Zoslanie Ducha Svätého (Turíce)

AI
Drahí bratia a sestry! Prečo ta často nadávame? Keď sa stretnem so žiakom, nadáva na učiteľov. Keď sa stretnem s učiteľom, ten zas nadáva na žiakov. Keď sa stretnem s robotníkom, nadáva na vedúceho; keď sa stretnem s vedúcim, on zas na robotníkov. A tak sme si zvykli nadávať jeden na druhého. Frfleme a nadávame, stále sa nám čosi nepáči a vždy hľadáme chybu v niekom inom. Veľakrát si ani neuvedomujeme, že takéto ufrflané reči nás oberajú o pokoj.

KE
Azda sme neboli na birmovke? Alebo k nám Svätý Duch ešte neprišiel? Veď ovocím Svätého Ducha je pokoj!

DI
Pred chvíľou sme počuli, ako učeníci po Ježišovom zmŕtvychvstaní sedeli v strachu za zatvorenými dverami. Báli sa vojakov a ľudí, ktorí ich hľadali mysliac si, že ukradli z hrobu Ježišovo telo. Nad čím všetkým asi rozmýšľali títo učeníci? Iste si museli aj pofrflať na Ježiša, čo im to urobil. A ako asi vyzerala situácia medzi nimi, keď Ježiš, ten, ktorého mŕtve telo dávali do hrobu, teraz žije, stojí pred nimi a hovorí: „Pokoj vám.“ Aký musel byť medzi nimi nepokoj a strach, keď prepukli v takú veľkú radosť po tom, čo videli Ježiša živého! Radosť, ktorá bola taká veľká, že ich nepokoj sa pominul. A Ježiš znova opakuje: „Pokoj vám.“ Dýchne na nich. Dáva im Ducha Svätého a posiela ich, aby šli a tú radosť a pokoj, ktorý práve pocítili, rozdávali okolo seba.

PAR
Všimli ste si tú zmenu v správaní apoštolov, bratia a sestry? Ako sa na začiatku triasli v strachu za zatvorenými dverami, a keď dostali Ducha Svätého, aký dostali pokoj a radosť? Obrat o 360 stupňov. Aj apoštol Peter, ako sa triasol a bál sa priznať pred jednou slúžkou a pred pár vojakmi, že je Ježišovým učeníkom. V strachu dokonca Ježiša zaprel: „Nepoznám tohto človeka.“ Tak sa bál. Ale keď prijal Ducha Svätého, otvoril dvere na balkóne Markovho domu a bez strachu, nebojácne prehovoril k zástupu ľudí. Po tejto reči, hodnej prvého pápeža, sa dalo pokrstiť, ako o tom hovoria Skutky apoštolov, až 5000 mužov. Stalo sa to, lebo Peter bol obdarený pokojom Ducha Svätého. Aj my hľadáme pokoj. Hľadáme chvíľu mať pokoj a byť naplnený pokojom. Ale bojíme sa pokoj prijať, lebo ho môžeme dostať len v modlitbe. A len v modlitbe môžeme dostať vnuknutie Ducha Svätého. Určite sa už každému z nás stalo, že v nejakej vážnej situácii sme dostali výborný nápad. Nevedeli sme kam z konopí, a zrazu nás napadla výborná myšlienka, ktorá nás hnala vykonať niečo dobré. A potom nás naplnil pokoj. Čo to bolo? Nebolo to vnuknutie Ducha Svätého, ktorého sme kedysi dávno dostali, ale na birmovanie sme už aj zabudli? Ale Boh nezabúda.

MY
Jedna pani mi rozprávala, že raz cestovala diaľkovým autobusom z Nitry na východ Slovenska. Na nástupišti bolo veľa ľudí, ktorí sa tlačili do autobusu. Dvaja mladíci využili situáciu a v tej tlačenici vzali jednej panej peniaze z kabelky. Potom utiekli preč. Keď šla platiť, zistila, že nemá peniaze. Hneď sa to roznieslo po autobuse. Všetci obviňovali tých dvoch mladíkov. Zmizlo jej 1000,- Sk a bolo vidieť, že jej je to ľúto. Vodič ju zo súcitu vzal aj bez lístka, že to revízii vysvetlí. A ľudia nadávali na dobu, na mládež a na celý svet. A tá pani hovorí, že z autobusu sa stala masa ufrflaných a nadávajúcich ľudí. Ona sa začala v duchu modliť, ako bola zvyknutá pri cestovaní. Vtom jej napadla myšlienka poskladať sa na lístok. Dala 20,- Sk do igelitovej tašky a celý autobus sa poskladal, aj keď nie potrebnou čiastkou, ale akoby do tej igelitky ľudia s peniazmi dávali aj svoje frflanie. Zrazu sa ufrflaná masa premenila na zástup pokoja. Poškodená pani bola rada, že sa našli ešte ľudia, ktorí jej niečo dali a tí zas, že dostali pokoj. Cesta sa stala veľmi príjemnou.

ADE
Viete, prečo na seba nadávame? Lebo nám chýba pokoj. A viete, prečo nám chýba? Lebo aj keď mnohí z nás prijali Ducha Svätého pri birmovaní, neprijali ho v modlitbe.

Amen.