Štvrtá veľkonočná nedeľa

AI
Drahí bratia a sestry! Málokde sa dnes stretnete s ľuďmi, ktorí sa s úctou pozerajú na kňaza. Skôr môžete byť svedkami toho, že sa vždy nájde dôvod, pre ktorý je ho možné obviňovať, pre ktorý možno nadávať na všetkých farárov, rehoľníkov i biskupov a pre ktorý je možné obviňovať aj celú Cirkev. Určite ste sa stretli a možno každý deň sa stretávate s takýmito alebo podobnými názormi.

KE
A Ježiš ako keby vedel, čo bude čakať tých, ktorých si povolá a ktorí ho budú nasledovať, nepripodobnil sa ku kráľovi, na čo by mal v dôsledku svojej božskej podstaty plné právo, ale pripodobnil sa k pastierovi, ktorým opovrhovala veľká časť národa.

DI
Aby sme lepšie porozumeli tomuto podobenstvu, musíme vidieť, pri akej príležitosti ho Ježiš vyriekol. V pôste sme čítali evanjelium o tom, ako Ježiš uzdravil slepého od narodenia pri rybníku Siloe a potom sa ho opýtal: „Veríš v Syna človeka?“ A uzdravený slepec padol pred ním na kolená a zvolal: „Verím, Pane!“ Táto udalosť vyvolala rozhorčenie u farizejov, pretože uzdravenie vykonané v sobotu pokladali za znesvätenie soboty a z tohto dôvodu vylúčili uzdraveného človeka zo synagógy. Ježiš tohto uzdraveného človeka prijal a povedal farizejom podobenstvo o dobrom pastierovi. Farizeji akosi pozabudli, že národ mal aj kráľa, ktorý bol predtým pastierom, kráľa Dávida. Oni ostali iba kráľmi, zabudli byť pastiermi, preto nimi iba opovrhovali. Lebo pastieri žili s ovcami na poli, starali sa o ne a keďže tam nebol dostatok vody, neumývali sa často, a preto páchli, čím sa prehrešovali proti kultovej čistote predpísanej Mojžišovým zákonom. Žili s ovcami a páchli láskou k nim. Spávali s nimi pod holým nebom, chránili ich pred vlkmi a inou divou zverou. V tých časoch pastieri na noc voviedli ovce do spoločného ovčinca a jeden z nich vždy mal v noci stráž pri ovciach, ostatní šli spať. Ráno si každý zavolal na svoje ovce a ovce poznali hlas svojho pastiera, šli za ním a pastier ich viedol na dobré pastviny tak, aby sa vyhli nástrahám a nebezpečenstvám. A keď niektorá zablúdila, hľadal ju a nájdenú si privinul k srdcu. A Ježiš prirovnal vieru k vzájomnému vzťahu oviec a dobrého pastiera. Všimnime si, bratia a sestry, že Ježiš sa nepripodobnil k pastierovi kráv, ale k pastierovi oviec. A viete prečo? Lebo ovca má dobre vyvinutý sluch, ale nemá dobre vyvinutý zrak. Pastierovi oviec stačí ísť popredu pred ovcami, volá na ne a ovce idú za ním, lebo oni ten hlas dobre poznajú. Oni vedia, že je to ich pastier a cítia sa pri ňom v bezpečí. Oni vedia, že je to pastier, ktorý ich chráni a keď sa porania, aj ich ošetrí. Aj keď rana bolí a ovca bľačí, dobrý pastier má tu ovcu tak rád, že jej ranu aj napriek bolesti vyčistí, poleje ju a vydezinfikuje vínom. Naleje na ranu aj olej, aby sa do nej nedostala špina. Dobrý pastier nepotrebuje bič, on potrebuje len hlas, trocha lásky a trpezlivosti. Ježiš je pastierom oviec, nie kráv. Lebo pastier kráv potrebuje bič, on kravy nevolá a ony za ním veľmi nejdú, lebo dobre vidia. Pastier musí ísť za kravami a musí ich zaháňať bičom.

PAR
Bratia a sestry, údelom pastiera, dobrého pastiera, je milovať ovce a byť opovrhovaný spoločnosťou. Ježiš mohol povedať: Ja som dobrý kráľ, ale kráľ sa nedokáže znížiť, aby ošetril, on iba rozkazuje. Židia nemohli nadávať na kráľa, aby neboli ukameňovaní, aj keď ich kráľ vykorisťoval. Museli byť ticho. Ale zato si mohli ponadávať na pastierov, ktorých mnohokrát súdili a kameňovali, no napriek tomu ich potrebovali. Na kožušiny, vlnu, mlieko, na obetovanie baránkov v chráme. Na jednej strane ich potrebovali a na druhej strane na nich vedeli nahádzať všetko zlé. To by sme si ku kráľovi nedovolili, lebo kráľ by šiel na nás s bičom. Ale dobrý pastier vždy pôjde len so svojím slovom, láskou a trpezlivosťou.

MY
Istý pán rozprával, že keď raz cestoval vo vlaku, jeho spolucestujúci si na jednej stanici všimol, že na nástupišti stojí kňaz. Ako ho zbadal, hovorí: „Načo sú tu títo? Sú to darmožráči, nepotrebujeme ich!“ Podobne sa vyjadroval aj o rehoľníkoch a spolucestujúci cítil, že nevie, čo má povedať. Bol ticho. Cesta plynula ďalej a ten, ktorý takto nadával na kňazov, rehoľníkov a na Cirkev, zaspal. Keď sa prebudil, bolo vidieť, že niečo hľadá okolo seba. Naliehavo hľadal svoju tašku. Keď ju našiel, vydýchol si: „Chvála Bohu, že mi ju nikto nezobral.“ A ten spolucestujúci mu hovorí: „Pokiaľ ste spali, už som vám ju dávno mohol vziať. Ale to, že vám ju nemám vziať, ma naučili kňazi.“ Tým mu dal vlastne odpoveď, ktorú mu predtým nevedel dať.

ADE
Dnešné evanjelium nie je len o kňazoch, rehoľníkoch a o Cirkvi. Je predovšetkým o ľuďoch, teda aj o nás. Všetci sme pastiermi a zároveň aj ovcami, lebo všetci sa navzájom pasieme i navzájom na seba nadávame. Len nezabúdajme na to, že dobrý pastier používa slovo, trocha lásky a trpezlivosti, a nie bič, aby šľahal.

Amen.