Piata veľkonočná nedeľa

Môžeme hovoriť o sebe, že sme kresťania, keď nežijeme s Ježišom?

Chápeme, že žiarovka sa bez zdroja nerozsvieti. Auto s prázdnou nádržou sa nepohne. Študent, ktorý nechodil do školy či neučil sa, nemôže postúpiť do vyššieho ročníka.
Staré či nefunkčné veci snáď potešia zberateľa, ale moderný človek túži po kvalitných veciach, aby mu čo najviac poslúžili. Právom bojujeme proti zdevastovaniu prírody i ničeniu životného prostredia. Povieme: Je to predsa samozrejmé.

V živote viery rovnako platia Ježišove slová do konca sveta: „Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.“ (Jn 15,4)

Starý zákon často používa symbol vinice a viniča. Vinica je symbol vyvoleného národa (porov. Iz 5,1-7; Jer 2,21; Ez 15,1-8 a iní). Boh je ako jediný vlastník vinice. Boh a národ patria navzájom k sebe. Boh v dejinách dokázal starostlivosť o vinicu a právom čaká aj ovocie. Národ je povinný udržiavať spojenie s Bohom svojím životom, vernosťou a láskou k Bohu.
Ježiš vysvetľuje Božie priateľstvo ako účasť na Božom živote. Na prirovnaní k viniču, kde je dôležité a potrebné, aby ratolesť bola spojená s kmeňom viniča, ak chce prinášať ovocie, Ježiš zdôrazňuje naše spojenie s ním skrze Cirkev. Ako vo viniči prúdi životná miazga, tak aj v Cirkvi prúdi Boží život. Spojením s Cirkvou a skrze ňu dostáva sa všetkým členom životná sila.
Vinič s ratolesťami a ovocím sú obrazom Cirkvi. Ježiš poukazuje na význam spojenia s Eucharistiou. Prirovnanie Ježiš hovorí pri Poslednej večeri, pred svojou smrťou, keď ubezpečuje učeníkov, že navždy zostáva s nimi spojený. Spojenie skrze Eucharistiu vysvetľuje pomocou každému známej a prijateľnej veci z prírody – na obraze viničného kmeňa a ratolesti. „Ja som vinič, vy ste ratolesti.“ (Jn 15,5) Naše spojenie s ním je zárukou duchovnej plodnosti nášho kresťanského života. Ježiš zdôrazňuje naše duchovné spojenie. Deti Božie môžu žiť jedine v neprerušenom spojení s Bohom. Z neho ako božského viniča čerpáme životodarné šťavy božského života. Z Kristovej smrti a zmŕtvychvstania môžeme čerpať a prinášať ovocie vo svojom živote. „Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Jn 15,5) Ježiš je kmeň, na ktorom rastie kresťan ako ratolesť, a to jedine v spojení s ním cez vieru, v láske a nádeji. Kto sa vzďaľuje od Krista, platia o ňom slová: „Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria.“ (Jn 15,6)

