Biela sobota - Veľkonočná vigília

Kristus po svojom zmŕtvychvstaní ustanovil Cirkev ako nástroj spásy.

Položme si otázku: Do čoho, alebo do koho dnešný človek vkladá svoju istotu? Mnohí ju vidia v zamestnaní, v postavení, v kariére, v peniazoch, niektorí i vo svojej rodine a často sme svedkami i toho, že ľudia veria iba sami sebe, pretože už nikomu nedokážu dôverovať. My, čo sme prišli osláviť najväčší sviatok liturgického roka, hľadáme a vždy budeme nachádzať istotu a nádej v zmŕtvychvstalom Ježišovi Kristovi. On je naša Cesta, Pravda a Život. Všetko ostatné nasleduje až potom, lebo iba Boh je absolútne verný.

Drahí bratia a sestry! „Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný? Vstal z mŕtvych. Niet ho tu“ (Mk 16,6). Takto sa prihovoril mladík oblečený do bieleho rúcha k ženám, ktoré prišli k hrobu pomazať jeho telo.

Kristus vstal z mŕtvych, ale apoštoli nemohli tomuto zázraku uveriť. Naposledy boli všetci spolu s Ježišom v Getsemanskej záhrade. Tu sa pripravoval na svoju poslednú úlohu , ktorú mal uskutočniť na tejto zemi. Od tej chvíle, zostal Ježiš sám a už nikto nebol v jeho blízkosti. Vidíme, ako sa strach a neistota pomaly vkrádajú do mysle každého z jeho učeníkov. Strach a neistota sprevádzali i ženy, ktoré prišli k hrobu. Avšak mladík, ktorý tam sedel ich posmelil a povedal im: „Neľakajte sa. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi. Idem pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal“ (Mk 16,7). Tieto slová Pán hovoril na Olivovej hore. „Keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“ Ježiš opäť povoláva svojich apoštolov k sebe prostredníctvom žien. Pokračuje vo svojom diele založiť na zemi svoju Cirkev. Chce, aby sa Božie kráľovstvo ďalej šírilo medzi ľuďmi. Zanecháva nám svoje učenia prostredníctvom nich a ich nástupcov. Oni všetci sú zjednotení s hlavou Cirkvi, so sv. Petrom, ktorý dostal osobitnú úlohu od Pána. Zhromažďovať jeho ľud, Boží ľud do jedného ovčinca. Je jeden ovčinec a jeden Pastier, ako je iba jeden Otec, ktorý je na nebesiach. Cirkev sa stáva pre nás tajomstvom, v ktorej je prítomný zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus.

Bratia a sestry v Kristu! Dnes, keď slávime vigíliu zmŕtvychvstania nášho Pána, chcel by som poukázať na zmysel Ježišovho vzkriesenia. Apoštoli uverili, pretože sa im zjavil ako sám predpovedal. Ale on chcel, aby i ďalšie generácie uverili v udalosť Veľkonočnej nedele. Zanecháva Cirkev ako dôkaz svojej prítomnosti medzi ľuďmi. Boh chce, aby bol každý človek spasený. Pred ním sme si všetci rovní. Cirkev je pre nás sviatosť, kde je zastúpený božský i ľudský prvok. Je prostriedkom spásy, kde je prítomný Ježiš Kristus, ktorý v nej žije a pôsobí. Cez ňu nám dáva sviatosti, ktoré sú našou istotou pre spásu. To je istota od samého Božieho Syna. On to tak chcel, aby Cirkev bola akoby mostom medzi človekom a Bohom. Často počujeme slovo sviatosť v kostole, na náukách a väčšina z nás už prijala aspoň jednu zo sviatostí. Sú to posvätné znaky, cez ktoré dostávajú ľudia ovocie vykúpenia. Bez Ježišovho kríža a jeho zmŕtvychvstania by nebolo nič. Sviatosti sú posvätné znaky, ktoré navonok naznačujú, čo Božia milosť spôsobuje v duši. Bez týchto nezmazateľných znakov v nás nemôže existovať Boží život. Oni nás uvádzajú do nadprirodzeného stavu. Krst, birmovanie a Eucharistia uvádzajú do tohto stavu milosti. Eucharistia je najväčší dar od Boha, lebo ňou prijímame do svojho srdca skutočné telo a božstvo Ježiša Krista. Ako často práve v tomto plníme cirkevný príkaz práve do bodky? Aspoň raz do roka sa vyspovedať a prijať Sviatosť oltárnu. Nie je to trochu málo pre náš duchovný život? Sviatosti ďalej poznáme ako nástroje uzdravenia a služby. Oni sú v našom živote nepostrádateľné. Boh vedel, čo osoží človeku, ako bezpečne získa večný život. Tam, kde je Ježiš Kristus, je Cirkev a kde je Cirkev, tam je Ježiš Kristus.

Do nemocnice prišiel na kontrolu mladý kaplán. Počas vyšetrenia sa rozprával s pánom doktorom na rôzne témy o politike, kultúre a nakoniec prešli na náboženskú rovinu. Tu sa lekár obrátil na kňaza a vážne mu povedal: „Tak ako ja vám nemôžem zaručiť, že váš zdravotný stav sa zlepší, tak ani vy mi nemôžete isto povedať, že budem spasený. Pán kaplán zostal mierne šokovaný. Nedokázal hneď zareagovať, a tak bez vysvetlenia odišiel preč.
Drahí veriaci, kto nám dáva istotu a nádej, že všetko čo konáme, má zmysel a nie je zbytočné? Áno, Ježiš Kristus je našou odpoveďou. On o sebe povedal: ja som Cesta, Pravda a Život. Kto verí vo mňa, bude spasený. Vo veľkonočnom tajomstve Kristus zveril Cirkvi celé bohatstvo Božieho milosrdenstva, ktoré vydobyl uzmierením Otca. Kristovo zmŕtvychvstanie je definitívnym víťazstvom lásky nad hriechom, triumfom Božieho milosrdenstva nad úbohosťou človeka zraneného hriechom. Cirkev toto posolstvo ohlasuje už dvetisíc rokov a bude ho hlásať až do konca čias.

Amen.