Štvrtá pôstna nedeľa

Slová o láske nestačia, sú potrebné činy.

Aké máte skúsenosti s opätovaním lásky? Spomeňme si na rodičov, brata či sestru, priateľa... Koľko vecí, udalostí, príbehov o neopätovaní lásky, ba čo viac, celkom opačné správanie by sme mohli nájsť! Alebo sme zabudli? Stáva sa, že radi sme vtedy, keď prijímame lásku. Ale ako sa správame, keď máme opätovať lásku?

Nemali deti. Po rokoch si dve adoptovali. Okolie ich obdivovalo, koľko lásky deťom venovali. Keď mal chlapec trinásť rokov, otec mu daroval ľadvinu. Keď mala sedemnásť, oznámila im, že čaká dieťa. Tešili sa z vnúčatka, hoci ich bolelo, čo sa dcére stalo. O rok im dieťa nechala a zmizla. Až o päť rokov sa vrátila s ďalšími dvoma deťmi. Chlapec bez ich dovolenia zobral auto a havaroval. Dnes by mali právo na odpočinok, aby im bola opätovaná láska, ktorú bohato dávali deťom. A realita? Dcéra je vo väzení. A o synovi už niekoľko mesiacov nevedia. A čo oni na to? Milujú i dnes. Dcére píšu do väzenia, o dospievajúce deti, ktoré im dnes ešte lásku opätujú, sa starajú.

Aj o opätovaní inej lásky sa dnes môže aktuálne hovoriť. Je čas veľkonočných spovedí. Že od vianočných uplynuli len tri mesiace? V akom stave je náš vzťah lásky k Bohu, blížnym, sebe samým v oblasti Božích či cirkevných príkazov a Božích právd?

Keď Ježiš hovorí k Nikodémovi, pripomína i nám, že: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3, 16)

Tieto Ježišove slová dávajú útechu mnohým kresťanom. Ježiš hovorí o láske, ktorej sa nič a nikto nevyrovná. Viera v Boha dáva veriacemu človeku práve pre Božiu lásku silu a útechu.
Nikodém je vážený člen veľrady, vzdelaný muž, veriaci Žid, a predsa pod rúškom tmy zo strachu pred farizejmi prichádza k Ježišovi. Je typom ľudí, ktorí úprimne hľadajú pravdu, ale ešte dbajú na ľudské ohľady. S Herodesom, ktorý tiež poznal pravdu, ale zatváral sa pre ňou, Ježiš nediskutuje, hoci je kráľom. Nikodém sám vyhľadá Ježiša, zaujíma sa o jeho učenie a život. Hoci by sa o Nikodémovi dalo povedať, že za Ježišom prichádza len ako za zvláštnym človekom, z rozhovoru vidíme, ako sa otvára Ježišovým slovám a uvažujúc o nich mení postoj k Ježišovi, čo vidieť z udalosti okolo odsúdenia, smrti a pochovania Ježiša. Je to práve láska, ktorej je Nikodém otvorený, ktorá mení jeho zmýšľanie a následne i správanie. Stretnutie Ježiša s Nikodémom je krásne a povzbudivé v tom, že láska Boha, ktorá sa prejavuje k nám cez Ježiša, je zárukou, „aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16) Celý problém je v tom, či prijmeme Ježiša ako svojho Boha a Pána. Nikodém to počuje v slovách: „Ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ (Jn 3,14) Kto prijme Ježiša, v tom začne účinkovať pravá láska, ktorá sa dá poznať po ovocí. Už proroci o tom hovoria: „Utvorte si nové srdce a nového ducha… obráťte sa a budete žiť.“ (Ez 18,31.32)
Ľudia mnohé veci nevedia a to najčastejšie preto, lebo nechcú vedieť. A nechcú vedieť preto, lebo by museli niečo vo svojom živote zmeniť. A to nechcú. Preto si zatvárajú oči pred svetlom a myseľ pred pravdou. „Kto v neho uverí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.“ (Jn 3,18) Ježiš v týchto slovách im ponúka svoju lásku, čiže spásu a oni láskou opovrhujú.

Ľudia viac milujú tmu ako svetlo. Nejedná sa len o tých vo vyvolenom národe, ktorý neprijali Ježiša ako Mesiáša a netýka sa to len ateistov, ale i pokrstených pohanov. Hriech im bráni poznať a zažiť pravú lásku. Pôstna doba je čas, kedy si máme nielen uvedomiť význam a potrebu Ježišovho utrpenia, smrti pre našu spásu, ale aj primerane láskou odpovedať na lásku. Pôstna výzva „kajajte sa a verte evanjeliu“ je opodstatnená, časová, aktuálna a je správne, že našou snahou je na ňu primerane odpovedať láskou.
Kedysi som čítal objemnú knihu a zapamätal som si z nej len tieto slová: „Ak človek naozaj chce, môže všetko.“ Nemárniť čas – to je veľká čnosť. A dobre využiť deň – to je prameň najčastejšej radosti.
(Porov. ROBERTI, P. J.: Nenápadne čnosti, Serafín, Bratislava 1991, s. 73)

Láska, Ježiš Kristus, nás všetkých volá na svetlo. Nik z nás nie je z výzvy vylúčený, pretože Ježiš každého z nás miluje. Nemárnime čas.

