Biela sobota

Povzbudiť k nasledovaniu Krista v plnom prežívaní krstných záväzkov.

AI
Každý z vás by mi z ľahkosťou vedel odpovedať na otázku: Kedy si sa narodil? Kedy máš meniny? No obávam sa, že by to nebolo tak jednoznačné, ak by som sa spýtal: Kedy si bol pokrstený? Kedy sláviš svoje duchovné meniny? Prečo je tomu tak? Prečo dátum narodenín pozná takmer každý, ale dátum prijatia krstu už nie?! Žeby to bolo kvôli darčekom, ktoré dostávame? Veď aj v deň výročia krstu dostávame výnimočné dary, ktoré si často ani neuvedomujeme. Môžeme získať odpustky a s nimi spojené milosti. Možno si teraz kladiete otázku: „Čo to má spoločné s dnešnou slávnosťou?“ No práve dnes, na Veľkonočnú vigíliu, keď oslavujeme víťazné zavŕšenie vykupiteľskej obety, z ktorej vyprúdil nadprirodzený život, sa Cirkev na celej Zemi raduje a upriamuje na krst – na základnú sviatosť, ktorá je bránou do Božieho kráľovstva.

KE
Milovaní bratia a sestry! Anjel pri Kristovom hrobe zvestoval ženám radostnú zvesť: „Niet ho tu, lebo vstal“ (Mt 28,6).

DI
Tak ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych, tak sme boli aj my povolaní k novému životu cez kúpeľ znovuzrodenia sa vo sviatosti krstu. Jedným z nádherných predobrazov nášho krstu, ktorý nás vymaňuje z moci temna a hriechu, je zázračné vyslobodenie Izraelského národa z Egyptského zajatia. Vyvolený národ prišiel do Egypta, aby unikol hladu, ktorý zavládol v ich krajine. Neskôr bol však zotročený. Boh sa zmiloval a vyslyšal volanie Izraelského ľudu a vzbudil im záchrancu. Mojžiš je predobrazom Krista, ktorý príde, aby celé ľudstvo vyslobodil z oveľa horšieho otroctva – z otroctva hriechu. Pod Mojžišovým vedením sa Boží ľud vydáva na cestu do zasľúbenej zeme. Námaha spojená s touto cestou sa už od začiatku stáva silným pokušením vzdať sa a znova sa podrobiť Egypťanom. V kritickej situácii, keď sa Izraeliti ocitnú medzi vodami Červeného mora a zúrivými Egypťanmi, si môže človek uvedomiť svoju úbohosť a bezradnosť. Boh ho však neponecháva v tomto stave neistoty. Prichádza mocný Boží zásah. Mojžiš je vyzvaný, aby utíšil ľud a vystrel svoju ruku nad more. Tu jeho úloha prostredníka končí a začína sa prejavovať Božia všemohúcnosť, ktorá rozdeľuje vody mora, spôsobuje zmätok v Egyptskom tábore a pochováva Egyptské vojsko v Červenom mori. Vody Červeného mora, ktoré hrozili Izraelitom smrťou, sa stali zdrojom spásy. Preto v nich kresťanstvo od najstarších čias videlo znamenie vody krstu. Ako vody Červeného mora vyslobodili Izraelský národ z Egyptského otroctva, tak nás krstná voda vyslobodzuje z otroctva hriechu a otvára nám bránu do večného života. Úryvok končí troma dôležitými slovami: „Ľud videl, bál sa a uveril...“ (Ex 14,31). Tie isté slová nájdeme i v evanjeliách pri opise Kristovho zmŕtvychvstania.

