Veľký piatok

Ježiš zomrel, aby sme mali večný život.

26. marca 2000 v popoludňajších hodinách svetové agentúry zaznamenali: Po obede sa Ján Pavol II. neplánovane vrátil k Bazilike Svätého hrobu v Jeruzaleme, aby sa pomodlil v Kaplnke kalvárie. P. Luis Terrato, predstavený baziliky, informoval:
„O 16. hodine práve skončili modlitby vešpier, keď prišli policajti a informovali ich, že Svätý Otec sa vracia. Nemohol som tomu veriť. Pápež dopoludnia odišiel bez toho, žeby navštívil Kaplnku kalvárie, ku ktorej sa ide schodiskom so strmými kamennými schodmi. Keď odchádzal, pozrel sa smerom k tomu miestu, avšak vôbec sme si nevedeli predstaviť, žeby sa vrátil.“
Správa hovorí, že s pomocou svojich sprievodcov pápež vyšiel po 22 schodoch, ktoré vedú na Golgotu. Keď prišiel na miesto, kde stojí Pieta, nechali sme ho samého a sprievod zostal vzadu. Po 20 minútach modlitby opustil Baziliku Svätého hrobu. Podľa P. Terrata výstup na Kalváriu mal pre pápeža osobitný význam.

O Kalvárii čítame inú správu. Evanjelista sv. Ján, priamy účastník, píše: „Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali… Pilát vyhotovil nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: Ježiš nazaretský, židovský kráľ.“ (Jn 19,17-19)

Ján Pavol II. v januári až marci Jubilejného roka 2000 sa chcel vydať na cestu viery po stopách Abraháma a Mojžiša. Politické okolnosti mu zabránili navštíviť Chaldejské mesto Ur, ktoré leží dnes v štáte Irak, odkiaľ pochádzal Abrahám, praotec viery. Vo štvrtok 24. februára priletel na svoju 90. zahraničnú cestu do Egypta. V najľudnatejšej arabskej krajine, ktorá je väčšinou moslimská, kde žije len 222 000 katolíkov, čo je 0,34 % obyvateľstva, a kde katolíci sú rozdelení do 7 obradov, koptského, gréckeho, maronického, sýrskeho, arménskeho, chaldejského a latinského, ho privítali nielen štátni predstavitelia, ale aj predstavitelia moslimov (Veľký šejk Mohammed Sayed Tantawi). Navštívil aj rezidenciu šejka, vládnu budovu a iné centrá duchovného života rôznych cirkví. Na úpätí hory Sinaj navštívil kláštor sv. Kataríny, ktorý patrí pravoslávnej cirkvi. Cieľom jeho cesty bola hora Sinaj, na ktorej Mojžiš dostal od Boha Desatoro.

Svätý Otec Ján Pavol II. v homílii povedal: „V tomto roku Veľkého jubilea nás naša viera vedie, aby sme sa stali pútnikmi po stopách Boha. Meditujeme o ceste, ktorú on v čase prešiel, keď zjavil svetu úžasné tajomstvo svojej vernej lásky k celému ľudstvu. Dnes sem prichádza rímsky biskup s veľkou radosťou a dojatím. Pritiahla ho sem táto posvätná hora, ktorá sa týči k nebu ako majestátny monument udalosti, čo tu Boh zjavil. Tu zjavil svoje meno. Tu dal svoj Zákon, Desatoro, Zmluvy… Boh sa zjavil tajomnými spôsobmi, ako oheň, čo neuhasína. Je to proti všetkej ľudskej logike i očakávaniam. Boh, ktorý je zároveň blízky i vzdialený, je vo svete, ale nie je zo sveta. Je Bohom, čo nám prichádza v ústrety, ale ktorého nebudeme vlastniť. On je ten, ktorý je, má meno, ktoré nie je nijakým menom. Ja som, ktorý som…“
26. marca navštívil Svätý Otec Kalváriu.
Veľký piatok, ktorý prežívame, nás vedie svojím obsahom k úžasu, čo cítil Mojžiš na hore Sinaj pred horiacim krom, ktorý horel a nezháral. Ukrižovaný Ježiš rovnako v nás budí úžas. Boh už nezjavuje svoje meno, ale dokazuje nám svoju lásku. Pohľad na Ukrižovaného je pre nás veriacich korunou radosti, pretože sa nám dostáva potvrdenia o učení, ktoré Ježiš hlásal a ktoré svojou smrťou na kríži potvrdil. Toto učenie nemôže pochopiť pýcha a múdrosť sveta. Kríž sa stal znamením nového života, pretože na kríži je stvorený nový život v duchu a pravde, pretože na ňom zvíťazila pokora. Pohania a Židia chápu túto smrť ako svoje víťazstvo a porážku Ježiša. Podľa sv. Pavla kríž v nás roznecuje pravú lásku. V Prvom liste Korinťanom čítame o vlastnostiach, atribútoch pravej lásky (porov. 13,1-13). Láska ku krížu nás vedie na cestu k Bohu, k večnému životu. Kríž je znamením viery, nádeje a lásky. Dnes pod krížom si uvedomujeme, že kto by chcel vytunelovať z viery lásku, musí pritom najprv odhodiť kríž a ten je tým pevným bodom, ktorý hľadal Archimedes, keď chcel pohnúť vesmírom.
Čo je to kríž?
Je neznesiteľným bremenom, keď ho nedokážeme objať a prijať z lásky. Je jarmom otroka, keď sa ho všemožne snažíme pozbaviť. Je bolestnou ranou v živote, keď ho nevieme prijať ako nástroj na posvätenie seba a sveta. Je našou porážkou, keď nie je naším víťazstvom!

