Tridsiata prvá nedeľa v období "cez rok"

Príkaz lásky nestráca na aktuálnosti.

Aj vy pri počúvaní evanjelia ste si povzdychli: znova budem počúvať o láske. Rozpráva sa o láske, spieva o láske a stačí sa pozrieť okolo seba, a rýchlo si všimneme absenciu lásky.

Ktosi radil kňazovi, aby kázal o čomkoľvek inom, len nie o láske. Aj tak sa láska stráca. A argumentoval jedným dychom: „Manželia sa rozvádzajú, súrodenci sa súdia, priatelia nerozprávajú, susedia na seba zazerajú, veriaci v kostole sa pretvarujú…“ Kňaz prerušil príval slov útočiacich proti príkazu lásky a poznamenal: „A títo všetci sú chorí na nedostatok lásky a aby nezomreli v nedostatku lásky a skôr ako sa postavia pred Boha, ktorý je Láska (Jn 4,8), je našou povinnosťou neprestať hovoriť o príkaze lásky.

Všetci musíme zvádzať boj o pravú lásku, pretože denne spoznávame útoky pokušenia tela, sveta a diabla, túžime sa posilniť, aby sme odolali a vytrvali v pravej láske.
Preto aj dnes prijímame Ježišove slová nielen ušami, rozumom, srdcom, ale celou svojou bytosťou: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily… Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ (Mk 12, 30-31)

Synoptici (evanjelisti Matúš, Marek a Lukáš) zaznamenali význam a potrebu príkazu lásky. Už v Starom zákone v Knihe Deuteronómium (6,4-5) tento príkaz sa nechápal ako niečo obmedzujúce, ale ako najväčšia múdrosť. Kto pozná tento Boží príkaz, Božiu radu či smernicu pre život, má ho prijať ako najväčšie bohatstvo.
Príchod zákonníka a jeho otázka Ježišovi „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ (Mk 12,28) nemožno chápať ako provokáciu, či zlý úmysel. Zákonník počúva, ako Ježiš správne odpovedá ľuďom zo zástupu na otázky. Židia mali 365 kladných a 248 záporných prikázaní. Taký počet môže pomýliť. Ktorý príkaz je teda prvý, najdôležitejší, najpodstatnejší? Dva príkazy, ktoré v Starom zákone nestoja vedľa seba, Ježiš takpovediac spája. Pre nás je dôležité, že tieto príkazy Ježiš nielen spojí, ale i interpretuje: „Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ (Mk 12,31) Ježiš spojil dva príkazy, čo nik pred ním neurobil. Jasne učí, že jeden príkaz od druhého nemožno odlúčiť. Jeden príkaz bez druhého by bol neúplný. Boha milovať, a nemilovať blížneho nie je pravá láska. Pravdou je, že Boh chce byť milovaný dvojakou cestou lásky: nepriamo skrze ľudí a priamo oddanou vďačnosťou viery.

Príkaz lásky nás vedie nasledovať Boha, ktorý je láska a ktorý svoju lásku k nám prejavuje už na začiatku pri stvorení sveta. Pohľad na svet nás učí láske, ktorou Boh miloval človeka skôr, ako ho stvoril. Celý svet je piesňou o Božej láske. Ježiš svoju lásku vyjadril nielen slovom, ale potvrdil ju aj svojou smrťou. Mohli sme dostať od Boha viac, ako sme dostali v Eucharistii, tajomstve lásky, keď v tejto sviatosti máme prítomného živého a pravého Boha medzi nami? Boh aj do budúcnosti nám sľubuje svoju lásku v Božom kráľovstve.
Príkaz lásky je výzvou, aby sme opätovali Ježišovi lásku. V našom malom srdci máme mať dostatok miesta pre Boha celého sveta. Milovať budeš Boha, blížneho ako seba samého (porov. Mk 12,31). Kto splní príkaz, splní všetko. Kto nesplní príkaz, nič nesplnil, hoci by robil i zázraky. Našou prvou povinnosťou je: „Milovať Boha z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily.“ (Mk 12,33)
Svet nechce počuť o Božej láske. Tým viac my, čo sme uverili v Boha, nesmieme prestať hovoriť o príkaze lásky a žiť príkaz lásky. Známe sú slová: Ak chcete, aby vás ľudia prestali počúvať, začnite hovoriť o láske.“ (P. Plus) Čo možno čakať od sveta bez lásky? Vraždenie nielen vo vojnách, ale i nenarodených detí, vraždenie manželskej lásky, súrodeneckej, susedskej, priateľskej lásky… Kto nemiluje brata, sestru, nemiluje ani Boha. Kresťan v druhom človeku i v sebe samom miluje Boha. Kto by nenávidel seba, blížneho, nenávidí aj Boha. Jedine človek je schopný zo stvorených vecí pravej lásky. Zrieknime sa ktorejkoľvek časti príkazu lásky a prestaňme ju zachovávať, a nemôžeme hovoriť o pravej láske.

O veliteľovi koncentračného tábora v Osvienčime Hössovi sa hovorí, že otec chcel mať z neho kňaza a stal sa z neho jeden z najväčších vrahov v dejinách. Niekoľko metrov od domu, kde pohládzal svoje deti, dokázal vraždiť deti s matkami a otcami. Čo to bola za láska? V tom istom tábore Maximilián Kolbe dobrovoľne ide do bunkra hladu za svojho spoluväzňa. Čo to bola za láska?
Rovnako je známe o inom vrahovi ľudstva, Stalinovi, že bol v seminári a nik z jeho spolupracovníkov si nebol pri ňom istý svojím životom. Dal zavraždiť mnohých priateľov. Čo to bola za láska? Koľko ľudí sa modlí za svojich vrahov „ako i my odpúšťame svojím vinníkom“. Čo je to za láska?

Príkaz lásky nekladie dôraz na pekné slová, ale pravé skutky lásky. To je výzva pre nás. Každodenné udalosti hovoria o našej láske. Nesmieme hriechom vyhnať Boha zo sŕdc. Boh stvoril svet z lásky. Boh stvoril i človeka z lásky a pre lásku. Boh právom žiada od nás lásku.

O sv. Františkovi z Assisi je známe, že horel láskou. Sťažoval sa mu jeden človek, že má problém milovať Boha. Ako tak spolu cestou šli, stretli slepého a malomocného človeka. František sa ho spýtal: „Mal by si ma rád, keby som ti vrátil zrak a už by si nebol malomocný?“ „Pane, niežeby som vás miloval, ale stal by som sa vaším otrokom na celý život!“ „Vidíš,“ obrátil sa František na človeka, ktorý mu tvrdil, že mu robí ťažkosť milovať Boha, „tento by ma miloval, keby som mu vrátil zdravie. Prečo ty nemiluješ Pána Boha za to, že si zdravý?“

Máme za čo Boha milovať.

Boj o lásku nám pripomína sv. Pavol v liste Korinťanom (porov. 1 Kor 13,1-13). A bolo by krásne, keby sme si prečítali a zamysleli sa sami nad slovami z Prvého listu sv. Jána apoštola (4,7-5,4), ktoré začínajú slovami: „Milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha.“ (1 Jn 4,7)

Amen.