Veľký piatok

Prežiť život s krížom a pod krížom.

Čo si vieme predstaviť pri slove kríž? Veľký piatok je najpríhodnejší čas znova si pripomenúť význam smrti Pána Ježiša na kríži pre našu spásu.

Pašie, evanjelium sv. Jána, nám pripomína: Ježiš „si sám niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota“ (Jn 19,17).

Jednoducho povedané: Kríž sú dejiny spásy. Preto kríž, či už ten pri prežehnávaní alebo zobrazovaný najrozličnejšími spôsobmi, je základným znamením kresťanstva. Preto si pripomeňme aj niekoľko širších súvisov, ktoré môžu pomôcť získať z pohľadu na kríž čím viac duchovného bohatstva.
V niektorých prípadoch kríž predstavujú prvé dve písmená gréckeho CHRISTOS: X, P. Inokedy zase bývajú po stranách kríža prvé a posledné písmeno gréckej abecedy alfa a omega, zastupujúce význam začiatku a konca, stvorenia a zavŕšenia vykúpenia. Predobrazom kresťanského kríža bývajú výjavy zo Starého zákona - veraje dverí židovských domov potreté krvou baránka v podobe kríža, baránok pečený na dvoch ražňoch, ktoré takisto vytvárajú podobu kríža. Kríž zahŕňa aj stvorenie a má kozmický zmysel. Preto sv. Irenej, keď hovorí o Kristovi a jeho ukrižovaní, môže napísať: „Prišiel vo viditeľnej podobe k tomu, kto mu patril, a stal sa telom, bol položený na kríž, aby v sebe zahrnul vesmír...” A Cyril Jeruzalemský tvrdí: „Boh rozpäl svoje ruky na kríži, aby objal hranice celého sveta, a tak je vrch Golgota pólom sveta.” Lactantius píše podobne: „Boh vo svojom utrpení roztvoril ramená a objal celý svet.”
Podoba kríža sa nachádza aj v prírode. Možno ju odhaliť v človekovi s roztvoreným náručím, v lete vtákov, v lodi so sťažňom, v pluhu na obrábanie zeme. Justus vo svojej Apológii (1,55) vyratúva všetko, čo nesie znak kríža, cruces dissimulate, ako kotva, pluh... Kríž je tiež jednou zo základných biblických foriem. Je stromom života (porov. Gn 2, 9), múdrosťou (porov. Prís 3,18), drevom, z ktorého je Noemova archa alebo Mojžišova palica; stromom zasadeným na brehu vôd, drevom, na ktorom bol zavesený had. Strom života symbolizuje zároveň strom kríža, odtiaľ je rozšírený latinský výraz sacramentum ligni vitae, sviatosť dreva života.
Kríž je v teológii spásy označovaný aj za podlžnosť spravodlivosti, alebo výkupné, lebo iba obetou kríža a Kristovou smrťou mohol byť človek vyslobodený, vykúpený zo siete hriechu. Odtiaľ pramení používanie výrazu „výkupné”. Kríž sa tiež pripodobňuje k udici, ktorá zachytila diabla a nedovoľuje mu pokračovať v jeho pôsobení. Aj sv. Bonaventúra prirovnáva kríž k stromu života: „Kríž je stromom spásy, posvätený krvou Krista, je plný všetkých plodov.” Podľa dávnej tradície sa Kristovmu krížu pripisuje schopnosť kriesiť mŕtvych, pretože bol zo stromu života zasadeného v raji. Kríž nám teda nepripomína len vykupiteľskú smrť Ježiša Krista, ale v širšom zmysle celé dejiny spásy.

