Dvadsiata deviata nedeľa "cez rok"

Fenomén misií zasahuje už celý svet.

Dnešnú nedeľu voláme “misijnou“. Čo sú to vlastne misie? Ježiš si na začiatku svojho verejného účinkovania vyvolil spomedzi mnohých zo zástupu, ktorý počúval Ježiša, nielen Dvanástich a nazval ich učeníkmi, ale aj iných sedemdesiatich dvoch, ktorých posielal všade, kde sa sám chystal ísť (porov. Lk 10,1). Počas jeho trojročnej misie, účinkovaní, keď učil, čo je potrebné veriť a živote zachovávať, často sa obracal aj na iných, celé zástupy a povzbudzoval ich v duchu neskoršieho poverenia apoštolov po svojom zmŕtvychvstaní: „Choďte teda, učte všetky národy… a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Mt 28,19.20) Ježišove slová „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Proste teda Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu“ (porov. Lk 10,2) sú aktuálne i dnes, a budú až do konca sveta.
Na začiatku tretieho tisícročia, keď zo šesť miliárd obyvateľov pozná učenie Ježiša len dve miliardy ľudí, slová „priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo“ (Lk 10,11) sú oslovením nielen cirkevnej hierarchie, biskupov a kňazov, ale aj laikov, mužov a žien vo všetkých stavoch a veku, na všetkých kontinentoch, v diecézach a farnostiach.
Výzva zaangažovať sa za misie, nielen priamo ohlasovať evanjelium, ale i rôznym spôsobom pomáhať, je túžbou Cirkvi najmä po Druhom vatikánskom koncile, hoci myšlienka nového misijného diela je staršia. Dnešnú nedeľu si zvlášť spomíname na štyri apoštolské diela, ktoré sa nazývajú aj pápežskými, lebo ich rímsky biskup uznáva za svoje.

Zakladateľka Pápežského diela pre šírenie viery Paulína Mária Jarico sa narodila 22. júla 1799. Ako dcéra majiteľa továrne na hodváb v Lyone sa dozvedela, že misie sa nachádzajú vo veľkej biede. Jej brat bol totiž misionár a Paulína sa zaoberala myšlienkou pomôcť čím viacerým ľuďom poznať Ježiša Krista. Stala sa priekopníčkou misijnej myšlienky laického apoštolátu, keď v továrni založila spolok, ktorý si určil cieľ: modlitbou a almužnou napomáhať misám. V roku 1822 začalo Pápežské dielo pre šírenie viery svoju činnosť ako jedno z prvých misionárskych spolkov na svete. Tým bol položený základ neskorších Pápežských misijných diel. Paulína za svoje dedičstvo kúpila továreň a tiež iné milodary posielala na rozvoj misií. V roku 1862 zomrela. Priala si jednoduchý pohreb, aby aj tým oslovila svoje okolie, aby pamätali na podporu misií. Pápež Lev XIII. sa stal podporovateľom tejto laickej snahy starostlivosti o misie a v jednom z listov sa pochválne vyjadril o Paulíne: „Sme jej zaviazaní za to, že sa zasadila o získanie robotníkov k aktívnej činnosti cirkvi.“ Pápež Pius XII. nielen schválil stanovy spolku, ale dielo začlenil do kongregácie, ktorá sa dnes volá Kongregácia pre šírenie evanjelia, na čele ktorej je kardinál Jozef Tomko, slovenský rodák. Pápežské dielo pre šírenie viery i dnes napomáha materiálne i duchovne chudobným diecézam, najmä kňazom a seminaristom. Škoda, že sa na myšlienku zaangažovať laikov do tak požehnaného diela zabúda.

Druhé dielo má názov Pápežské dielo detinstva Ježišovho. Už v roku 1843 ho založil Mons. Augustín Forfín Janson, neskorší biskup v Nancy, ktorý si vytýčil úlohu zaangažovať do misií deti. Deti deťom. To je snaha, aby deti pomáhali deťom. Tie, ktoré majú dostatok hmotných vecí, aby mysleli na deti vo veľkej núdzi. Najmä deti, ktoré vo svojom živote spoznávajú učenie Ježiša Krista. Tak vznikol spolok pre deti do 12 rokov, ktoré najmä modlitbou, ale aj malými milodarmi, dobrovoľne zrieknutými vecami budú myslieť na deti v misiách, ktoré trpia biedou. Dnes financie sa poskytujú na pomoc sirotám, školám pre chudobné deti a tiež deťom, ktoré sú choré na malomocenstvo.

