Zoslanie Ducha Svätého (Turíce)

Viac spolupracovať s Duchom Svätým.

Je potešujúce, že viac a viac kresťanov spolupracuje s Duchom Svätým. Nie je to len počas prípravy na prijatie sviatosti birmovania, ale aj pri prijímaní ostatných sviatostí. Počuť, že viacerí rodičia sa modlia k Duchu Svätému, keď sa ich dieťa hlási v lone matky. Vzorom je im spolupráca Panny Márie s Duchom Svätým, ktorý spolupôsobil pri počatí Pána Ježiša v jej lone. Mnohí si nevieme predstaviť prípravu na sviatosť zmierenia bez prosby k Duchu Svätému, aby sme poznali svoje viny, pravdivo ich oľutovali a vykonali v láske zadosťučinenie za hriechy. Po prijatí eucharistického Krista v tichu, uzobraní, nechávame hovoriť a pôsobiť Boha na svoj duchovný i telesný život. Nielen chorí, ale i manželia a kňazi, ale aj zdraví a tí, čo sa pripravujú na manželstvo a prijatie kňazstva, keď venujú čas a pozornosť darom Ducha Svätého, hovoria o veľkom obohatení, posilnení, naplnení mnohými darmi a milosťami, za ktoré ďakujú Duchu Svätému.

Každému z nás patria Ježišove slová: „Pokoj vám!“... „Prijmite Ducha Svätého “(Jn 20,21.22).

Skutky apoštolské opisujú udalosti na päťdesiaty deň po zmŕtvychvstaní Pána Ježiša. Apoštoli s veľkou mocou a múdrosťou vychádzajú z večeradla a začínajú plniť Ježišov príkaz: Choďte a učte... (porov. Mt 28,19). Je to začiatok verejnej činnosti Cirkvi. Turíce chápeme ako deň narodenia Cirkvi. V ten deň zostúpil na apoštolov a prítomných vo večeradle Duch Svätý v podobe ohnivých jazykov. Iný úkaz, hukot, prirovnávajúci vetru, zhromaždil obyvateľov Jeruzalema a prítomných na sviatkoch, aby si s údivom vypočuli kázeň apoštola Petra a následne, aby sa dali pokrstiť.
Duch Svätý je jednou z troch božských osôb, v ktoré veríme. Je podstatou našej viery a nie iba jej predmetom. Vyznávame: „Verím v Ducha Svätého...“. Je Darca, ale zároveň darom Boha Otca i zmŕtvychvstalého Krista pre Cirkev. Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní pri prvom stretnutí s učeníkmi „dýchol na nich a hovoril im: ,Prijmite Ducha Svätého’“ (Jn 20,22). V deň Turíc Duch Svätý prejavil svoju moc. Ustráchaní, neučení apoštoli prehovorili v jazykoch, že sa v Jeruzaleme hovorilo: „Ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj parozelyti, Kréťania i Arabi: Počujeme ich vo svojich vlastných jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch“ (Sk 2,8-11). To Duch Svätý robí. Rovný Bohu Otcovi, Bohu Synovi a pritom nie je Boh Otec a Boh Syn, ale je Boh Duch Svätý. Duchu Svätému preto patrí rovnako naša úcta, česť, oslava... ako Otcovi a Synovi.

Z mnohých darov Ducha Svätého si viac všimnime „dar jazykov“. Každý dar Ducha Svätého, ako aj tento, treba pochopiť a prijať. Dar jazykov je jedným z najmenších darov Ducha Svätého, ktorý slúži predovšetkým k budovaniu osobnej viery toho, kto dar prijal. Spočíva na hovorení pod vplyvom Ducha Svätého. Hovorené slová, ktoré môžu byť i nezrozumiteľné a môžu pripomínať začiatok hovorenia dieťaťa. Také rozprávanie dieťaťa nič neznamená, ale zato akú veľkú radosť spôsobujú tieto slová rodičom. Dar jazykov slúži na oslavu Boha. Kto by chcel o Bohu povedať všetko, nenájde na to slov. K tomu, čo nemôžu vyjadriť ľudské slová, prichádza na pomoc Duch Svätý. Na stretnutiach hnutí Ducha Svätého s darom jazykov majú skúsenosti. Rovnako počuť aj opačné názory, postoje, mienky, že modliť sa môžu aj zvyčajným spôsobom. Hovoria, že ak Duch Svätý chce, aby sme sa modlili jazykmi, tak prečo nemám mať túto možnosť. V Prvom liste Korinťanom v hlavách 12 až 14 sv. Pavol píše o charizmách Ducha Svätého a o zásadách čerpania z darov Ducha Svätého. Je tu návod pre tých, ktorí by chceli začať fascinujúce duchovné dobrodružstvá. Áno, dary Ducha sú pre všetkých, ktorí uverili v Krista. Kto prijal krst a prijal birmovanie, má spolupracovať s darmi múdrosti, rozumu, rady, sily, umenia, nábožnosti a bázne Božej. Boh Otec si praje, aby každý z nás bol predovšetkým múdrym človekom, aby sa vedel riadiť ním v živote, aby život mal zmysel a hodnotu. Kresťan má právo čerpať aj zo špeciálnych darov, ktoré sú pre pokrstených, ako je aj dar jazykov. Sú aj iné dary, ako proroctva, dar konania zázrakov či dar uzdravovania. Boh Otec túži dať nám všetko, čo potrebujeme na budovanie osobnej svätosti a budovanie Božieho kráľovstva na zemi. Svätosť začína dnes, a rovnako spása, a nie v nejakej nejasnej budúcnosti. Preto už dnes môžeme prosiť o dary, ktoré potrebujeme a ktorými nás chce obdarovať Duch Svätý.