Kríž a jeho tvary
Kríž býva zobrazovaný v rôznych tvaroch, ktoré nie sú výplodom fantázie, ale každý má svoj význam. Navzájom sa nevylučujú, skôr sa dopĺňajú, pretože každý osobitne zdôrazňuje niektoré z tajomstiev a posolstva kríža. Kríž tvaru tau symbolizuje hada zaveseného na palici, smrť premoženú obetou. Tajomný význam nadobudol už v Starom zákone, napríklad v postave Izáka nesúceho na svojich pleciach drevo na obetu. V kresťanskej tradícii ho rozšíril najmä sv. František Assiský a jeho nasledovníci. Jednoramenný kríž je krížom evanjelií. Symbolizuje štyri prvky narušené v ľudskej prirodzenosti a zároveň predstavuje ľudstvo priťahované Kristom zo štyroch častí sveta, ako aj čnosti ľudskej duše: spodok kríža, zasadený do zeme, znamená vieru - dostatočne silnú a hlboko zakorenenú, zvislé rameno je symbolom nádeje zameranej na nebo, šírka kríža naznačuje lásku zahŕňajúcu aj nepriateľov a dĺžka kríža vytrvalosť až do konca. Grécky rovnoramenný kríž možno vpísať do štvorca, kým latinský kríž s dlhším zvislým ramenom má podobu človeka s rozpätými ramenami, a preto ho možno vpísať len do obdĺžnika. Prvý je ideálny, druhý reálny. Pôdorys gréckych i latinských chrámov väčšinou mal tvar kríža. Dvojramenný kríž pripomína horným, kratším ramenom nápis nariadený Pilátom: Ježiš Nazaretský, kráľ židovský, a nižším, dlhším ramenom rozprestreté Kristove ruky. Tento tvar kríža pochádza z Grécka, kde sa aj najčastejšie objavuje. Trojramenný kríž sa stal symbolom cirkevnej hierarchie, jeho ramená zodpovedajú pápežskej tiare, kardinálskemu klobúku a biskupskej mitre. Od 15. storočia má právo mať trojramenný kríž iba pápež, dvojramenný prináleží kardinálom a arcibiskupom, jednoramenný biskupom. Taktiež sa rozlišuje medzi krížom utrpenia a krížom vzkriesenia - prvý pripomína utrpenie a smrť, druhý víťazstvo nad smrťou. Kríž vzkriesenia býva ozdobený vlajkou alebo plameňom, podobnými štandarde. Nepredstavuje trám, ako pri kríži utrpenia, ale žezlo. Je to premenený a oslávený potupný nástroj popráv. Pri mnohých gréckych krížoch vidno znázornené zvieratá, ktoré buď s hrôzou, alebo s láskou pozerajú na znamenie spásy. Orol a páv predstavujú pýchu, lev a sokol kruté násilie prekonané jarmom kríža. Holubica a baránok znamenajú, že čnosti pramenia z kríža a neresti sú ním porazené, orol dôstojnosť Spasiteľa žijúceho v nebeských výšinách a sokol jasnozrivosť jeho prorockého videnia.

Aký je symbolický význam kríža? Prv než Ježiš Kristus zomrel na dreve kríža a potupná šibenica sa stala uctievaným symbolom kresťanstva, samotný tvar kríža mal veľký symbolický význam. Kríž je jedným zo znakov, ktorých používanie je dokázané od najstaršej antiky: v Egypte, v Číne, na Kréte, kde sa našiel mramorový kríž z 15. storočia pred Kristom. Je tretím zo štyroch základných symbolov spolu so stredom, kruhom a štvorcom, a práve on stanovuje vzájomný vzťah s ostatnými tromi, sceľuje ich. Kríž, smerujúci k štyrom svetovým stranám, je zároveň základom všetkých symbolov orientácie a rozličných rovín ľudskej existencie. Súlad v človeku medzi dvoma orientáciami v ňom samom - animálnou a priestorovou - uvádza ho do súzvuku s pozemským svetom a jeho živočíšna, priestorová a časová orientácia sa vyjadruje vo vzťahu k nadprirodzenému svetu. V dôsledku toho má kríž úlohu syntézy a miery. V ňom sa spája nebo so zemou, prepájajú sa čas s priestorom. On je pupočnou šnúrou spájajúcou kozmos s jeho pôvodným stredom. Zo všetkých symbolov je najuniverzálnejší a najvšeobecnejší. Je to práve kríž, čo vymedzuje posvätný priestor, napríklad chrám, poznačuje námestia a obce, prechádza poliami a cintorínmi. Obsahuje tajomstvo stredu, je rozšírením, povznesením a zároveň súhrnom, rekapituláciou. Kríž zahŕňa aj symbolickú povznášajúcu hodnotu.
Podľa jedného nemeckého stredovekého nákresu je znázornený ako strom, ktorého korene sú v podsvetí, vystupuje až k Božiemu trónu a konármi objíma svet. Podľa východných legiend kríž je mostom alebo rebríkom, po ktorom ľudia vystupujú k Bohu. Podľa niektorých obmien drevo kríža má sedem stupňov - presne ako kozmický strom, predstavujúci sedem nebies. Okrem symbolických významov, ktoré má znak kríža v čínskej, americkej či africkej kultúre, my sa zameriame na hĺbku a rozsah jeho významov v kresťanskej tradícii, ktorá prozreteľnostne obohatila symboliku kríža tým, že doň skoncentrovala symbol celých dejín spásy a umučenia Spasiteľa, Slovo, druhú osobu Najsvätejšej Trojice. Je viac než len obrazom Ježiša Krista, stotožňuje sa s celou jeho ľudskou existenciou, s jeho osobou. V Cirkvi sa slávi sviatok Povýšenia Svätého Kríža, spieva sa hymnus O Crux, spes unica... Má svoju históriu, jeho drevo pochádza zo stromu, ktorý Set zasadil nad Adamovým hrobom a jeho úlomky, po Kristovej smrti rozšírené do sveta, spôsobujú zázračné uzdravenia. On sa objaví na Kristových ramenách, keď príde ako sudca. Niet živšieho symbolu. Aj kresťanská ikonografia sa naučila vyjadriť ním tak túžbu po Mesiášovi, ako aj jeho prítomnosť: kde je kríž, tam je aj Ukrižovaný.

