Tretia adventná nedeľa

Prežiť advent ako radostné obdobie.

Videli ste už žiariace očká dieťaťa, keď zapaľuje adventnú sviecu? Je to hotový obrad. Dieťa sa na večer teší. Často sa pýta: „Kedy bude večer?“ Rodičia dieťa radostne pripravujú na sviatky Narodenia Pána.
Nájdite si čas pri nákupoch a všímajte si tváre kupujúcich. Z tvárí sa dá veľa vyčítať. Napríklad to, ako už pri nakupovaní prežívajú radosť s tými, ktorých chcú obdarovať.
Radosť môžeme vidieť aj na tvári človeka po sviatosti zmierenia.
Či adventné piesne, ich melódia, text a atmosféra adventu vôbec, nevyvoláva u nás veriacich radosť?
Radosť je najlepšou vizitkou kresťana. Nič tak neveriaceho nezneistí ako radosť. A naopak, tí veriaci, ktorí strašia okolie smutnou tvárou, vyvolávajú dojem, že kresťanstvo je náboženstvom amputácie a vysychania ľudskosti.

Sv. Ján evanjelista o najväčšom prorokovi Starého zákona píše: „Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle“ (Jn 1,7-8).
Boh povolal Jána. Aj keď pohľad na Jána mohol vyvolať predstavu drsného muža, pri plnení svojho poslania, predchodcu Pána Ježiša, je šťastný. Šťastný s tým, čo ohlasuje, ako to robí, prečo to robí. Nebojí sa vyhlásiť: „Ja nie som Mesiáš“ (Jn 1,20). Povie: „Nie som“ (Jn 1,21) ani prorok, ale povie: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ,Vyrovnajte cestu Pánovi’“ (Iz 40,3;Jn 1,23). Ján pripomína známe slová tým, ktorí očakávajú Mesiáša. Prorok Izaiáš pripomínal už pred 700 rokmi Židom, že Mesiáš príde, že majú sa tešiť. Na príchod Mesiáša sa má každý pripraviť. Keď očakávajú čosi krásne, veľké, a takým Mesiáš je, národ má sa tešiť. A tešia sa Židia? Áno, mnohí a medzi nimi aj vojaci, hriešnici z Jeruzalema a Galiley. Farizeji, zákonníci, učitelia tí skôr upodozrievajú Jána, že ohrozuje ich postavenie. Ján oznamuje príchod Mesiáša: „Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi“ (Jn 1,27). Jánova radosť vyviera z opravdivej pokornej viery v Mesiáša. Ján sa neobzerá, kto ho počúva. Ján hovorí pravdu, i keď neskôr príde o hlavu v Herodesovom paláci. Ján však plní a splní to, čo od neho žiada Mesiáš. A preto sa teší, že pripravuje cestu pre Mesiáša.

Čo na tom, že úryvok evanjelia, ktorý o tom rozpráva, končí slovami: „To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil“ (Jn 1,28). Ježiš sa už predsa narodil. Vieme o všetkom podstatnom pre našu spásu. A preto liturgický advent má svoje opodstatnenie ako čas radosti, čas, kedy sa máme pripravovať, tešiť na sviatky Narodenia Pána Ježiša.

Pred časom som na cintoríne stretol muža. Pri rozhovore som sa dozvedel, že prišiel sa pomodliť na hrob otca, ktorý v ten deň oslavoval narodeniny. Syn nezabudol na narodeniny otca, hoci je už roky v zemi a on sám je už dedko. Viera tomuto mužovi dáva nádej, že sa stretne s otcom v nebi u Nebeského Otca.

V advente radosť nám umocňuje viera, že Ježiš nám umožňuje žiť život s Bohom v radostnom očakávaní. Veriaci kresťan vo viere prežíva svoj život ako advent, pretože verí v Krista ako odmenu za všetko, čo žije. Kresťan preto s pokojom prijíma všetko, čím ho skúša Boh. Nereptá pri chorobe, v skúškach, nezúfa v ťažkostiach, ale i pri slzách bolesti má radosť, že s Bohom sa vyplatí žiť.

Časy Jána Krstiteľa neboli pre ľudí lepšie ako časy za proroka Izaiáša. Túžili po Mesiášovi a cítili útlak, tyraniu Rimanov. Sú naše časy lepšie, ako keď prišiel na svet Mesiáš? Čo očakávame od našich časov? Vtedy, dnes i zajtra bude človek túžiť po láske, pravde, spravodlivosti. Jedine Boh môže tieto túžby zrealizovať. Boh na to potrebuje nás: celých a všetkých. Ako Ježiš prišiel na svet pre všetkých a za všetkých zomrel, aby všetkých vykúpil a spasil, tak aj Kristovo zmŕtvychvstanie je nádejou pre všetkých. Aj na toto myslime v liturgickom advente a tešme sa. Tešme sa z toho, že môžeme plniť vôľu Božiu.
Tretia adventná nedeľa je nedeľou radosti. Nielen liturgické rúcho kňaza, ale je dovolené hrať aj na iných hudobných nástrojoch pri svätej omši. Najmä v našich srdciach mali by sme mať radosť z priateľstva s Bohom.