Skutky apoštolské učia, že obdarovanie darmi Ducha Svätého nebola jednorazová záležitosť. Rozprávajú, že Duch Svätý viackrát sa prejavil i v prvotnej Cirkvi. Cez vkladanie rúk apoštolov mnohí prijali tieto dary. Aj dnes môžeme prijímať tieto dary. Je potrebné uveriť Božiemu slovu, prosiť Ducha Svätého, byť v stave priateľstva s Bohom, a musí to byť na úžitok nám i všetkým.
Kedy sme naposledy prosili o dary Ducha Svätého? Zo strachu neprosíme? Prečo sa bojíme? Nestačí, keď sa len študenti modlia pred skúškou. Nestačí len na Sviatok zoslania Ducha Svätého venovať pozornosť týmto darom.
„Aby sme boli v spoločenstve s Kristom, musí sa nás najprv dotknúť Duch Svätý. On nás predchádza a vzbudzuje v nás vieru“ (KKS 683). Duch Svätý je dušou kresťanského života. Rovnako ako duša nie je viditeľná sama osebe, ale iba cez svoje pôsobenie, tak aj Duch Svätý zostáva skrytý (porov. KKC 687), je však poznateľný vo svojich „plodoch“ (porov. KKC 1832). Duch Svätý nesmie byť medzi nami a v nás veľkou neznámou. Ježiš predsa povedal: „Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám“ (Jn 16,7). A keď sa ho učeníci pýtajú pred návratom k Otcovi, kedy obnoví kráľovstvo, povie: „Ale keď zostúpi na vás Duch Svätý, dostanete silu a budete mi svedkami...“ (Sk 1,8). Duch Svätý je teraz ten „iný Tešiteľ“, ktorý s nami navždy zostane. Skrze neho je Kristus uprostred nás, skrze neho smieme Boha nazývať „Abba, Otče“. Katechizmus uvádza predovšetkým štyri pôsobenia Ducha Svätého (porov. KKC 737,1092).
Pripravuje ľudí pre Krista. Od počiatku stvorenia žije ako životodárny Duch vo všetkých tvoroch. Ten Duch pripravuje v histórii Starého zákona vyvolený národ na príchod Mesiáša. On je Duch adventu.
Zjavuje Krista: „...a nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán“, iba ak v Duchu Svätom“ (1 Kor 12,3; KKC 683). Duch Svätý nám dáva poznať, že Ježiš Kristus je Syn živého Boha. Pripomína Cirkvi všetko, čo Kristus povedal. „Duch Svätý je živou pamäťou Cirkvi“ (KKC 1099).
Sprítomňuje Krista. V živote Cirkvi Ježiša iba nespomína, ale Zmŕtvychvstalý je sám prítomný vo svojom slove, v „najmenšom z mojich bratov“, vo sviatostiach. Zvláštna je prítomnosť Krista v eucharistických spôsoboch, ktoré sa pôsobením Ducha Svätého premieňajú v jeho telo a krv. (porov. KKC 1107).
Spája s Kristom. Rovnako je Duch Svätý putom lásky medzi Otcom a Synom. Spája všetkých, v ktorých pôsobí s Kristom. „Duch Svätý je akoby miazgou Otcovho viniča, ktorý prináša ovocie na ratolestiach“ (KKC 1108). On je „vnútorným učiteľom, ktorý tento život podnecuje, riadi, napráva a posilňuje“ (KKC 1697). Je tiež učiteľom „vnútornej kresťanskej modlitby“ (KKC 2672). Preto ho denne vrúcne prosme: „Príď, Duchu Svätý.“ (Porov. CH. Schönborn OP. Z diela Základy naší víry).

Ruský spisovateľ Alexej Tichonov hovorí v jednej svojej poviedke o starcovi, ktorý stratil a zase našiel svetlo viery.
Je Veľká noc a starec stojí so svojou ženou pri hrobe svojej dcéry. V posvätnom tichu cintorína hovorí svojej manželke: „Po celý svoj život hľadal som svojho Boha... Tu však život odštiepil od nás nečakane čiastočku nás samých – Oľgu. I robím bilanciu toho, čo som prežil a hovorím: Boh je a jeho vôľa nado mnou...“

Duch Svätý svojimi darmi pôsobí často aj vtedy, keď to človek podceňuje. V Duchu Svätom spoznávame, že „Boh je láska“ (1 Jn 4,16).

Je na nás, aby sme začali priamo spolupracovať s Duchom Svätým v celom svojom živote, každodenných udalostiach. Už pri dnešnej svätej omši. Teraz.

Amen.