ježiš, ktorý nás tak miluje, že sa dal za nás ukrižovať, len aby sme mali večný život, nám dnes pripomína, že jeho zmŕtvychvstanie je našou nádejou, aby sme žili nový život. Keď sa Ježiš prirovnáva k pastierovi a nás k ovciam, vieme, že nikoho z nás neponižuje a neoberá o ľudskú dôstojnosť. Naopak, prirovnanie k pastierom a ovciam aj dnes je výzvou, že keď chceme žiť s Ježišom – je to naše víťazstvo, naša nádej na večný život. Ježiš nás nepotrebuje, on má v tej najväčšej miere všetko, ale každý z nás potrebuje Boha. A keď nás Boh obdarúva svojou láskou starostlivého Pastiera, keď má o nás starosť, keď mu na nás záleží, to je pre nás výzva pracovať na svojom posvätení, splnení povinností tak voči sebe i nám zverených.

Roky sa matka za syna modlí. Občas aj niečo povie, pretože od určitého času aj menej hovorí. Chradne, zomiera a až nad hrobom si syn uvedomuje, kto zomrel. Podceňoval službu matky. Bola mu gazdinou, slúžkou a on nemal milého slova, nemal pre ňu darček na sviatok, na Vianoce.
Iná situácia: Na cintoríne otvorený hrob. Mnoho ľudí. Neplačú, cítiť v tichu pokoj a radosť. Zomrela ani nie tridsaťročná žena – od narodenia mrzáčik. Zomrel však anjel, ktorý ľudí veľmi miloval. Ľudia si uvedomujú, čo im darovala, čím ich obohatila, čo pre nich znamenala.

Pastierom nie je len kňaz, ale aj rodič, aj brat či sestra. Ovcou som ja, ty, my. Na našom vzťahu k Bohu záleží. Je správne, že chápeme a vieme, čo nám Ježiš povedal, a že jeho hlas pre nás nie je cudzí.

Keď prídeme domov a pozriete na dieťa, vnúča, keď sa rozpomenieme na hlas človeka, na ktorý sa po rokoch nedá zabudnúť, myslíme, kto je pastier, ovca, kedy a prečo.

Amen.