Zoslanie Ducha Svätého (Turíce)

Spolupracovať s darmi Ducha Svätého predpokladá náš pokoj v srdci

„Všetko má svoj čas“ (Kaz 3,1). Túto pravdu poznáme už zo Starého zákona. Slávnosť Turíc – zoslania Ducha Svätého je pre nás priam výzvou viac a aktívnejšie spolupracovať s darmi a milosťami, ktoré nám dáva Boh skrze Ducha Svätého. Čoskoro sa skončí ďalší školský rok. Pred rokom som počul o chlapcovi, ktorý keď šiel domov s vysvedčením, kamarátovi povedal: „Ešte jeden výprask a budú prázdniny.“ Verím, že takto nezmýšľa dnes už žiadny chlapec. Dnes je čas, aby sme každý primerane počuli, prijali a osvojili si slová Pána Ježiša:

„Prijmite Ducha Svätého“ (Jn 20,22).

Turíce každý rok dávajú príležitosť zamyslieť sa nad sebou a objaviť v sebe vedenie Svätého Ducha, silnú, ale diskrétnu a tichú prítomnosť. Keď Ján Krstiteľ pripravoval súčasníkov na príchod Pána Ježiša, povedal: „Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte“ (Jn 1,26). To isté môžeme povedať o Svätom Duchu, že medzi nami, ba i v nás je ten, ktorého nepoznáme.
Pán Ježiš pripravoval učeníkov, že im pošle svojho Ducha, ktorý im pripomenie a naučí všetko a Duch bude pokračovať v diele, ktoré on začal (porov. Jn 14, 16-17). Po svojom zmŕtvychvstaní skôr ako vystúpil do neba, znova im prísľub Svätého Ducha pripomína: „Prijmite Ducha Svätého“ (Jn 20,22).
Duch Svätý je predovšetkým duchovná “prítomnosť“ vzkrieseného Ježiša v Cirkvi. Jeho “duchovná“ prítomnosť nie je historická, meraná časom, ale je aj ako Osoba: tretia osoba Najsvätejšej Trojice. Svätý Duch je dušou Cirkvi. Bez Svätého Ducha je Boh vzdialený, Kristus patrí minulosti a Evanjelium je mŕtva litera, Cirkev je len organizácia, učenie je prostá propaganda, liturgia mágia a kresťanský život je morálka otrokov. Ale vo Svätom Duchu zmŕtvychvstalý Kristus je prítomný, Evanjelium je životná sila, Cirkev je trojičné spoločenstvo, autorita je oslobodzujúca služba, misionárske poslanie to je výzva Turíc (porov. Ignác z Laodicey).
Nestačí len vedieť, že Svätý Duch je všeobecne prítomný v Cirkvi. Je potrebné vedieť, ako je prítomný v každom z nás, ako môžeme s ním prísť do kontaktu, ako prežiť svoje osobné Turíce. Odpoveď počujeme v druhom čítaní, zhrnutú do dvoch slov: charizmy a sviastosti. „Dary milostí sú rozličné, ale Duch je ten istý“ (1 Kor 12,4). Každému Boh dáva vlastné dary charizmy a všetci dostávame sviatosti. Dary charizmy dáva Svätý Duch jednotlivo a jednotlivcom, aby obohacovali a posväcovali Cirkev. Medzi nimi je dokonalá vzájomnosť. Svätý Duch posväcuje, vedie a čnosťami ozdobuje Boží ľud nielen prostredníctvom sviatostí a služieb, ale aj tým, že rozdeľuje medzi veriacimi všetkých stavov zvláštne milosti, udeľuje ich každému osobitne, ako chce (porov. 1 Kor 12,11). Pomocou nich robí ľudí schopnými a ochotnými, aby sa podujali na rozličné diela a úlohy, užitočné na obnovu a ďalší vzrast Cirkvi, ako je napísané: „Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti a iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, iný schopnosť robiť zázraky a iný vysvetľovať jazyky. Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce“ (1 Kor 12,7-11). Je možné použiť prirovnanie: Z veľkej nádrže vody jeden čerpá vodu na uhasenie smädu, iný na umývanie, iný na zavlažovanie a iný na nejakú výrobu...
Dary Ducha sa stávajú obnovou a rastom Cirkvi. Tieto dary charizmy, či už neobyčajné alebo bežne rozšírené, treba prijímať s veľkou vďakou a potechou, pretože zodpovedajú potrebám Cirkvi a sú jej na osoh (porov. LG 12).