Aspoň takú radosť, o akej hovorí kazateľ Tauler, žiak nemeckého mystika Eckarta.
Tauler rozpráva o učencovi, ktorý prosil Boha, aby mu ukázal cestu pravdy. Raz počul hlas: „Choď na schodište kostola a nájdeš tam človeka, ktorý ti ukáže cestu pravdy a radosti.“
Keď ta prišiel, našiel tam žobráka, ktorý bol bosý a nohy mal pokryté ranami. Oblečený bol do handier. Učenec ho oslovil: „Daj, Bože, dobrý deň!“ Žobrák odpovedal: „Nepamätám sa, kedy som mal zlý deň.“ „Nech ťa Boh urobí šťastným,“ dodal učenec. „Nikdy som nebol nešťastný,“ odpovedal žobrák. „Buď taký láskavý a hovor trochu jasnejšie. Neviem, čo si mám o tvojich odpovediach myslieť.“
„Želal ste mi dobrý deň. Nuž odpovedal som vám, že som nemal nikdy zlý. Lebo keď mám hlad, chválim Boha. Keď sa mi dostane opovrhnutia, chválim Boha. Keď sneží alebo padajú krúpy a je mi zima, chválim Boha. A tak nikdy nemám zlý deň. Čokoľvek sa mi prihodí, prijímam to z Božích rúk, ako aj to, čím ma počastujú ľudia: priazňou alebo uponížením, dobrým slovom alebo tvrdým. Všetko pokladám za dar a prijímam to z ruky Božej. A tak som nikdy nebol nešťastný.“
„A čo by si povedal,“ nadhodil učenec, „keby ťa Boh zhodil na dno priepasti?“
„Keby si to želal, tak mocne by som sa k nemu privinul, že by museli ísť obaja. Dal by som radšej prednosť peklu s ním ako nebu bez neho.“
„Odkiaľ prichádzaš?“ „Od Boha,“ odvetil žobrák. „Kde si ho našiel?“ „Tam, kde som sa zriekol všetkého okrem Stvoriteľa.“ „A kde prebýva Stvoriteľ?“ pýta sa učenec. „V čistých srdciach a v ľuďoch dobrej vôle.“ „A kto si ty?“ „Som kráľ.“ „A kde je tvoje kráľovstvo?“ „V mojej duši.“
Učenec pochopil, že obdivuhodná vyrovnanosť žobráka nie je plodom nejakej stoickej apatie, ani odsúdeniahodného kvietizmu, ani dajakého orientálneho fatalizmu, ale zrelým ovocím dokonalej oddanosti do Božej vôle a že je preto bohatší ako králi a šťastnejší ako ostatní ľudia.

Iné memento na zamyslenie:

Pred desiatimi rokmi na otázku ankety: Kedy ste mali naposledy radosť? odpovedalo viac ako 60 % ľudí: dnes. Koľko by to bolo % dnes? Lekári a psychológovia hovoria, že tí, ktorí sa nevedia z ničoho radovať, majú nesprávny postoj k životu.

Viera počas adventu nás robí opravdivo radostnejšími. Kto má viac Boha v sebe, čím viac s ním komunikuje, tím väčšiu radosť prežíva. Ján preto vystupuje nebojácne ako ohlasovateľ, herold Mesiáša, pretože uveril, veril a žil podľa toho.
Kedy prežijeme pravú radosť počas Vianoc? Vtedy, keď už dnes urobíme všetko, čo od nás chce Boh. Preto budeme šťastní pri štedrej večeri, hoci skromnejšej. Budeme mať radosť z darčekov, hoci lacnejších. Tešiť nás bude prítomnosť čo najviac členov rodiny doma, ale keď budeme vedieť, že si vykonali dobrú vianočnú sviatosť zmierenia.

Boh chce skutočne málo od každého z nás. A pre každého z nás má pripravený poklad. Stačí trocha počítať: koľko času v advente strávime pri televízore a koľko pri adventom venci, rozhovore o duchovných veciach? Koľko času strávime pri nakupovaní darčekov a koľko, aby sme sa vyznali zo svojich hriechov? Čo nám viac spraví radosť: darček, ktorý zovšednie, či pokoj duše, nádej na celú večnosť s Bohom? Rozhodnúť sa musíme každý sám. Môžeme byť však dobrým príkladom a vhodným slovom, povzbudením aj iným pomôcť zvíťaziť nad svojou ľahostajnosťou voči Bohu, duši a prežiť radostnejšie tohtoročné vianočné sviatky.
Amen.