Šestnásta nedeľa v období "cez rok"

Veriaci aj počas prázdnin či dovolenky nesmie zabúdať na Boha, dušu a svoju spásu.

Odpočinok. Aktuálne slovo. Jeden ho z falošnosti odmieta a vyhovára sa na mnoho povinností, iní odpočívajú až veľa. Ďalší myslí len na telo, a na dušu zabúda. Sú názory, že odpočinúť si môže len pri mori a iný celý rok šetrí len na extra dovolenku. Pre iných je najkrajšia dovolenka v kruhu najdrahších, aspoň niekoľko dní bez veľkých nárokov. Keď jedni odpočívajú, iní pracujú.
Kto sa pohorší na Svätom Otcovi, že na dva týždne odíde z Ríma do prírody? Kto zažil niekoľko dní dovolenky strávenej v tichu, rozjímaní, na modlitbách, má skúsenosť, že z týchto dní môže čerpať počas nasledujúcich mesiacov.
Tento čas môžeme využiť na oddych, načerpanie síl pre dušu i telo, ale aj na upevnenie priateľstva, vzťahov, ale i spoznávanie nových miest, ľudí, vecí, obohatiť sa novými zážitkami.

Ježiš apoštolom, ktorí sa vrátili z prvého rozposlania, hovorí: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ (Mk 6,31)

Ježiš sám počas verejného účinkovania vedel, čo je to únava. Mnohí prichádzali, aby ho počúvali, dali sa uzdraviť, že nemal čas sa najesť. Keď rozmnožil chleby a ryby, a nasýtil zástup, Ježiš sa utiahol na tiché miesto. Často strávil v tichu a samote v rozhovore s Otcom celú noc. Preto, keď sa vracajú apoštoli k nemu z prvého poslania medzi ľuďmi, sám Ježiš ich upozorňuje, aby si odpočinuli. Ježiš vie, že tí, ktorí pracujú, potrebujú načerpať síl. Apoštolov chce Ježiš rozposlať do sveta. Vie, čo ich čaká. Potrebujú byť silní. Svet až do konca čias potrebuje vodcov, učiteľov, pastierov, lebo ľudia vo svete sú ako “ovce bez pastiera.“ (Mk 6,34) Ježiš nielen hovorí pravdu o svete, ale vysvetľuje potrebu odpočinku pre pastierov, čo evanjelista sv. Marek objasňuje: „A začal ich učiť mnohým veciam.“ (Mk 6,34)

Ovce bez pastiera je obraz tragédie. Kde sa niečo robí bez poriadku, kde sa nezachovávajú základné hodnoty správneho života, životosprávy, môže sa hovoriť dokonca aj o hriechu. Prehnaná aktivita, nezdravý prístup k právam tela a duše, hazard so zdravím skôr-neskôr sa ozvú a človek bude trpieť chorobou, a dokonca si urýchli smrť. Boh od človeka právom čaká, aby si podmanil svet. Piaty príkaz z Desatora je zrozumiteľný: „Nezabiješ!“ Človek má primerane dbať na potreby duše aj tela. Ježiš myslí na to pri Poslednej večeri, keď dáva za pokrm svoje telo a krv. Starosť o svoje zdravie duše a tela zaväzuje každého človeka. Kto neplní Ježišove slová, sám sebe i iným môže byť vlkom. Nesvätí nedeľu, nedopraje sebe i iným odpočinok. Aj keď viac vlastní, je sám sebe zbojníkom. Mnohí dnes vlastnia mnoho, a predsa si to neužijú. Kto je na príčine? Boh? Neobstoja výčitky: Bože, prečo ma trestáš? Prečo zomrel tak mladý?
Ježiš nás vystríha, aby sme neboli zlí vodcovia, pastieri. Ježiš, Dobrý pastier si praje, aby sme kráčali k svätosti. Tento čas je časom milostí. Jeden z nás si uvedomí potrebu dať sa vziať Ježišom na ramená ako zablúdená ovečka. Iného Ježiš chce poveriť, aby bol tým hľadajúcim pastierom, aby inému pomohol, keď zablúdi, zatúla sa, ocitne sa v tŕni, ďaleko od Boha, aby sa mohol vrátiť. Ježiš je vzorom pre všetkých pastierov, ktorých Boh poveruje starostlivosťou o svoj ľud. Otec má nielen právo, ale aj povinnosť voči deťom, a má právo aj odpočinúť si, pretože deti nepotrebujú len mnoho chleba, ale aj lásku. Aj matka je pastierom, ktorý má nielen povinnosti, ale aj práva. Otázka pre dospelé deti: Dáte aj rodičom čas na oddych? Mnohí aj vo vysokom veku ešte pracujú. A zabúdajú, že Boh povedal: „Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom… Akýže má osoh, kto je stále činný, z toho všetkého, o čo sa namáhal?“ (Kaz 3,1.9) Je správne naučiť sa žiť tak, aby sme vedeli povedať slovami žalmu: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba.“ (Ž 22,1) Božie a cirkevné prikázania nie sú na to, aby sa prestupovali. Boh určil siedmy deň na oddych. Už na začiatku Svätého písma čítame: „A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil.“ (Gn 1,2). A krátko predtým čítame: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz.“ (Gn 1,27)
Mať čas pre seba. Čím ho máme menej, tým viac si ho musíme dopriať. Kto povie, že nemá čas na spánok, ísť k lekárovi, spýtať sa drahých, ako sa majú, zastaviť sa a dať aj Bohu, čo patrí Bohu, ten človek už nemôže povedať o sebe, že je všetko u neho v poriadku a ani to, že je kresťan katolík. Už staroveku platilo, že človek musí pracovať, ale musí aj odpočívať, aj keď medzi tým nepatrí znamienko rovnosti.
Je chvályhodné, že čas oddychu možno využiť na duchovnú očistu. Tak ako počas voľna vieme vymaľovať, urobiť si poriadok vo veciach, tak je potrebné urobiť poriadok v duši, v myšlienkach, názoroch, postojoch k sebe, iným, k povinnostiam, záľubám, veciam...

