Šestnásta nedeľa v období "cez rok"

Priority

Môžem vám, bratia a sestry, položiť otázku? V čom máme vidieť šťastie a budúcnosť krásy a bohatstva nášho národa? Môžem odpovedať za vás? Áno, svet potrebuje hlbší náboženský život v našich rodinách. To je myšlienka, ktorá sa má dotknúť každého veriaceho i neveriaceho brata a sestry.
Rodina je základnou bunkou spoločnosti. Ak bunka je odolná a silná, je schopná zvíťaziť aj nad chorobou. Bunka napadnutá chorobou AIDS je pozbavená imunity, nemá síl a schopností sa brániť. Videl už niekto z vás ľudí trpiacich touto chorobou? Sú šťastní? Usmievajú sa? Určite nie. Aj my sme často slabí, unavení, znechutení. Boh nám však dal dary: rozum a slobodnú vôľu a za ich správne užívanie sa raz budeme zodpovedať pred večným Sudcom.

„Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte“ (Mk 6,31), hovorí Ježiš apoštolom i nám.
Ježiš si praje, aby sa apoštoli po odpočinku vrátili ešte k namáhavejšej práci. Preto im hovorí, aby si odpočinuli, načerpali duševných síl, pookriali, a tak vedeli sa boriť s ďalšími prekážkami.

Ježiš nenúti apoštolov. Oni však pochopili. A tieto Ježišove slová chápeme aj my. Pri každej svätej omši chceme načerpať silu a posilu do ďalšieho života: všetci spolu i navzájom za seba. Veď tak sme to hovorili i na začiatku svätej omše: Modlite sa, bratia a sestry, za mňa... Je to veľká vec, ak otec prosí za syna na ten istý úmysel. Syn si takto uvedomuje, že i toto je vážna vec pre neho. Určite nie je zbytočné, ak rodičia prosia za svoje deti, ale i naopak, deti za vieru svojich rodičov, ktorí ju snáď stratili. Bohu sa páčia i tie modlitby, ktoré vychádzajú z ubolených a sklamaných sŕdc, hoci netvoria ucelený celok a slovosled. Boh predsa vidí zmýšľanie našich sŕdc. A nebeská Matka akoby dodávala: Pros, veľmi pros! Pros s vierou, veď nebolo počuť, žeby ten, kto ma o niečo prosil, odišiel nevypočutý. Klop na Srdce môjho Syna. Jeho Srdce je bohaté pre všetkých, ktorí ho prosia. Zjednoťme preto naše modlitby za naše rodiny, čím posilníme i Cirkev.
Ježiš nechce odpočívať, keď vidí veľký zástup, lebo boli ako ovce bez pastiera. A evanjelista končí toto evanjelium slovami: „A začal ich učiť mnohým veciam“ (Mk 6,34).
Čomu nás chce dnes učiť Ježiš? Hovorí sa, že vytesať sochu, ktorú by obdivovali všetci, tomu sa povie umenie. Vychovať dobrého človeka, to je oveľa väčšie umenie, lebo dobrý človek je cennejší ako tisíce umeleckých sôch. Cítite, mladí priatelia, ako veľmi si vás vážia vaši rodičia? Akým ste pre nich bohatstvom, keď im tak záleží na vás. Milí rodičia, nedajte sa znechutiť, ak váš dospievajúci syn zatiaľ nechápe vašu rodičovskú lásku. Pokračujte! Ženy-matky, možno budete dnešnými Monikami, ktorá sa za svojho zblúdilého a nevďačného syna modlila 16 rokov!

Musíme si však uvedomiť, že nemožno vychovať dobrého človeka bez poznania Boha, bez náboženských vedomostí, bez zákonov Božích. To však za predpokladu vašich vedomostí, rodičia. Uvedomme si, že ten, kto Boha nepozná, nemôže ho ani milovať. Rodičia sa často spoliehajú na náboženskú výchovu v škole. No predovšetkým je potrebný príklad rodičov. V tomto prípade rodič nesmie povedať, že nemá čas! Čo je prvoradejšie? Majetok? Alebo snáď to, že mu zanecháš auto, dom, alebo že mu kúpiš kariéru? Koľko detí bez úcty predáva rodičovský dom! I auto zničí čas. A kariéra neraz privedie dieťa k tomu, že nepríde otcovi ani na pohreb. Prečo? Pretože mu zabudol dať niečo oveľa cennejšie: Milovať budeš Pána, Boha svojho a svojho blížneho ako seba samého... Nezvaľujme vinu na niekoho iného. Nehovorme, že doba je zlá.
Viete, čo urobil Dionýzius svojmu úhlavnému nepriateľovi Diovi? Chcel sa mu pomstiť. Keď dostal do rúk jeho najmilšieho syna, chlapca nezabil, no urobil čosi horšie. Mladíkovi dovolil všetko, ba podporoval ho v jeho samoľúbosti. A tak mladý muž hovel svojim nerestiam a vášniam. Keď bol dostatočne skazený, vrátil ho otcovi, ktorý sa márne namáhal syna napraviť. Syn sa raz tak rozzúril, že spáchal samovraždu.
Vďaka Bohu, že i dnes máme ešte veľa dobrých mladých ľudí, ktorí si vedia vážiť svoju čistotu, česť, charakter, ktorí sú neraz dobrým príkladom i pre svojich rodičov. Toto je chvála, nádej šťastnej budúcnosti rodičov, ale i národa.
Chýrny pedagóg Pestalozzi rozpráva, že istý zlodej pod šibenicou povedal: „Ach, keby ma bol otec naučil každý večer vešať šaty na vešiak, nestál by som dnes pod šibenicou!“ Redaktorka Anna z istého časopisu píše: „Je smutné, že niektoré matky si večer skontrolujú, či majú všetky sliepky doma, ale o dospievajúcu dcéru sa nezaujímajú.“
Ak mladý človek nemá vedomosti o Bohu, ktorý je Láska a učí láske, odpúšťaniu, tak si volí opak. Príkladom je i satanizmus. Jeho prívrženci sa klaňajú diablovi, ktorému prinášajú i krvavé obety, tešia sa zo zloby, nenávisti a za dobrý skutok považujú zlú činnosť. Je zaujímavé, že mladí ľudia, neraz deti od 13 rokov, sú už v týchto pochybných spoločenstvách. Teda už nielen sex, drogy, ale i otvorená zloba. Vrah, ktorý berie život svojmu blížnemu, je predmetom opovrhovania a ľudská spoločnosť ho vylučuje zo svojho stredu. O čo trestuhodnejšie je, keď dávame zlý príklad mládeži! Hoci im neberieme pozemský život, berieme im duchovný, večný. A toto si musíme uvedomiť všetci, komu záleží na šťastí i budúcnosti národa. Nesmieme stáť so založenými rukami, ale urobiť všetko, čo od nás žiada Boh.

Vieme, že Boh odmieňa rodičov, ktorí vštepili do sŕdc svojich detí hlbokú vieru. Preto modlime sa, aby v našich rodinách sa žil opravdivý kresťanský život, ktorý jediný vedie k šťastiu a radosti tu na zemi a raz vo večnosti.

Amen.