PAR
Ako sami vidíme, je tu veľká spojitosť medzi týmito dvoma udalosťami. A tak tiež medzi Kristovým zmŕtvychvstaním a naším znovuzrodením sa vo sviatosti krstu. Svätý apoštol Pavol hovorí: že sme mŕtvi hriechu a žijeme Bohu v Kristovi Ježišovi (porov. Rim 6,3–11). Čo teda pre nás znamená umrieť s Kristom? Znamená to oslobodiť sa od všetkých hriechov, zhodiť zo seba starého človeka – prvého Adama – a žiť, ako žijú slobodní ľudia. Plnšie to znamená „znova sa narodiť“ (porov. Jn 3,5), vykročiť na cestu plného života a zjednotenia sa z Bohom. Začať žiť novým životom, čiže zmŕtvychvstaním, ako druhý Adam – Ježiš Kristus. Znakom tohto nášho nového života je svieca, ktorú ste si na začiatku dnešných obradov zapálili od paškálu a ktorú držíte v rukách. Tá svieca nám symbolizuje vzkrieseného Krista. „Ja som svetlo sveta“, povedal Kristus a dodal: „Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8,12). Ako nemôžme toto svetlo oddeliť od Krista, tak sa ani my neoddeľujme od Boha. Toto svetlo sme dostali pri krste. Dbajme teda, aby sme vždy kráčali vo svetle Kristovom ako deti svetla a vytrvali vo viere až do konca. Nebojme sa tohto svetla aj keď niekedy páli a spôsobuje nám rany! Lebo cez tieto rany sa viac približujeme ku ukrižovanému a vzkriesenému Kristovi a k životu v nebeskom kráľovstve. Prežarujme týmto svetlom pochmúrne a temné dni nášho života. Svieťme jasným svetlom na ceste do večnej radosti nielen sebe, ale aj druhým. Nosiť zapálenú sviecu vo svojich rukách, čiže žiť ako sa na kresťanov patrí – to je naša povinnosť i záväzok – to je naša viera. Majme to na pamäti, keď si budeme o chvíľu obnovovať svoje krstné záväzky. Túto povinnosť kráčať vždy vo svetle nám vytýčil sám Kristus, keď povedal: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5,16).

MY
Dávajme si teda pozor, aby nám toto svetlo nikdy nevyhaslo, pretože to svetlo je dôkazom, ktorým môžeme sebe a iným potvrdiť, že náš krst nebol len nejakou tradičnou a zvykovou udalosťou. Že mal vplyv na celý náš život. Starajme sa všetci o svoju lampu, ktorá nám bola zverená pri krste. Neustále ju dopĺňajme olejom Božej milosti, ktorý môžeme čerpať zo sviatosti. Aby nás Kristus pri svojom druhom príchode našiel so zapálenými lampami a nie s vyhasnutými. Nedovoľme, aby sme sa ocitli v tme! Lebo svetlo dáva život - tma však usmrcuje.

V štáte Massachusets v Amerike, postavili ústav pre slepcov a pretože šetrili, nedali v miestnostiach pre slepcov urobiť okná. Domnievali sa totiž, že slepci aj tak nevidia, a preto ani okná nepotrebujú. Zanedlho však začali slepci jeden po druhom chradnúť. Ich telá ochabli, boli smutní a nemohli u nich zistiť žiadnu chorobu. Správa úradu sa rozhodla urobiť okná. A čo sa stalo? Keď slnečné paprsky vnikli do temných miestností, bledé tváre slepcov sa pomaly začervenali a telo opäť nadobudlo sviežosť. Smutno a nezdravo je na mieste, kde slnko nikdy nesvieti. Smutno a nezdravo je v duši, v ktorej nesvieti svetlo Ducha Svätého – svetlo vzkrieseného Krista. Takej duši sa nedarí duševnému, náboženskému životu, nerastú v nej kvety radosti, ba práve naopak, rastú v nej len kvety zúfalstva a smútku.

My však nemáme dôvod k smútku, ale naopak, máme sa radovať a nadšene spievať veľkonočné Aleluja. Pretože vzkriesený Kristus nám daroval pravé nehasnúce svetlo, seba samého, aby nás uchránil pred temnotou srdca. Je len na nás, aby sme toto svetlo v sebe udržali neustále horieť.

ADE
Bratia a sestry, majme teda stále na pamäti a nezabúdajme na deň, kedy sme sa narodili pre Boha. Na výročný deň, kedy sme boli pokrstení. Pripomeňme si náš krst i pri každom slávení krstu. A tak tiež pri Veľkonočnej vigílii, v ktorej majú počiatok všetky sviatosti, zvlášť sviatosť krstu. Spomeňme si v svojich modlitbách na rodičov, ktorí nás priniesli do chrámu, aby sme túto sviatosť mohli prijať. Spomeňme si i na kňaza, ktorý nám túto sviatosť udelil. A prosme i za seba samých, aby sme vytrvali vo svojom predsavzatí kráčať vždy vo svetle Kristovom.
Pane Ježišu, pomôž každému jednému z nás vždy nadobúdať istotu, že to, prečo sa oplatí žiť sú hodnoty Tvojho výkupného diela, ktoré boli vynesené na „svetlo“ Tvojim zmŕtvychvstaním.

Amen.