Dnešnú nedeľu voláme “laetare“, to znamená “radosť“. Blíži sa vrchol pôstnej doby a je správne, že si uvedomujeme význam Ježišových slov: „Kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.“ (Jn 3,21) Uverili sme Bohu, ktorý je láska, a práve preto v tomto čase na Ježišovu lásku odpovedáme svojou láskou, najmä prijímaním sviatosti zmierenia a Eucharistie. Viac ako inokedy si uvedomujeme, že hoci svet i my máme nedostatky, predsa veriť v Ježiša a ísť za ním robí svet i nás krásnymi a bohatými. A pôstna doba je príležitosťou k uvedomeniu si lásky. Cítime, že kto nemiluje, pohybuje sa na povrchu života a len láska otvára hlbšie súvislosti. Áno, len láska sama chápe tajomstvo, ako obdarovať druhých a pritom sa stať bohatým. Milovať človeka znamená vidieť ho takého, akého ho chce mať Boh.
Nevieme, čo všetko musel prekonať Nikodém pre Ježiša, ale mal odvahu a bol mužom činu, čo iste Boh odmenil.

Myslíte, že dnešný svet nemá Nikodémov? Vďaka Bohu, áno. Jeden sa neuspokojí s povrchnými informáciami o “pravde“ a využije čas i hmotné prostriedky, aby veci, udalosti či ľudí poznal a vo svojom svedomí nemusel robiť ústupky, alebo dal súhlas na niečo nejasné, neúplné, nepresné. Iný sa nedá zastrašiť i keď ho chcú vydierať. Vhodne a včas vie povedať pravdu. Iný Nikodém, keď zmenil svoj život vo vzťahu k Bohu, sebe či iným, pretože spoznal pravú lásku, dokazuje svoju zmenu slovom i skutkom.

Jana otehotnela. On, ženatý, o čom nevedela, keď mu to povedala, pokojne vyriekol: „Dieťa potrebuje oboch rodičov. Ja sa nechcem rozviesť.“ Jana sa ocitla v čakárni u lekára s jediným úmyslom: potrat. Lekár bol na čas vzdialený, a tak sa dala do rozhovoru s druhou ženou. Tá bola staršia, mala okolo štyridsať a oči jej žiarili. Nezabudne do smrti na svetlo tých jej očí. A pretože boli v čakárni len oni dve, pustili sa do rozhovoru. Žena ju vlastne oslovila prvá: „Ste smutná. Čakáte prvé dieťatko?“
„Neviem prečo, čo z tej ženy vyžarovalo, ona sa ma na nič nepýtala a ja som jej porozprávala svoju situáciu. Počúvala, usmievala sa, prikyvovala hlavou. Nehovorila. Keď prišiel lekár, šla do ordinácie prvá. Počkala ma. Na nič sa ma nevypytovala, len sa ma spýtala, či sa ponáhľam. Pozvala ma k nim domov. Otvorila nám asi sedemnásťročná slečna. A jej prvé slová boli: „Mama, všetko v poriadku? A keď mama povedala „áno“, začula som viac hlasov zakričať „hurá“. Až vtedy som deti počítala. Bolo ich šesť. Neskôr som spoznala siedme a - ôsme všetci s radosťou očakávali. Keď sme ostali samé pri šálke čaju, žena mi povedala, ba čo viac, poprosila ma: „Darujte nám svoje dieťa. Čas pôrodu máme skoro rovnaký. A verím, že aj manžel nebude namietať.“
„Čakala som všetko, len nie tieto slová. Prešli roky. V ich dome som pravidelným hosťom. Vlastne nie hosť, veď ja aj moja Vladimíra sme vlastne doma. Našla som druhú matku. Ich rodina sa rozrástla o dve novonarodeniatka a jednu dospelú, novonarodenú matku. Ako často sa modlievam: Bože, ďakujem ti za to, že i dnes žijú takíto kresťania, ktorí nielen slovom, ale aj skutkom vedia milovať a milujú. Bože, ďakujem, že som nezabila svoje dieťa. Bože, ďakujem, dnes viem, že láska má aj inú podobu.“

Áno, láska má rôzne podoby. Láska sa dá vyjadriť rôzne. Ale pravá láska nesie pečať pokoja, spravodlivosti, opravdivého šťastia už na zemi a veríme, že raz i vo večnosti. A práve preto príklad Nikodéma je oslovením, ktoré sa vyplatí nasledovať.

Výzva opätovať Ježišovu lásku môže mať rôzne podoby. Áno, môžu byť i bolestné, ťažké, plné sĺz a podobne, ale pre nás, čo sme uverili v lásku Boha, Ježišova láska je zárukou spásy. Pripojme k úmyslom, s ktorými sme dnes prišli do kostola, ešte iný, iné, za tých, čo trpia pre lásku, čo nepoznajú pravú lásku, za zvedených, oklamaných, ustráchaných. Veď veríme, že kde dvaja alebo traja prosia o to isté, budú vyslyšaní.

Amen.