Zelený štvrtok

Pravá láska spočíva v obete.

AI
Určite každý z nás bol už zamilovaný. Vtedy človek stráca hlavu a je plný emócii. Jednoducho povedané robí veci, ktoré by inak nerobil. Dal by tej druhej osobe aj „modré z neba.“ Žiaľ, zamilovanosť je len chvíľková vec. Po čase príde, „akoby z dovolenky, do práce rozum“ a začíname myslieť: „Prečo práve toto a len to.“ „Neviem sa rozhodnúť, to či ono?“ „Akú má cenu pre mňa.“ Čo pre každého jedného z nás znamená slovo láska? Láska je najdôležitejšia v našom živote. Každý človek túži po láske - chce milovať a byť milovaný. Láska je veľké slovo. nedá sa vyjadriť, koľko pravdy a dobra sa v nej skrýva. Nikto dnes nepopiera, že láska jestvuje. Ale aká je tá naša láska? Chápem pravý význam lásky?

KE
Čítame ako Ježiš umýva učeníkom nohy. Evanjelista Ján hovorí o Ježišovi: „On miluje svojich až do krajnosti“ (Jn 13,1).

DI
On očitý svedok Ježišovho života nám vydáva krásne svedectvo o Ježišovi, prečo on, Boh, umýva nohy človeku. Učeníci spočiatku nechápu Ježišovo gesto umývania nôh, pretože ono patrilo ku službe otrokov. A Ježiš nebol pre nich otrok, ale Učiteľ, Majster a Pán. Ježiš v tomto geste ukazuje učeníkom príklad pokory a lásky. Je tu zhrnutý celý jeho život, ktorý je plný pokory, lásky a obety. U sv. Marka čítame, čo povedal Ježiš o sebe: „Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10,45). Takto je umývanie nôh znamením dokonalej lásky, ktorou Ježiš miluje „až do konca.“ Túto dokonalú lásku najviditeľnejšie vyjadril v hodine smrti na kríži, keď povedal: „Je dokonané!“ (Jn 13,30); a otvoril nám brány neba, radosti a dokonalého pokoja.

PAR
Ježiš nás dnes vyzýva ku vzájomnej láske. Je to najdôležitejšie, čo nám chce odkázať. V čom spočíva pravá láska? Niektorí, na prvý pohľad, lásku vnímajú ako vzťah medzi mužom a ženou. Iní si zase povedia, že láska je len cit, keď som šťastný. Je naozaj ťažké povedať, čo je pravá láska. Sv. Ján hovorí, že Ježiš miluje svojich až do krajnosti. Jedine Boh nás miluje dokonalou láskou. On nás nemôže nemilovať, pretože jeho bytie je Láska. Ježiš je vzorom dokonalej lásky. A ako vyzerá jeho láska? On sa stal človekom – postavil sa nám na roveň bytia. Obetoval svoj život za nás, aby sme mohli žiť večne. Čo mohol ešte viac urobiť, aby nám dokázal svoju lásku? Pravá láska teda vychádza z pokory a smeruje k obete. Je to láska, ktorá sa obetuje. Nie je to žiaden chvíľkový cit. Sv. Terezka z Lisieux hovorí: „Pokora, to je pravda o sebe.“ Mám si uvedomiť, že som stvorený Bohom a blížny je môj brat a sestra. Boh chce, aby sme robili to, čo on. On nás stvoril a preto vie, čo je pre nás najlepšie, aby sme žili naplno. Chce, aby sme sa milovali navzájom a slúžili si. Treba nám prekonávať seba samého. V živote je mnoho príležitosti, aby sme ukázali pravú lásku k Bohu alebo blížnemu. Spomeňme si na dnešný deň, ako sme sa obetovali pre manžela, manželku, dieťa, šéfa v práci, priateľa alebo niekoho neznámeho. Ježiš nepozerá pri láske len na svojich učeníkov. On sa obetuje za všetkých. Chce, aby sme všetci žili. Pravú lásku mám ukázať každému, s kým sa stretávam. Ľahko sa to hovorí, ale ťažšie koná. Je to pravda. Odkiaľ preto čerpať silu, keď som znechutený, unavený a všetci mi idú hore krkom? Najlepšie urobíme, keď sa napijeme z prameňa lásky. Boh je prameňom lásky. Ponúka nám možnosť stretnúť sa s ním, pravou láskou. On sa nám zanechal v Eucharistii. Jeho prítomnosť zažijeme tiež napríklad z kontaktu s priateľmi, ktorí nás povzbudia; alebo, keď si prečítame úryvok zo Svätého Písma; či počas modlitby, rozhovoru sním. Boh je vždy a všade s nami, len sa treba zastaviť a zahĺbiť do seba – napiť sa živej vody Lásky. On je ten zdroj, ktorý dáva silu k prekonávaniu všednosti dňa, prekonávaniu seba samého a dávaniu sa z lásky iným.

