Tretia veľkonočná nedeľa

Povzbudiť k prežívaniu a šíreniu pokoja.

Jednou z vecí, po ktorých človek najviac túži, je pokoj. Mnohokrát ho vyprosujeme v modlitbách od Boha, očakávame ho každý večer, túžime po ňom hneď zrána. Každému dobre padne pokojne si odpočinúť po dobre vykonanej práci. Pokoj je pre zdravý rozvoj celého človeka veľmi dôležitý. A predsa, na svete je ho tak málo.

Po udalostiach, ktoré sa odohrali v Jeruzaleme, kde bol Ježiš ukrižovaný, boli apoštoli veľmi vystrašení a báli sa každej novej správy. Preto keď im emauzskí učeníci rozprávali, čo sa im prihodilo cestou do Emauz, apoštoli boli v takom chaose a vrave, že si vôbec nevšimli, že k nim vošiel ktosi nový. Evanjelista Lukáš nám udalosť opisuje takto: „Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: ,,Pokoj vám“ (Lk 24, 36).

Slovo POKOJ zmŕtvychvstalý Ježiš používa ako pozdrav. Je to slovo, ktoré vyvoláva v ľudskom srdci pocit bezpečia a blaženosti. Je zvláštne, že v evanjeliách sa hovorí o pokoji len zriedka. Evanjelista Matúš nám opisuje Ježišovu reč: ,,Blahoslavení, tí čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi“ (Mt 5,3-12). Ak Ježiš v siedmom blahoslavenstve nazýva tvorcov pokoja Božími synmi, neznamená to, že hovorí o pokoji ako ho chápe tento svet. On sám na inom mieste v Písme hovorí, že ,,neprišiel priniesť na zem pokoj, ale rozdelenie“ (Mt 10,34). Pokoj, ktorý dáva apoštolom, je jeho vlastný pokoj, ktorého pôvodcom je on sám. Nie je teda výsledkom ľudského jednania či ľudskej dohody. Je darom zmŕtvychvstalého Krista a ovocím Ducha Svätého. Je to Boží dar, ktorým Boh napĺňa ľudské vnútro. Sám Boh prebýva v tomto pokoji. A práve tam, kde je pokoj, Boh môže konať veľké veci.
Ako Boh prehovoril k Eliášovi v Starom zákone? Nie vo vetre, ani v ohni, či zemetrasení, ale v jemnom a pokojnom vánku (porov. 1Kr 19,12). I rozochvelú Pannu Máriu Boh upokojuje slovami anjela: ,,Neboj sa, Mária. Našla si milosť u Boha...“ (Lk 1,30). A až potom nasleduje to dôležité zvestovanie. V rozlúčkovej reči Ježiš hovorí apoštolom: ,,Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Nie ako ho dáva tento svet, ale ja vám ho dávam. Nech sa vaše srdce nechveje a nech sa nestrachuje (porov. Jn 14,28). Teraz po svojom zmŕtvychvstaní stojí Ježiš uprostred apoštolov a znova im hovorí: ,,Pokoj vám.“ Iste Ježiš vyslovil tieto slová srdečným hlasom, ktorý apoštoli veľmi dobre poznali. Keď sa lúčil s ľuďmi, ktorých požehnal nejakým dobrom, často vyslovil slová: ,,Choď v pokoji“ (Lk 7,50). Keď vysielal svojich učeníkov s poslaním, povedal im: „Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: „Pokoj tomuto domu“ (Lk 10,5)! Nuž, ako by mohli apoštoli prinášať pokoj ostatným, ak by ho sami nemali? A tu je dôvod prečo Ježiš hovorí Apoštolom tieto príjemné slová. Prečo im daruje pokoj. V pokoji, totiž, prichádza sám Boh a pokoj je prejavom čistého srdca, lebo iba v čistom srdci človeka môže prebývať Boh. Jedine človek, ktorý vlastní tento pokoj, môže účinne pomáhať svojim bratom a šíriť pokoj i ďalej.
Pápež Ján Pavol II. nás vo svojej encyklike Sollicitudo rei socialis vyzýva: „Staňte sa svedkami a tvorcami pokoja a spravodlivosti.“ Ako my svedčíme o pokoji vo svojom okolí, drahí bratia a sestry!? Ježiš hovorí: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13,35). Ako to vyzerá v našich rodinách? Milujeme sa navzájom? Pokladáme sa vôbec za jeho učeníkov? Ako môže byť pokoj v našich rodinách, v spoločnosti a vôbec medzi ľuďmi, ak chýba v našich srdciach? Uvedomme si, že diabol robí všetko možné, aby vyhnal pokoj z nášho srdca, lebo dobre vie, že len v pokojnom srdci človeka môže pôsobiť Boh. Život kresťana je preto boj. Je to nemilosrdný zápas, ktorý často spočíva v ochrane vnútorného pokoja proti nepriateľovi, ktorý sa nám ho usiluje vyrvať. Cieľom tohto boja nie je však zvíťaziť, stať sa nepremožiteľným, ale hlavne naučiť sa prijímať skutočnosť, že občas padneme. Nestrácajme hneď odvahu kráčať ďalej. Zachovajme si v srdci pokoj a skúsme tiež využiť svoje pády, aby sme sa odrazili ešte vyššie. Je to možné iba vtedy, ak zotrváme v pokoji. Cieľom nášho duchovného úsilia teda nemá byť vždy víťazstvo, ale skôr schopnosť zachovať si srdce v pokoji za každých okolností, ba aj v prípade porážky. Jedine takto budeme môcť dosiahnuť ďalší cieľ, ktorým je oslobodenie sa od pádov, chýb, nedokonalostí a hriešnych skutkov. Nezabúdajme, že tento cieľ nedosiahneme len vlastnými silami, lebo jedine Božia milosť nám pomôže zvíťaziť. Ak príliš často strácame pokoj srdca, hovorí to o našej nedôvere či slabej dôvere v Boha. Staráme a strachujeme sa pre mnohé veci. Veľakrát zbytočne. Kadečo chceme mať do detailov prepracované a pritom zabúdame na to podstatné, na Boha. Nechajme mu aspoň kúsok priestoru, aby mohol cez nás pôsobiť. Mnohokrát sa mu svojím egoizmom priam pletieme do remesla a potom to tak okolo nás aj vyzerá. Človek je vždy len človekom a vždy bude odkázaný na pomoc Božiu. Nech sa usiluje a nadrapuje akokoľvek, sám večný cieľ nikdy nedosiahne. Pokorený egoizmus sa však často uchyľuje k alibizmu, teda k večnému ospravedlňovaniu seba samého. Toto však nie je a ani nesmie byť životným cieľom ani postojom kresťana.

