Dvadsiata deviata nedeľa "cez rok"

Evanjelizovať je pre nás milosť i povinnosť.

Ako by sme odpovedali na otázku: Čo by si povedal o dnešnej nedeli? Áno, dnešná nedeľa je misijnou. Svätý Otec k dnešnej nedeli posiela svoje posolstvo celej Cirkvi i celému svetu. O Svätom Otcovi môžeme povedať, že je najväčším misionárom našich dní. Dnes nielen svojím milodarom na misie, ale aj svojou modlitbou za tých, čo pracujú v misiách, ale aj zamyslením sa nad misiami vo svojom okolí môžeme naplniť program dnešnej nedele. Misie sú teplomerom celkovej viery. Kde chýba misijný zápal, tam je viera slabá. Misie obnovujú Cirkev, posilňujú vieru a kresťanskú totožnosť. Dávajú nové nadšenie a nové popudy. Viera sa posilňuje tým, že sa dáva. Na Slovensku je znova živá misijná myšlienka. Po arcibiskupovi Karolovi Kmeťkovi z prvej polovice dvadsiateho storočia dnešné misie sú znova aktívne a živé. Misionári zo Slovenska odchádzajú do misií s tým, že chcú poslúžiť bratom a sestrám ohlasovaním učenia Ježiša Krista.

V misijnom duchu sa môžeme povzbudiť slovami Pána Ježiša: „Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10,45).

Bratia Jakub a Ján Zebedejoví predkladajú prosbu Ježišovi: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa prosíme“ (Mk 10,35). Je to zvláštna prosba. S Ježišom už žijú dlhší čas, počúvajú jeho slová, uchvacuje ich, že si počína ináč ako vodcovia a učitelia národa, a predsa o poslaní Ježiša majú nedostatočnú predstavu, čo prezrádza aj ich prosba: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici“ (Mk 10,37). Nevedia, čo si žiadajú. Ostatní učeníci sú na nich namrzení. Ježiš dá všetkým učeníkom, ale aj všetkým, čo budú ho nasledovať až do konca čias lekciu, z ktorej majú čerpať inšpiráciu pre svoju činnosť: „Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10,45).

Misijné poslanie aj dnes čerpá oduševnenie a silu práve z týchto slov Krista. Misia, čiže poslanie Ježiša Krista, má svoj pôvod v samotnom vnútornom živote trojjediného Boha. Dá sa povedať, že v srdci samého Boha. „Boh je láska“ (1Jn 4,8) a z tejto lásky Otec plodí Syna. Vzájomná láska Otca a Syna zas posiela Ducha. V teológii nazývame tento vnútrobožský život večnej a nekonečnej lásky “vnútrobožskými misiami“, misia Syna a Ducha Svätého. Druhý vatikánsky koncil potvrdil v misionárskom dekréte Ad gentes túto intuíciu. Prameň misie je teda v Najsvätejšej Trojici. Z tejto vyhne sa Božia láska vylieva navonok, na ľudstvo, keď Otec “pošle“ (mittit-missio) svojho Syna a “zošle“ Ducha Svätého na svet. Poslanie, misia Božieho Syna na svet má za cieľ spasiť a vykúpiť ľudstvo. Ježiš Kristus zosobňuje v najvyššej miere hodnoty evanjelia, ba priam je “dobrou zvesťou“, prvým a najväčším misionárom. Na jeho príkaz celá Cirkev, ktorú on postavil na Petrovej skale a na dvanástich apoštoloch, prevzala od neho misijné poslanie učiť všetky národy. Pod vplyvom Ducha Svätého sa kresťanstvo šírilo.
V priebehu jedného storočia sa Kristovo posolstvo rozšírilo do krajín Stredozemného mora, tak v Európe, ako aj v severnej Afrike a preniklo aj do Ázie. Prvé storočie je poznačené ďalším prenikaním evanjelia smerom na sever a na východ. Cyril a Metod prišli na Veľkú Moravu. Pápeži Lev Veľký a Gregor Veľký sa zaslúžili o obrátenie anglosasov. Z tohto obdobia máme mnoho misionárov, ako sú svätý Patrik, Bonifác, Martin z Tours, Augustín z Centerbury, Kolumbán a ďalší. Druhé tisícročie je poznačené rozkolom medzi Rímom a Calihradom v roku 1054. Vážnu úlohu v misijnej oblasti zohrávajú vznikajúce rehole františkánov a dominikánov. V stredoveku najmä jezuitov, vincentínov a iných. V tomto období žil a pôsobil patrón misií, sv. František Xaverský. V roku 1622 Cirkev založila Kongregáciu de Propaganda Fide, ktorá riadi evanjelizáciu na celom svete. Už v tom období misionári sa nemajú miešať do politických a administratívnych záležitostí a najmä v kolóniách majú venovať pozornosť výchove domorodých kňazov, majú rešpektovať miestnu kultúru v duchu zdravej inkulturácie. V 20. storočí misiám venujú pozornosť všetci pápeži. Pápež Pavol VI. v Evangelii nuntiandi, pápež Ján Pavol II. v encyklike Redemptoris missio a dokument Druhého vatikánskeho koncilu Ad gentes, v ktorých časovo poukazujú na význam a potrebu misií tak zámorských, ako aj domácich. Každá Biskupská konferencia má misiami povereného biskupa a každá diecéza má svojich spolupracovníkov.
Misie od začiatku prinášajú aj obete na životoch. V poslednom desaťročí je to stúpajúci počet mučeníkov. Zomierajú, ale rastie počet nových kresťanov. Misie zahŕňajú činnosť k národom a skupinám kultúrno-sociálnym prostrediam, ktoré nepoznajú Krista a jeho evanjelium, alebo kde ešte chýbajú kresťanské spoločenstvá schopné stáť na vlastných nohách. To je špecifická činnosť. Činnosti misií sa venujú zrelé diecézy, farnosti, rehole a hnutia, ktoré pomáhajú vysielaním ľudí, ale aj hmotnou činnosťou. Tam, kde už prijali evanjelium, ale vieru stratili alebo sa Cirkvi odcudzili, je potrebná reevanjelizácia alebo nová evanjelizácia vo vlastnom zmysle slova.
Medzi misijnými združeniami vážnu úlohu zohrávajú štyri apoštolské diela, ktoré sa nazývajú pápežskými, lebo ich rímsky biskup uznáva za svoje. Je to: 1) Pápežské dielo pre šírenie viery, kde modlitbou a milodarmi členovia tohto hnutia napomáhajú šíreniu viery.
2) Pápežské dielo svätého detinstva Ježišovho, ktoré sa zameriava na pomoc deťom v misijných krajinách. Najmä deti pomáhajú deťom svojou modlitbou, ale i zriekaním sa tohto, čo môžu obetovať pre druhé deti. Tak sa venuje pozornosť sirotincom, deťom v ústavoch a podobne.
3) Pápežské dielo svätého apoštola Petra pre domorodé kňazstvo. Patrónkou tohto diela je sv. Terézia z Lisieux. Podporuje semináre v misiách.
4) Jednota duchovenstva pre misie vyvíja činnosť pre šírenie misijného apoštolátu medzi veriacimi. Pápežské misijné diela pracujú vo viac ako sto krajinách.
Podstatné pre misijnú činnosť je, že sa obracia k nekresťanom. V tom sa líši aj od ekumenizmu, ktorý má za cieľ zjednotenie kresťanov. Misie sú teda tam, kde žijú národy alebo skupiny, ktoré nepoznajú Krista. Okrem zemepisného meradla dôležitého na rozoznávanie misijného charakteru činnosti Cirkvi dnes je to ešte “nový aeropág“. Ako bol prvý aeropág v Aténach, kde Pavol ohlasoval Ježiša Krista ako “neznámeho Boha“, tak dnes v oblastiach, ako sú kultúra, komunikačné prostriedky, ochrana života, veľkomestá, mládež, chudobní, ktorí potrebujú zvýšenú pozornosť.
V 21. storočí sa ukazuje ako misijný svetadiel, najväčší svetadiel Ázia. Na tomto kontinente žije väčšina obyvateľstva sveta a len malé percento je katolíkov alebo tých, čo uverili v Krista, alebo vedia o Kristovi.
Misijnú činnosť riadi Kongregácia pre evanjelizáciu národov. Spolupracuje s viac ako tisíc biskupstvami, s viac ako päťdesiattisíc kňazmi, najmä domorodými, viac ako stotisíc rehoľnicami a viac ako tristotisíc katechétmi. Kongregácia udržiava v Ríme univerzitu Urbaniana; na celom svete riadi a udržiava misijné semináre a iné zariadenia.