Dnes na sviatok Turíc je potrebné si všimnúť sviatosti a mimoriadne dary, charizmy. Svätý Duch robí sviatosti účinnými. On je pôvodcom sviatostí. Cirkev učí o účinkoch sviatostí, že jeden účinok pôsobí sebou samým, bez ohľadu na úmysel človeka, silou prostého Kristovho ustanovenia. Druhý účinok závisí od vnútornej dispozície toho, čo ju udeľuje i toho, čo ju prijíma. Oba účinky rôznym spôsobom vyvierajú z činnosti Ducha Svätého. Prvý vždy, takpovediac, automaticky, druhý z činnosti Ducha Svätého v tajomnom spojení so slobodou človeka. Účinky sviatostí nezávisia iba od osobných dispozícií prijímajúceho.
Duch Svätý veľkonočné tajomstvo robí účinným a aktualizuje ho. Charizmy sú najlepšími spojencami sviatostí. Medzi nimi je najsilnejšia príťažlivosť, lebo pochádzajú od toho istého Ducha a ich cieľom je stvárňovať Kristovo telo – Cirkev. Sviatosti umožňujú a živia charizmy a charizmy zasa oživujú sviatosti. To všetko nás chráni pred zvykom, zovňajškom a suchotou. Ako to zrealizovať?
V Bardejove nad vyzdobenou železnou bránou radnice je tento nápis: „Priusquam incipias consulto!“ – „Rozvažuj, prv než sa rozhodneš“. Tento nápis aj nás chce dnes upozorniť na zodpovednosť v našom živote. Dlho nepremýšľajme a nestrácajme drahocenný čas. Starozákonný autor Knihy Kazateľ pripomína: „Múdrosť je lepšia ako útočné zbrane, no jediný hriešnik vie pokaziť mnoho dobrého“ (Kaz 9,18).
Bolo by dobré na nočný stolík si položiť malú knižku od Tomáša Kempenského O nasledovaní Krista a večernú či rannú modlitbu rozšíriť o jeden verš z tejto knižky. Tieto verše už mnohým pomohli ľahšie a rýchlejšie sa zorientovať v spletitosti ťažkostí, povinností, ale aj v iných udalostiach života. Často stačí tak málo. Niekoľko sekúnd, jedna myšlienka, rada – a nový deň sa začína radostnejšie, prípadne, ukončíme ho s väčším úžitkom. Mnohí tak nachádzajú radosť premáhať zlé myšlienky, viac bdejú nad svojimi ústami a majú silu ovládať svoje oči, prípadne i skutky.
Stredoškolák Juraj hovorí, že pod vplyvom knihy O nasledovaní Krista sa viac naučil vidieť ľudí vo svojom okolí. Už mu nerobí ťažkosti zrieknuť sa svojho pohodlia a dokáže pomôcť skôr, ako ho niekto o to poprosí. Všíma si starších a chorých vo svojom okolí. A katolícky pozdrav je pre neho samozrejmosťou. Irenka poznamenáva, že si našla čas a zo začiatku musela aj samú seba prinútiť na čítanie Písma a spomenutá kniha, ale tiež aj knihy ako: Nenápadné čnosti (od P. J. Roberti), Cesta (od sv. Josemaría Escrivá), Filotea (od sv. Františka Saleského), ale aj knihy od Carla Carretta, Michela Quoista, jej v tom pomohli. Jozef hovorí, že je šťastný, lebo pod vplyvom modlitby si viac váži, čo pre neho znamenajú rodičia, učitelia, kňaz i spolužiaci... Ružena sa priznala priateľke, že sa už modlí na úmysel, aby bola raz dobrá manželka, matka a žena. Viktor prestal chodiť cez omšu za kostol a našiel si miesto vo vnútri, kde sa cíti dobre a zapája sa do liturgie. Uvažuje, že sa dá zapísať do ružencového bratstva, aby svojím desiatkom ruženca stal sa účastným milostí, ktoré Panna Mária sľúbila svojím ctiteľom. Učnice Viktorka s Ivankou sa ponúkli, že budú lektorkami v kostole a pán farár ich ponuku nielen prijal, ale venuje im viac pozornosti, aby správne čítali v kostole. Janko bol v máji na prvom svätom prijímaní. Mama mu navrhla, či by sa nestal miništrantom. Už mesiac je pri oltári ako miništrant. Na Antona veľmi zapôsobilo správanie učiteľa matematiky, ktorý každú nedeľu pristupuje k svätému prijímaniu. A dnes ako maturant si nevie predstaviť, že by aj on aspoň v nedeľu neprijal Pána Ježiša v Eucharistii. Majster odborného výcviku sa priznal manželke, akú lekciu mu uštedril jeho žiak: „Vypadlo mi z úst dvojzmyselné slovo a mala si vidieť tie oči Rudka, ako sa zadívali na mňa! Slovo „prepáč“ mu vrátilo úsmev na tvár.“
Máme podobné skúsenosti, každodennú prax, motív?

„Všetko má svoj čas“ (Kaz 3,1), aj mladosť i krása, aj povinnosti i zábava, aj duchovné i telesné dozrievanie, aj láska, povinnosť, úloha, písomka... „Boh si zavolá pred svoj súd všetky činy aj všetko, čo je skryté, či už to bolo dobré a či zlé“ (Kaz 12,14). Každému z vás a najmä vám, čo začínate a chcete vykročiť správne, prajem veľa darov Ducha Svätého.

Amen.