Prvá pôstna nedeľa

Povzbudiť k zamysleniu sa nad životom a k príprave na Veľkú noc.

Drahí bratia a sestry, milá mládež, zamysleli ste sa už niekedy nad hodnotou ticha vo svojom živote? Alebo na to ani nemáte čas, tak ako mnoho ľudí dnešnej doby? Je pravdou, že dnes je človek hlboko vo svojom vnútri zasiahnutý hektickosťou tejto doby, ktorá vplýva na jeho zmýšľanie i konanie. Tú dobu však vytvárame my, konkrétni ľudia. Všetko chceme čím skôr urobiť, precestovať, navštíviť cudzie krajiny, aby sme čím viacej videli a spoznali. Preto často nemáme čas na ticho, na pohľad do svojho vnútra, kde by sme spoznali pravdu o Bohu i o sebe. Akoby sme sa báli pozrieť sa na seba, kto vlastne sme a kam smerujeme.
Ktosi povedal, že dnešný človek má panický strach pred tichom a samotou, a preto aj vtedy, keď sa prechádza po hore či parku, berie si so sebou walkman, aby neostal bez spoločníka. Nechce sa zamýšľať nad sebou, nad svojím vnútrom, nad podstatnými vecami vo svojom živote, lebo je to preňho nepohodlné a ťažké. Oveľa ľahšie je zaoberať sa vonkajšími záležitosťami, ktoré však vôbec nie sú podstatné pre človeka.

Evanjelium prvej pôstnej nedele hovorí, ako Duch Boží viedol Ježiša na púšť, kde bol štyridsať dní a satan ho pokúšal (porov. Mk 1,12).
Pre nás, ľudí strednej Európy, je púšť, nekonečná vyprahnutá zem, akási vzdialená. Nemáme s ňou konkrétne skúsenosti. Dnes si ju síce už vieme celkom dobre predstaviť, lebo dostávame o nej mnoho poznatkov z rôznych médií, avšak toto všetko sú len obrazy. Nevieme dostatočne pochopiť život tých, ktorí prežívajú v takomto prostredí svoj život.
Pre Ježiša, a takisto aj pre ostatných, ktorí boli alebo sú s ňou v stálom kontakte, bola a je oveľa bližšia. Svätá zem, miesto kde Ježiš žil, pracoval a učil, sa nachádza uprostred mnohých púští. Je medzi nimi akoby takou oázou života. Pre Izraelitov bola púšť neustálou hrozbou. Chýbala a chýba tam najmä životodárna voda, ktorú piesočný povrch nie je schopný udržať. Preto je toto miesto symbolom smrti a zla. Púšť je miestom prázdnoty a pokúšania, ale zároveň aj pokoja, ticha, prípravy, dozrievania, sebapoznania, očisťovania a Božej blízkosti. Tu človek azda najlepšie môže zažiť svoj osobný kontakt s Bohom. Na púšti ho prestávajú zaujímať nepotrebné veci a zameriava sa na základné hodnoty, predovšetkým na tú najzákladnejšiu, na Boha. Takúto púšť nie je nutné ísť hľadať niekde do Ázie či Afriky. Možno si ju vytvoriť aj uprostred mesta, ako to tvrdí aj známy duchovný spisovateľ Carlo Carretto. Môžeme povedať, že púšť to nie je miesto, ale čas. Čas, v ktorom je človek ponorený do Božej blízkosti a intenzívne sa pripravuje na nejakú udalosť vo svojom živote. Je to čas modlitby a meditácie. Vtedy je Boh človeku veľmi blízko.
To však vie aj diabol, ktorý je veľký inteligent, a preto vtedy útočí najviac. On sa angažuje všade tam, kde pôsobí Boh a snaží sa prekaziť jeho plány. Aj preto v očiach Izraelitov bola púšť symbolom vlády satana. Na Deň zmierenia vyvádzali kozla, na ktorého predtým zložili svoje previnenia, práve na púšť, aby tam na mieste zla zahynul.
Biblia však na druhej strane často hovorí o púšti ako o mieste prípravy na dôležité udalosti v živote jednotlivcov i celého národa. Izraeliti putovali po odchode z egyptského otroctva štyridsať rokov po púšti, kým sa očistili od svojich hriechov a boli schopní vojsť do zasľúbenej zeme (porov. Nm 14, 34). Mojžiš predtým, ako mu Boh odovzdal tabule zákona, sa štyridsať dní postil (porov. Ex 34, 28). Ján Krstiteľ žil takisto v púšti a tu za ním prichádzali ľudia. Aj on pripravoval veľkú udalosť v živote celého ľudstva (porov. Mt 3,4). Ježiš sa na svoje vystúpenie a pôsobenie pripravoval pobytom na púšti. Uvedomoval si dielo, ktoré mu Otec dal vykonať na zemi, a preto sa chcel s ním hlboko spojiť na púšti. Ani on nebol ušetrený od pokúšania satana. To dokazuje, že Ježiš bol opravdivý človek. Podľa názorov niektorých biblistov ho evanjelista Marek dáva nepriamo do súvisu s praotcom Adamom. Adam – starý človek – podľahol pokušeniu. Kristus – nový človek – odolal. Tým sa začína jeho mesiášske pôsobenie. Po príprave na púšti sa vracia medzi ľudí a ohlasuje plnosť času a príchod Božieho kráľovstva.