Pápežské dielo sv. Petra apoštola svoju činnosť usmerňuje na pomoc pri výchove domorodých kňazov. Patrónkou diela je Učiteľka Cirkvi sv. Terézia z Lisieux. V roku 1899 sa listom biskup z Nagasaki obrátil s prosbou o pomoc, aby mohol udržať chod kňazského seminára. Najmä v krajinách, kde je dostatok povolaní ku kňazskému stavu, je naopak nedostatok financií na udržanie seminárov a vôbec výchovu budúcich kňazov. Dielo u svojich členov podporuje myšlienku adopcie budúcich kňazov. Tak jednotlivci, skupiny či organizácie svojimi milodarmi napomáhajú rozvoju kňazských povolaní. Pápež Benedikt XV. od roku 1920 zobral toto dielo pod ochranu pápežov.

Štvrtým z Pápežských misijných diel je Jednota duchovenstva pre misie. Zakladateľom je Paulo Manna z Milána, ktorý bol v diecéze predstaveným cudzineckých misií. Veľmi povzbudzoval kňazov, aby sami pre budúce povolania v misiách boli štedrými darcami. Povzbudzoval kňazov k zakladaniu farských spoločenstiev, ktoré by modlitbou i milodarom sa zaangažovali na vec misií. Rovnako boli vyzvaní rehoľníci i seminaristi v Európe. Pápež Benedikt XV. rovnako túto iniciatívu prijal. Nasledujúci pápeži rôznymi dokumentmi a pri rôznych podujatiach povzbudzujú toto dielo.

Činnosť Pápežských misijných diel má rozpracovanú činnosť, ku ktorej oslovuje každý rok najmä v jednu nedeľu v mesiaci október o finančnú pomoc pre misie. Kto môže, a koľko môže, prispeje na dielo, ktoré prináša Božie požehnanie. Už sv. Pavol vo svojich listoch povzbudzuje bratov a sestry k štedrosti. Tí, čo nemajú ani pre seba, sú vyzvaní, aby napomáhali modlitbou. Modliť sa za dobrodincov, modliť sa za rozkvet misijných diel, modliť sa za tých, čo pracujú mimo vlasti, často vo veľmi sťaženom prostredí, aby vykonávali svoju prácu tak, akoby ju konali samému Kristovi. Modlitba pre misie je vítaná, potrebná, žiaduca, cenná.
Dnešná nedeľa má za cieľ aj informovať veriacich o takejto misijnej činnosti. Nie je vedľajšou snahou pozývať tak kňazov, budúcich kňazov i laikov pracovať do misií. Ide o prebúdzanie povolaní, oduševňovanie aktívne sa podieľať na činnosti a podpore misií.
Cirkev len vtedy žije naplno, keď sa na celom svete plní vôľa Božia takým spôsobom, ktorý hovorí o láske k bratom a sestrám. Nestačí len modlitba, keď je možné napomôcť aj hmotne, finančne. A rovnako nemožno pri hmotných podporách zabúdať na modlitby. Všetci patríme do jednej duchovnej rodiny a z toho vyplýva zodpovednosť za bratov a sestry na celom svete. Veriaci sa neuspokoja so stavom hojnosti u seba, keď inde bratia a sestry trpia núdzou, nedostatkom, hladom… Každá biskupská konferencia má preto povereného biskupa koordinovaním riadenia starostlivosti o misie. Rovnako každý biskup, okrem starostlivosti o zverenú diecézu, musí pamätať na tie diecézy, ktoré trpia núdzou.
Každý vo vlastných intenciách urobme pre rast misií čo najviac.
Sv. František Xaverský, sv. Terézia z Lisieux, všetci svätí a sväté orodujte za misie.

Amen.