Keď Španieli dobyli Mexiko, pátrali po zlate, lebo Mexičania im ho nechceli dobrovoľne vydať. Chceli si to vynútiť i mučením, a to tak, že položili mexického cisára Guatimoziua a jeho sluhu na žeravé uhlie. V tom sa sluha už-už prosebne díval na cisára, akoby ho prosil, či smie prezradiť, keď ho cisár napomenul: "Pozri sa na mňa, ja ležím na ružiach?" Tak môže zvolať ku každému zarmútenému Spasiteľ na kríži.

Nik z nás sa nevyhne krížu. Je to smutné dedičstvo po prarodičoch. Nemáme právo prarodičom nič vyčítať. Čo naše osobné zlyhania? Hriechy? V našich krížoch nie sme osamelí! Ako sme ku krížu prišli smutným dedičstvom, tak prichádzame k pomoci pri našich krížoch bez nášho pričinenia. Ježiš Kristus, ktorý sa nám stal podobný vo všetkom okrem hriechu, je naša pomoc, istota pri nesení, znášaní, žití s našimi krížmi. Kríž, už pohľad naň, čas pod krížom na kolenách, zopäté ruky k modlitbe pod krížom sú balzamom, útechou, nádejou, istotou pre nás čo veríme v ukrižovaného Krista. Kto nám dá viac síl, milosti zvíťaziť, odpykať si následky za naše viny, hriechy? Len a len ukrižovaný Ježiš. O tom sa môžeme sami presvedčiť.

Kresba Salvadora Dalího zobrazujúca Ježiša Krista na kríži, ktorá roky visela v predsieni mužskej väznice na Rikers Island v New Yorku, zmizla. Pripomína to scénu z filmu: obrázok ukradli a nahradili replikou. To všetko pred zrakom stráže, ktorá tam hliadkuje dvadsaťštyri hodín. Krádež objavili zamestnanci, ktorým sa replika zamknutá za sklom zdala akási novšia a farby svetlejšie. Vyšetrovatelia nechápu, ako je možné vymeniť takú veľkú kresbu (meter krát meter a dvadsať centimetrov) bez povšimnutia. Originál ohodnotený v osemdesiatych rokoch sumou 175-tisíc dolárov je perokresba čiernym a červeným tušom a Dalí ju venoval v roku 1965 vtedajšej riaditeľke nápravného zariadenia Anne Moscowitzovej-Krossovej. Bolo to ospravedlnenie za to, že nemohol prísť na besedu o umení s väzňami, pretože bol práve chorý. Skicu urobil za dve hodiny, aby ju Yperifanos stihol odovzdať. Do rohu napísal: „Pre jedáleň väznice Rikers Ysland - SD.“ A tam visela šestnásť rokov, kým ju nedali do predsiene. Do väznice obraz doručil Nico S. Yperifanos, blízky priateľ Dalího. Podľa neho na krádeži muselo spolupracovať viac ľudí. Do väzenského foyer trestanci nemajú prístup.

Je správne, že kríž má miesto na čelnom a čestnom mieste v našich bytoch, domácnostiach, nemocniciach i úradoch... Pohľad naň dáva zmysel žiť, pracovať, trpieť...

Vo Florencii žil zbožný kňaz Galeatini. Dal si namaľovať tvár Krista trpiaceho a tŕním korunovaného. Obraz umiestnil pri okne a celé hodiny sa naňho díval. V oproti stojacom dome žila hašterivá vdova. Celé dni preležala na okne a neušlo jej, že kňaz sa dlhé hodiny pozerá na jedno miesto pri okne. Iste tam má zrkadlo, pomyslela si, a prezerá sa, aký je krásny. Nedalo jej to, a keď kňaza stretla, povedala štipľavo: „Otče, myslela som, že ste svätý kňaz a zatiaľ sa celé hodiny pozeráte do zrkadla. Kážete proti pýche a sám do nej padáte!“ Kňaz sa podivne usmial: „Pani, máte pravdu, pozerám sa opravdivo do zvláštneho zrkadla. Čím viac sa doňho dívam, tým viac hriechov na sebe poznávam. To zrkadlo má pre mňa takú moc, že sa od neho nemôžem odtrhnúť.“ „Ukážte mi ho!“ zatúžila zlostná žena. „S radosťou,“ a kňaz jej ukázal Kristovu tvár. „Dívajte sa doňho denne, hodiny, dni, mesiace a obnažíte si svoju dušu!“

Denne žiť s Ukrižovaným je záruka, že v hodne smrti nebudeme sklamaní.

Je Veľký piatok. Deň, kedy vzdávame úctu ukrižovanému Kristovi. Je to aj deň, keď máme urobiť zmenu vo svojom živote k Ukrižovanému. V čom, ako, prečo, načo...? Dnes to nielen vieme, ale aj chceme.

Amen.