Dvadsiata šiesta nedeľa "cez rok"

Povzbudiť veriacich v boji proti pokušeniu.

Biblický príbeh hovorí o človekovi menom Jób, ktorý žil spravodlivo, až tak spravodlivo, že diablovi to nedalo pokoja a vypýtal si dovolenie od Boha, aby Jóba mohol pokúšať na hriech voči Bohu. Jób bol skutočne človek spravodlivý a diabol u Jóba so svojimi pokušeniami na hriech nepochodil.

Perikopa evanjelia nám predkladá veľmi vážne Ježišove slová: „Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla“ (Mk 9,43-48).
Keď sa človek dá tak omámiť vecami viditeľného sveta, teda tým, čo oko vidí, na čo noha stúpi a čoho sa ruka dotkne, že sa potkne a padne, že zabudne na Boha, že ho už nemá možnosť vidieť, ba sa ho vzdáva, vtedy sa musí bezohľadne odpútať od príslušnej veci. Skutočnosť, že v Ježišových slovách ide o obraznú reč a nie o sebazmrzačenie, nesmie zvádzať k oslabeniu ich nesmiernej vážnosti. Ježiš, prirodzene, nemá na mysli nijaké vonkajšie zmrzačenie, ktoré by aj tak nič nepomohlo, pretože tým by zlé srdce ostalo aj naďalej nedotknuté. V týchto nanajvýš dojímavých obrazoch o odťatí ruky a nohy a vylúpnutí oka je celkom jasne a dôrazne naznačená vážnosť boja, do ktorého sa treba nemilosrdne pustiť. Ide o tak závažnú vec, že sa žiada boj proti sebe samému, sebazaprenie ešte aj tam, kde je veľmi bolestné, ba dokonca azda aj kruté.

Poznáte jaštericu? Možno ju vídať aj u nás. Na jašterici je zaujímavých niekoľko vecí. Je veľmi ostražitá voči nebezpečenstvu, pred blížiacim sa nebezpečenstvom vie veľmi rýchlo utiecť a v prípade priameho ohrozenia neváha stratiť aj kúsok chvosta, aby si zachránila život. Keď sa nad tým zamyslíme, zistíme, že jašterica je prototyp niektorých veľmi dôležitých vlastností kresťana. Náš život sa vyznačuje okrem iného aj neustálym nebezpečenstvom zo strany diabla. Preto sa musíme mať stále na pozore pred pokušením. V prípade veľmi blízkeho nebezpečenstva treba veľmi rýchlo odbočiť z cesty, po ktorej sa nebezpečenstvo blíži. No a nakoniec, ako je jašterica ochotná pre záchranu života stratiť chvost, tak i my. No iste nie chvost, ale sebazáporom odoprieť si veci, ktoré nás vzďaľujú od Boha a takto v nás zabíjajú život Božích detí. Každý z nás má svoje slabosti a trápenia. Boh nám chce s nimi pomôcť, no diabol práve naopak, on ich zneužíva, aby nás cez ne zvádzal na hriech. Avšak dnes nás Ježiš veľmi dôrazne napomína, aby sme proti pokušeniam bojovali zo všetkých síl a nebáli sa ani tvrdých sebazáporov, pretože tu žiadna cena nie je vysoká za večný život, ktorý sa nám ponúka.
Nám sa ponúka večný život, to znamená život naveky. Tento život nám ponúka Ježiš, ktorý preto, aby nám mal čo ponúknuť, obetoval seba samého. Prichádza však aj diabol so svojou ponukou, ponukou večnej smrti. Diabol má aj ponukový list, ktorého obsahom je aj mnoho pokušení, s ktorými sa stretávame dennodenne. Teda sme postavení, bratia a sestry, vo svojom živote pred rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú našu nekonečnú budúcnosť. Ak sme sa rozhodli pre večný život, treba nám odmietnuť diabla aj s jeho pokušeniami. A to je sebazápor. Sebazápor, kedy sa v určitých situáciách vzdávame vecí, ktoré by nás mohli uvrhnúť do hriechu. Nemusíme ani konkrétne spomínať tieto situácie a skutočnosti, lebo ich okolo seba vidíme viac než dosť a vo svojom osobnom živote sme sa s nimi už tiež zoznámili. A poznáme aj hriechy, ktoré našu neobozretnosť pri stretnutí s pokušením nasledovali. A nakoniec dôsledky plynúce z týchto hriechov už tiež poznáme a sledujeme. Ešte nie v pohľade posledného súdu. K tomu sa dostaneme až po skončení tohto pozemského života. Ale už v tomto živote máme možnosť vidieť zlo, ktoré hriech napáchal. Ľudia závislí na alkohole, na drogách, ktoré narúšajú osobnosť človeka, rozpadnuté vzťahy medzi ľuďmi či už v rodine, v spoločnosti, kriminalita, násilie, sebectvo a tak ďalej. Toto všetko je dielo diabla a jeho pokušení. Sv. Pavol v liste Korinťanom hovorí: „Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte tak, aby ste sa jej zmocnili. A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Ja teda tak bežím, nie ako na neisto, tak bojujem, nie akoby som bil do vetra. Ale krotím svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý“ (1Kor 9,24-27). Pavol tu hovorí, ako sa možno zmocniť neporušiteľného venca večného života a premôcť nástrahy diabla. Je to sebazápor, zrieknuť sa vtedy keď treba toho, čo mi môže poškodiť v tomto behu za večným životom. On sám sa o tom vyjadril takto: „Slobodno všetko. Ale nie všetko osoží. Slobodno všetko. Ale nie všetko buduje“ (1Kor 10,23). Treba nám vedieť ešte dve veci. Prvá je, že Kristus na nás neuvalil jarmo absolútnej dokonalosti, lebo nám je v tomto prirodzenom poriadku nemožná. Ale ukázal nám cestu dokonalosti, ktorá nám je s jeho pomocou možná a za to, ako po nej kráčame, sme zodpovední. Mali by sme túžiť po čoraz dokonalejšom, Bohu milom živote, ktorý nájde svoje zavŕšenie v absolútnej dokonalosti vo večnom živote. Druhá dôležitá vec, o ktorej musíme vedieť, je posledné a najnebezpečnejšie pokušenie diabla. Týmto pokušením je zúfalstvo, strata nádeje. Ak by sa nám aj nepodarilo vždy zvíťaziť nad pokušením a upadli by sme do hriechu, neostávajme ležať v prachu hriechu bez nádeje na Božie odpustenie, bez túžby po odpustení. Boh je milosrdný a práve kvôli odpusteniu podstúpil výkupnú smrť.