Prijímame Ježišove slová odísť do ústrania na pusté miesto a o potrebe odpočinku ako návod na tieto dni. Uvedomujeme si, že kto chce v budúcnosti mnoho dokázať, musí správne a vhodne využiť aj čas oddychu.
Mnohé svetové firmy svojim zamestnancom dokonca na časť dovolenky dávajú finančné prostriedky. Vedia, že keď si primerane odpočinú, dokážu podať väčší výkon. Bude menej práceneschopných. Svoj talent, nadanie, zručnosť, intelektuálne hodnoty viac a s úžitkom prenesú na svoje pracoviská. Majú skúsenosť, že správny oddych sa nielen vyplatí, ale je aj potrebný, žiadaný a je prínosom pre jednotlivca, rodinu i spoločnosť.
Aj keď na tento čas sa vynakladajú veľké finančné prostriedky, investície sa vracajú a obohacujú.

Na výveske malého závodu sa objavil oznam: „Záujemcovia o týždňové duchovné cvičenie...“ Oznam vyvolal poznámky, úsmev na tvárach. Tí, čo sa prihlásili, neoľutovali. Po návrate sa veľa o nich hovorilo. Tí, čo sa usmievali predtým, teraz mlčia. Nik z účastníkov nepovedal, že to bol stratený čas. Naopak. Všetci sú rozhodnutí, že ak sa im v budúcnosti znova naskytne príležitosť, využijú ju.

Stáva sa samozrejmosťou, že svetové cestovné kancelárie usporadúvajú niekoľkodenné až mesačné akcie ticha i modlitby na rôznych miestach, dokonca v kláštoroch a iných zariadeniach a neboja sa, že ich ponuka vyjde nazmar, bude nepovšimnutá. Opak je pravdou. Rastie záujem a tí, čo strávili dovolenku na týchto miestach, vracajú sa a privádzajú aj ďalších.

Ježiš nikoho v dnešnom evanjeliu nenúti odísť do ústrania a odpočinúť si. Vieme, že tí, čo pochopili a osvojili si Ježišove slová, a nie sú to len apoštoli, ale všetci, ktorí žijú v činnom živote, sú Ježišovi za tieto slová vďační.

Odpočinok, rekreácia, prázdniny, dovolenka… Aktuálne slová. Žijeme len raz. Je správne, keď vieme aj počas nich povedať Bohu, že je náš Pán a Boh. Keď spoznávame Boha v nových ľuďoch, na nových miestach, keď vieme iným spríjemniť ich čas oddychu. Za to všetko nech je zvelebený Boh.

Amen.