MY
Čo nám chýba, aby sme napodobnili Ježiša? Osobne si myslím, že skoro nič. Všetko záleží od nášho slobodného rozhodnutia obetovať sa. Silu nám dáva sám Ježiš, ak žijeme sviatostným životom, tým že pravidelne pristupujeme k sviatostiam, najmä svätému prijímaniu a svätej spovedi. Vtedy je Ježiš vo mne a ja v ňom. Už nekonám ja, ale Ježiš cezo mňa. Blahoslavená Matka Tereza povedala: „Ja nie som nič iné, iba malá ceruza v Božích rukách. To on ňou píše. To on myslí. To on rozhoduje. Znovu opakujem som iba malá ceruza.“ Matka Tereza si uvedomovala, že ak má milovať biednych, chorých, vyhnancov, úradníkov či politikov, novinárov, ktorí za ňou prichádzali, má zostať pokorná. Vždy, keď dostala návštevu či už novinára, politika, lekára, podnikateľa alebo remeselníka; všetci najprv išli do kaplnky, kde ostali ticho pred Ježišom v Eucharistii. Hovorievala: „Každí ma čo povedať Ježišovi.“ Odtiaľ naberala silu pre lásku, ktorú ďalej rozdávala. Je nám príkladom ako žiť život plný lásky.

Povzbudeným k láske, ktorá sa obetuje je nám jedna taliansky žena. Žila v päťdesiatich rokoch minulého storočia a pochádzala zo šľachtickej rodiny. V mladosti bola chorá na tuberkulózu. Avšak postupom času sa zdalo, že táto choroba je už vyliečená. Po uzavretí šťastného manželstva, počala. Lekárov, ktorí sa bedlivo starali o jej zdravotný stav, znepokojovalo jej výnimočné fyzické zoslabnutie. Stará choroba sa vrátila. Tuberkulózne ložiská, ktoré boli uzavreté, zasa sa otvorili. Podľa názoru skúsených lekárov nesmel sa strácať čas. Ak táto mladá žena chce si zachrániť svoj život treba bez meškania vykonať liečebný potrat. Rovnako i jej manžel uvedomujúc si ťažké položenie svojej ženy, dal súhlas na tento bolestný akt. Ale, keď lekár - pôrodník jej oznámil rozhodnutie lekárskeho konzília a zaprisahal ju, aby sa nevyhnutne podrobila jeho zákroku, tá pani rozhodne odpovedala: „Ďakujem vám, pán doktor, za vaše súcitné rady, ale ja nemôžem nijako preťať život svojho dieťaťa. Nemôžem, nemôžem! Ono má právo žiť, pochádza od Boha. Je stvorené z lásky a má právo na lásku. Ja ho milujem, a preto chcem, aby žilo.“ Jej manžel ju prosil a žiadal pre všetko sväté, aby robila podľa skúsených lekárov. No ona zostala neochvejná a s celou uvedomelosťou čakala na rozriešenie. Dieťa sa narodilo normálne. Lenže onedlho potom, zdravie matky sa začalo silno a v urýchlenom tempe zhoršovať. V priebehu dvoch mesiacov úpadok jej síl vyvrcholil. Keď videla, že jej život už dohasína, pozrela ešte raz na svoje milované dieťatko, dievčatko, ktoré ležalo zdravé vedľa matky. Na perách matky sa zjavil spokojný úsmev a ona šťastná umrela. Uplynuli roky... V istej rehoľnej spoločnosti vynikala svojou obetavosťou k iným, mladá sestrička, úplne odovzdaná starostlivosti o výchovu opustených bábätiek. Táto rehoľná sestra s jagajúcimi očami s materinskou láskou skláňala sa nad slabými detičkami, akoby chcela do nich vdýchnuť život. Rozdávala lásku, ktorú jej ukázala jej matka.

Milovaní, existujú rôzne príklady dokonalej lásky. Pritom však nezabudnime sa pozrieť na svoj život, ktorý žijeme z lásky a pre lásku. Určite každý z nás sa snaží premáhať seba a milovať iných z opravdivej, obetavej lásky.

ADE
Zamilovanosť, ktorú som spomínal na začiatku homílie, je len chvíľková záležitosť citov, avšak pravá láska je trvalá. Ježišova láska k nám je tiež trvalá. Dôkazom toho je svätá omša, ktorej podstata spočíva v sprítomnený Lásky – obety Ježiša Krista na kríži. Ježiš nám chce každý deň takto ukazovať, v čom spočíva pravá láska. On sa chce každý deň s nami spájať, a tak nám dodávať potrebné milosti na dennodennej ceste lásky. Všetci sa zjednoťme v tejto modlitbe: Pane Ježišu, vďaka ti za ustanovenie svätej omše, tvojej obety lásky. Pomáhaj mi sústrediť sa počas nej, aby som takto mohol nabrať potrebné milosti na prekonávanie seba samého; a tak miloval každého, s kým sa stretávam každý deň.

Amen.