Na Veľký piatok viac ako inokedy si uvedomujeme význam slov modlitby Otčenáš „buď vôľa tvoja“. Josemária Eskriva v knihe Cesta (Trnava, SSV 1993) nám pripomína, že pravá radosť je v plnení vôle Božej. Božia vôľa prináša radosť a pokoj, keď ju prijímame. Tak Kristovo jarmo je príjemné a bremeno ľahké. A preto si uvedomme, že keď povieme v modlitbe „buď vôľa tvoja“, prosíme Boha, aby nás vždy učil správne zmýšľať, aby sa naše slová i skutky zhodovali s jeho vôľou. Najmä vtedy, keď naše myšlienky nie sú jeho myšlienkami. Keď nás zachvacujú muky pochybností, keď sa jeho hlas stáva čoraz naliehavejším, keď náš život poznačí kríž utrpenia, v hodinách prenasledovania, pokušenia, životného rozhodovania, prehry, choroby, smrti, v každodennom živote doma i v spoločenstve…

Sv. Ján Maria Vianney, arský farár, hovorieval svojim farníkom, ako a kde sa naučia plniť vôľu Božiu: „Kríž je najučenejšia kniha, akú môžeme čítať. Tí, čo túto knihu nečítajú, sú neučení, aj keby prečítali všetky ostatné knihy. Skutočne učení sú len tí, čo túto knihu milujú, čo ju pýtajú o radu a o nej rozjímajú. Čím dlhšie je niekto v jej škole, tým väčšmi chce v nej obstáť.“

Teológ W. Uhsedel povedal psychológovi Karlovi Jungovi v jeho bibliotéke, keď mu ukázal kríž: „Kríž je pre nás rozhodujúci. Človeku pomáha vyrovnať sa s utrpením. Východní ľudia sa snažia utrpenia zbaviť tým, že ho popierajú. Západný človek sa pokúša potlačiť utrpenie drogami. Utrpenie však musíme prekonať tým, že ho vieme a chceme niesť. To sa môžeme naučiť jedine od Ukrižovaného.“

Veľký piatok je deň, keď z KRÍŽA si môžeme začať pravidelne čítať. Keď vstúpime do školy Ukrižovaného. Keď prijmeme kríž ako najlepšieho učiteľa pre šťastný život.

Nestačí mať len teoretický pohľad na kríž: Čo je kríž, čo chce od nás Ukrižovaný. Prečo Ježiš zomrel. Je potrebné v každodennom živote, vo všedných chvíľach mať správny vzťah k Ukrižovanému.
My si dnes uvedomujeme slová, ktoré povedal blahoslavený P. Pio: „Kto túži rásť v láske, je pripravený i trpieť.“ My dnes chceme povedať i naopak: Pane, vieme, že kto trpí, je pripravený rásť v láske, ale len vtedy, pokiaľ prijíma kríž, pokiaľ si nájde cestu k tomu, ktorý nás chce občerstviť z prameňov spásy.
Prichádzame o mnoho milostí preto, lebo sme ochladli v láske, a nielen my, ale celé ľudstvo. Súčasný nezdravý stav spoločnosti bude prekonaný, keď sa vrátime ku krížu Krista. Pod krížom, keď sme pokorní, verní, stávame sa pravými ctiteľmi, ale i bratmi a priateľmi Ukrižovaného. Akú dáme odpoveď? Nie zajtra, na budúci týždeň, ale dnes!

Po ceste viery nekráčame len počas Jubilejného roka, len na historické miesta a len hlava Katolíckej Cirkvi. Veľký piatok veriacim znova a znova pripomína, že kríž je znamenie našej spásy. I dnes sa chceme poďakovať Ježišovi, že zomrel, aby sme mali večný život.

Amen.