Príbeh hovorí o starom mníchovi, ktorý bol tak dokonalý, že jednou nohou bol už v raji. Diablovi to nedalo pokoja a hútal, ako by ho mohol pokúšať na hriech. No akokoľvek sa snažil, na nič neprišiel. Tak sa plný hnevu rozhodol, že naňho zaútočí priamo. Tak sa vybral k mníchovi. Našiel ho práve vo chvíli, keď si máčal suchý chlieb v prameni vody aby zmäkol.

„Buď pozdravený,“ povedal diabol. „Vieš, kto som?“
„Diabol,“ odpovedal pokojne mních.
„Boh mi dovolil, aby som ťa pokúšal. Chcel by som, aby si spáchal ťažký hriech.“
„Len hovor,“ odpovedal mních. „Poslúcham.“
„Zabi niekoho.“
„Nie. O tom sa nebudeme rozprávať.“
„Tak prepadni nejakú ženu.“
„To je beštiálne a nechutné. To nikdy neurobím. Choď si po svojom, diabol.“
„Tak si aspoň daj trochu vína. To nie je ani hriech. Urob mi to pre radosť.“
Mních si povedal, že na tom nie je nič zlé a dal sa nahovoriť. Odpil kúsok, potom ešte raz a musel povedať, že to víno je naozaj dobré. A tak neváhal a popíjal ďalej, až sa sotva držal na nohách. V tom prišla dievčina a pozdravila.
„Dobrý deň, svätý muž, priniesla som ti pár jabĺk a trochu chleba.“
Mních v stave opitosti sa vrhol na dievčinu. Ona začala v strachu kričať o pomoc, čo začul jej otec a bežal jej rýchlo na pomoc. Tu mních zobral veľký kameň a udrel ním otca tak silno, že ho zabil.
„Myslím, že si ho zabil,“ povedal diabol.
Pustovník sa vrhol na kolená a s hrôzou povedal: „Pane Bože, čo som to len urobil!“

Kde urobil mních chybu? Eva sa pri prvom páde pustila do reči s diablom, ktorý ju svojou šikovnosťou oklamal a následky pádu prvých ľudí trvajú až po dnes. Tak isto aj mních. Vôbec sa nemal ani púšťať do rozhovoru s diablom a už vôbec nie pristúpiť na jeho ponuku, na prvý pohľad nevinnú.

Bratia a sestry, mních bol svätý človek, no urobil jednu veľkú chybu, ktorá ho pripravila o svätosť, o pokoj duše a život Božieho dieťaťa. Dajme sami pozor, aby nás diabol nezviedol svojimi lákavými ponukami, na prvý pohľad nevinnými. Všetko slobodno, no nie všetko osoží, no nie všetko buduje, ako hovorí sv. Pavol. No všetko buduje natoľko, nakoľko pri svojej činnosti máme pred sebou Boha a zodpovednosť za svoju spásu i za spásu našich blížnych. K celému tomuto snaženiu je potrebná modlitba k Bohu Otcovi, aby nám vo svojej veľkej láske pomáhal na ceste boja proti hriechu, na ceste dokonalosti. Preto sa modlím a prosím za vás nášho Pána a nemôžem inak, iba vás prosiť o to isté pre mňa, aby sme takto spoločne dobehli do cieľa a dostali veniec večného života.

Amen.