Ak chceme v živote rásť, skúsme riešiť veci s Bohom. Prizvime Boha k riešeniu našich problémov a upokojme sa! Modlime sa k Bohu za osvietenie našej mysle, rozumu, aby nám objasnil situáciu, ktorú chápeme ako problém. Uvedomme si, že ticho častokrát upokojí rozvírenú hladinu duše. Boh hovorí v tichu. Modlitbou a pokorným uvažovaním pred Bohom človek skôr dospeje k spoznaniu a prijatiu pravdy o sebe. Ak pokorne hľadá, nájde Božiu vôľu, nie svoju. Až potom zbadá, že veci sa majú celkom ináč. A jeho rozhodnutie bude potom oveľa rozumnejšie ako to, ktoré by vykonal v prchkosti rozbúreného srdca.
Jeden starý indián dával prchkým mladíkom zo svojho kmeňa takúto radu: „Ak si na niekoho nahnevaný tak, že ťa smrteľne urazil a rozhodol si sa, že ho zabiješ, aby si zmyl hanbu, najprv si sadni, dobre si napchaj fajku tabakom a vyfajči ju.
Po prvej fajke zbadáš, že smrť, keď to tak zvážiš, je príliš ťažkým trestom za spôsobenú krivdu. Napadne ti ,,možno by stačilo, keby som ho len poriadne zmlátil.“
Ale skôr, ako vezmeš do ruky nejakú palicu, sadni si, napchaj si druhú fajku a vyfajči ju.
Keď skončíš, zamysli sa, či by hrubé a šťavnaté nadávky nenahradili ten zaslúžený výprask. A keď sa už chystáš tomu, kto ťa urazil poriadne vynadať, znova si sadni a napchaj si tretiu fajku. Vyfajči ju a keď si odpľuješ, s tým človekom sa už budeš chcieť zmieriť.“ Naozaj, originálny spôsob výchovy drsných chlapíkov!

Táto rada však môže poslúžiť aj nám, drahí bratia a sestry!
Ak vymeníme fajku z príbehu za ruženec, ak vymeníme tabak za sviatosť zmierenia spojenú s úprimnou ľútosťou, účinky tejto fajky mieru sa dostavia čoskoro. A pokoj srdca a úprimnú snahu zmieriť sa doplní a posvätí sviatosť Eucharistie. To sám Kristus a jeho milosť pôsobia v týchto sviatostiach. Preto sa nám cez ne dostáva milosť pokoja. Len tak môže kresťan, ktorý vlastní Kristov pokoj, pokojne žiť, premýšľať, konať a šíriť tento pokoj medzi ľuďmi. Každý kresťan. Každý vo svojom stave nech šíri okolo seba pokoj. Pretože toto je dedičstvo a poslanie, ktoré nám zanechal Pán. Slúženie svätej omše, hlásanie Božieho slova, vysluhovanie sviatostí, to všetko má prinášať pokoj. Pokoj, ktorý má zavládnuť v našich rodinách, v našom národe, na celej zemi. Ak vnímame vojny medzi národmi, vo Svätej zemi, v Rusku, či napäté vzťahy medzi Amerikou a Irakom, nech je to pre nás len výzvou, aby sme sa stále viac usilovali o pokoj v našich rodinách. Lebo v akom prostredí budú vyrastať naše deti, také vzťahy budú šíriť okolo seba. Stav rodiny často odzrkadľuje stav sŕdc tých, čo v nej žijú. A tu sa to už nedá zakryť, ani ospravedlňovať. Môže sa tiež stať, že dieťa vôbec nezažije doma pokoj. Tak ho bude hľadať inde. V drogách, v alkohole, v samovražde... avšak každá cesta za pokojom, okrem cesty Kristovej, je slepou uličkou. Verím, že po takýchto uličkách nikto z nás netúži.

Pán Ježiš sa prihovára apoštolom slovami: „Pokoj vám.“ Tieto slová však nehovorí len im, ale i tebe i mne a všetkým, za ktorých zomrel na kríži. I nám dnes pri tejto svätej omši odovzdáva svoj pokoj. Preto ho pokorne prosme, aby nám na orodovanie Panny Márie, Kráľovnej pokoja, pomohol zmieriť sa so svojimi blížnymi, bratmi, sestrami. Aby nám pomohol očistiť naše srdcia od hriechu a bezpečne nás priviedol k sebe do neba, kde nás čaká večný pokoj a večná blaženosť.

Amen.