Uvedomujeme si, že činnosť misií vyžaduje celých ľudí, ktorí musia žiť pre Krista. Žatva je veľká i dnes a robotníkov je stále málo. Je aj na nás, aby sme nielen prosili, ale aj sami sa aktívne zapojili do činnosti, ktorou i nás Ježiš poveril, keď povedal: „Choďte teda, učte všetky národy... a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Mt 28,19-20).
Misionár Bartolomej Kubík píše z Papua Novej Guiney 13. 5. 1997: „Kedysi som mal pohľad na misie skreslený. Misie som si predstavoval ako romantickú krajinu na pobreží krásneho čistého mora s plážou, palmami a príjemnými ľuďmi, ktorí čakajú s otvorenou náručou. Niekto povedal, že ak chceme rozosmiať Boha, začnime mu rozprávať o našich plánoch. Skutočnosť je iná... Ráno je tu teplota 12ºC, osobne som ju meriaval a cez deň vystúpi na 28ºC. Ľudia sa tu neumývajú a čo mi robilo ťažkosti, bolo blato a blato... Oblečenie? Ešte som tu nevidel normálne oblečeného človeka. Sú to len handry, ktoré hrozne zapáchajú. Keď som sa v nedeľu vrátil zo svätej omše, chytal som blchy. Dnes som ich striasal. Nepreháňam! Pamätám sa, že ako chlapec som chcel bicykel. Teraz mojou túžbou je kúpiť si, keď budem mať peniaze, dobrú stoličku.
Úryvok z listu nám chce niečo napovedať. Nestačí, že si povieme; dám dvadsať korún na misie na misijnú nedeľu. Prípadne, to čo nenosím, čo vyšlo z módy, alebo obnosené šaty dám niektorému horliteľovi za PMD, aby ich dali niekomu, kto je v núdzi. Boh od nás chce niečo viac. Misionár píše: „Prosím o modlitbu. Myslíte na mňa pred oltárom. Zverujem sa do vašich modlitieb.“

Je správne, že dnes si uvedomujeme, že misia Krista Vykupiteľa zverená Cirkvi je naozaj ešte v začiatkoch a máme sa všetkými silami dať do jej služieb. Misijné prikázanie Pána zaznieva aj dnes s tou istou platnosťou vo svete i v našom malom svete, i v našom kostole a rodine. Misie sú aj dnes, pretože platia Ježišove slová: „Choďte teda, učte všetky národy... a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28,19-20).

Amen.