Pýtajme sa sami seba: „Čo pre nás znamená púšť? Čo je púšťou v našom živote?” Je to možno niečo nepríjemné, čo nás často ťaží. Snáď rozhárané vzťahy, alkohol, drogy, peniaze alebo niečo podobné. Toto všetko pociťujeme vo svojom živote ako určité zlo. Možno sa z toho nevieme vymaniť a častými pádmi sa čím ďalej, tým viac ponárame do tejto našej osobnej bezútešnej púšte. Vidíme za tým silný vplyv zla, ktoré nás tlačí k zemi.
Skúsme sa však na to pozrieť z tej druhej strany. Veď púšť, to nie je len zlo a beznádej, ale aj intenzívna prítomnosť Boha. On nás hľadá práve tu, na tejto našej púšti. Je celkom blízko nás, pri každom poklesku a každej ťažkosti, ktoré na nás doľahnú. Boh vie, že sme slabí a že potrebujeme pomoc. Chce nás uzdraviť z našej biedy, no nám prislúcha, aby sme mu povedali svoje „áno”. Urobme z tejto našej ťaživej púšte prostriedok, pomocou ktorého sa primkneme bližšie k Bohu. Vytvorme si na nej tú druhú púšť, ktorú chápeme ako čas prípravy na nejakú dôležitú udalosť v živote. Bude to pre nás čas, v ktorom sa zbavíme nepotrebných vecí a zameriame sa na svoje vnútro, spoznáme samých seba i naše skutočné, nefalšované potreby, z ktorých prvou a základnou je Boh.
Pre tento účel je dôležité zbaviť sa nadbytočných vecí, ktoré nám zamestnávajú myseľ i veľkú časť nášho života. Pre každého z nás to môže byť niečo iné. Napríklad televízor, klebety, ohováranie, diskotéky a mnohé iné. Je potrebné zamerať sa na to najdôležitejšie: na kontakt s Bohom. Kvôli tomu nie je nutné odísť zo sveta. Túto prípravu môžeme spokojne prežiť aj uprostred mesta. Nevyhnutné je len jedno: upriamiť svoju myseľ na Boha.
Že je to vhodné a potrebné, o tom sa môžeme aj my sami presvedčiť v osobnej skúsenosti. V živote sa stretávame so situáciami ako sa niekto pripravuje napríklad na svoje povolanie, či inú dôležitú vec, alebo rozhodnutie vo svojom živote. Aj mladíci, ktorí sa chcú stať kňazmi, predtým ako prijmú kňazské svätenie, uberajú sa akoby na svoju pomyselnú púšť, kde sa pripravujú na tento dôležitý moment. Duchovné cvičenia, ktoré sú pre kandidátov kňazstva povinné, slúžia na intenzívne spoznanie seba pred Božou tvárou, v Božej blízkosti. Je to obdobie ticha, keď počúvajú Boha a spoznávajú seba, svoje vnútro, aby tak mohli slobodne a zodpovedne prijať sviatosť kňazstva. Takúto prípravu v tichu môžeme pozorovať aj pri iných príležitostiach.