Povinnosťou kresťana je zotrvať v spojení s Ježišom. Jedine v spojení s ním máme záruku, že môžeme priniesť ovocie, že získame večný život. Žiť bez spojenia s Ježišom vystihuje prirovnanie k odtrhnutej ratolesti, ktorá vädne a nakoniec končí v ohni. Nestačí len uznávať Ježiša, ale podľa jeho slov žiť. „Nie každý, kto mi hovorí: «Pane, Pane» vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca.“ (Mt 7,21)
Život kresťana má zmysel len v pevnom a istom spojení s Ježišom.
Ratolesti dostávajú životodarnú miazgu od viniča bez svojho pričinenia, ale potom musia prinášať ovocie. Kresťanstvo nemá len vysoké životné ideály, ale právom požaduje od svojich život podľa týchto zásad, predovšetkým skutkami lásky. Neplodnosť lásky v duchovnom živote kresťana je ťažká vina. Ľudský život nie je bezcenný alebo nezmyselný, ak je spojený s vierou a láskou s Ježišom. Spojenie s Ježišom dáva cenu ľudskému životu i vtedy, keby sa zdal neužitočným, nezmyselným, strateným, neúspešným či stroskotaným. Uvedomme si, do akých rôznych situácií sa človek môže dostať. A v spojení s Kristom má zmysel aj choroba, neúspech i naše sklamania… A naopak. Život bez spojenia s Bohom, nech by bol akokoľvek úspešný, slávny a podobne, v Božích očiach je životom bezcenným.
Slová „Ostaňte vo mne a ja vo vás“ (Jn 15,4) sú výzvou k životu bez hriechu. Jedine hriech odlučuje od Krista a je najväčším nepriateľom našej spásy. Hriech ničí v nás Boží život. Skutky akokoľvek cenné, krásne, vykonané v hriechu, proti Bohu, ktoré sa nezhodujú s vôľou Božou, neosožia. V hodine smrti ich pozberajú a hodia do ohňa, kde zhoria.
Uvedomujeme si svoje ľudské slabosti. Ježišove slová o viniči sú nielen varovaním, ale najmä povzbudením zotrvať v spojení s Kristom. Dar priateľstva s Bohom nosíme v sebe ako poklad v krehkých nádobách, na ktoré musíme dať pozor. Platia slová, že nič tak ľahko neumiera, ako Boh v našom srdci.

Ján si zavesil po návrate z púte kríž nad posteľ. Starší brat ho viackrát našiel pod krížom sa modliť. Po čase začal si uvedomovať svoje nevernosti voči Bohu. Pohľad na kríž mu vyvolával v srdci výčitky. Nielenže sa časom prestal celkom modliť, ale dokonca zložil kríž zo steny. Vtedy sa ho brat spýtal, prečo to urobil. Na to Ján povedal: „Pokiaľ som mal čisté srdce, Boha som mal rád a modlil som sa. Keď som Boha hriechom vyhnal zo srdca, modlitba sa mi stala ťažkou až nepotrebnou a ja cítim až nenávisť voči Bohu, preto som kríž zložil zo steny.“

Hriech v srdci každého z nás robí niečo podobné. Ratolesť nemusí uschnúť naraz. Postupne. Odchod od Boha rovnako nemusí nastať naraz. Čo náš vzťah k Bohu? Modlitba, sviatosti, účasť na omši, iné skutky kresťanského telesného či duchovného milosrdenstva?

Naše kresťanstvo budujme na Kristovi, s ktorým chceme sa viac poznať, viac ho milovať, nachádzať, čo nás spája, vedieť prijímať i ťažkosti i kríže, ale nechceme sa ku Kristovi otočiť chrbtom, nevidieť ho, nepočuť… Uvedomujeme si Ježišove slová: „On každú ratolesť… ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia.“ (Jn 15,2)

Brat pochopil Jánovu krízu. Nezačal na brata robiť nátlak. Naopak. Otvoril sa pred Jánom. Začal mu rozprával o sebe. O svojich bojoch, porážkach i víťazstvách. Ján našiel znova silu stretnúť sa s Ježišom vo sviatosti zmierenia. Skrze milosti, ktoré obdržal vo sviatostiach, vrátil sa mu nielen pokoj do jeho duše, ale i sila pokračovať v živote v spojení s Bohom. Ján neskôr sám viackrát pomohol iným k upevneniu vzťahu s Ježišom.

Je to aj náš prípad? Skúsenosť?

Žiarovka sa rozsvieti, keď ju pripojíme k zdroju. Auto sa pohne, keď naplníme nádrž. Študent postúpi do vyššieho ročníka, keď začne študovať a chodiť do školy.
Naša viera nepatrí do zberu starožitností. Viera a veda si neprotirečia. Pohľad na krásnu prírodu hovorí o láske Boha k človeku. Je to samozrejmé nám, ktorí sme uverili Ježišovým slovám: „Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.“ (Jn 15,8)

Amen.