Ukážeme si, aká dôležitá a užitočná je pre človeka púšť, ktorú chápeme ako čas prípravy, pokoja a ticha, aby mohol spoznať sám seba pravdivo a neskreslene.

K osamelému pustovníkovi prišli ľudia z mesta a pýtali sa ho: „V čom vidíš zmysel svojho života v takom tichu?” Pustovník práve vtedy čerpal vodu z hlbokej nádrže. Návštevníkom povedal: „Pozrite sa do nádrže! Čo vidíte?” Oni mlčali, lebo nechápali celkom jeho otázke. Po chvíli ich znova vyzval k tomu, aby sa pozreli do nádrže. Oni tak opäť urobili a povedali: „Áno, teraz vidíme seba!” Pustovník im povedal: „Vidíte, keď som predtým naberal vodu, bola rozčerená. Teraz je tichá. A skúsenosť s tichom? Človek vidí sám seba.”

Tento pustovník pochopil život i svoju úlohu v tomto svete. Ticho mu pomáhalo sústrediť sa na základné hodnoty – na spoznávanie seba v Božej blízkosti. Pritom ho nezamestnávali mnohé zbytočnosti, ktoré tak veľmi oberajú o čas dnešných ľudí. On sa v tichu pripravoval na najdôležitejšiu udalosť vo svojom živote, na stretnutie s Pánom. Práve v tichu spoznal aj to, čo je tou najdôležitejšou udalosťou jeho života. To je povzbudenie aj pre nás, aby sme hľadali Boha na našej životnej púšti, v tichu, v ktorom sa on dáva spoznať a odhaľuje nám aj to, akí v skutočnosti sme, čo naozaj potrebujeme a čo nám je viac na prekážku ako na úžitok, bez čoho sa dá v živote zaobísť.

Teraz, na začiatku Veľkého pôstu, chcem vyzvať seba i vás, aby sme sa vedome odobrali na púšť. Bude to náš čas prípravy na úžasnú udalosť Veľkej noci. Ako inak sa môžeme dobre pripraviť na tieto najväčšie sviatky v cirkevnom roku, ako práve tým, že sa viac priblížime k Bohu, ktorý je základnou hodnotou pre náš život. Hľadajme Boha práve na tej našej životnej púšti, lebo on na nás čaká práve tam. Urobme si viac priestoru na to, aby sme sa mohli častejšie v tichu stretávať s Bohom, ktorý nás vtedy bude môcť vyslobodzovať z našich problémov. Po našom zotrvaní v púšti obdobia pôstu, po našom sebapoznaní a sebanájdení, budeme môcť oveľa hlbšie a vnútornejšie prežívať to ohromné tajomstvo Kristovho zmŕtvychvstania. Zaiste len pomocou vlastného úsilia by sme toho veľa nedokázali, preto sa vrúcne oddajme Kristovi, ktorý sám nás bude sprevádzať po tejto našej ceste.

Modlime sa: Pane Ježišu, ty si prišiel k nám na tento svet, aby si nám zvestoval pravdu o Bohu i o človeku. Ty si nás vykúpil svojím krížom a zmŕtvychvstaním. Po dňoch štyridsaťdenného pôstu budeme opäť tento rok sláviť tajomstvo Veľkej noci. Chceme sa teraz na to náležite pripraviť, očistiť si srdce od zbytočných žiadostí a zamerať sa na to jediné potrebné, na život v tvojej blízkosti. Ty buď s nami na tejto našej púšti modlitby a ticha, a pomáhaj nám lepšie spoznať teba i seba, a aj to, čo je potrebné pre večný život.

Amen.