Slávnosť Zjavenia Pána - Traja králi

Celý náš život je výzva rásť vo viere, nádeji a láske v konkrétnych ľuďoch, veciach a udalostiach.

Po čom všetkom dnes túžime? Čo všetko napĺňa naše srdcia? Hľadáme, túžime, objavujeme vo svojom živote a pýtame sa, či je to pravé, správne a potrebné pre nás.
Vo všetkých oblastiach spoločenského, športového a kultúrneho života sa hovorí o “hviezdach“, ktoré svietia alebo aspoň zažiarili. Mladí si ich fotografiami oblepia svoje izby alebo na čas stanú sa pre nich vzorom, príkladom či ideálom. Dnes je to realita, zajtra to budú len spomienky. Pretože po nich prídu nové hviezdy a zažiaria, a fotografie jedných vystriedajú druhí a povieme, že každá doba má svoje vzory.
Dnes si spomíname na hviezdu a na kráľa a mudrcov, na ktorých si veriaci budú spomínať do konca čias.

Pripomínajú to slová, keď sa mudrci od východu v Jeruzaleme pýtali: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ (Mt 2,2)

„Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.“ (Jn 1,11) Niekoľko ráz sme počas krátkeho vianočného obdobia počuli tieto divné slová. Židia čakali Mesiáša a keď Mesiáš prišiel, neprijali ho. Neprijali ho ani ako Dieťa v jasliach, ani ako Učiteľa počas jeho trojročného účinkovania a neprijali ho ani vtedy, keď dokázal svoju moc nielen slovom, ale aj skutkom, a ani vtedy, keď svojou mocou na tretí deň vstal z mŕtvych.
Predsa jeho radostná zvesť neostala ladom. Jeho učenie o pravde, o pokoji, o láske a nádeji malo, má a bude mať žiakov, nasledovníkov, stúpencov…
Dnes si spomíname na prvých. Nie je to Herodes, ani cisár Augustus a tiež nie Poncius Pilát, ani kňazi z Jeruzalema, ani obyvatelia tohoto mesta. Sú to mudrci od východu. Evanjelista nepíše nič viac. Ani odkiaľ sú, čím boli, ani bližšie okolnosti okolo ich života, cesty… Áno, nie sú to potrebné údaje preto, aby sme uverili v božstvo Ježiša Krista. Učia nás, že Boh - Kristus prišiel na svet ako človek. Videli jeho znamenie, hviezdu. Knihy Židov hovoria o hviezdach. „Hviezda vychádza z Jakuba, žezlo sa dvíha z Izraela.“ (Nm 24,17) „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo; nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo.“ (Iz 9,1) Alebo je to hviezda, ktorú spomína sv. Peter? „Ktorá svieti v temnom mieste, kým nesvitne deň a nevzíde vo vašich srdciach zornica.“ (2 Pt 1,19)
Hviezda, ktorá svieti tým, ktorí sa neuspokoja, kým tajomstvo nespoznajú. Keď iní sa uspokoja výtvormi ľudskej fantázie, horoskopmi, hľadajú hviezdu, pod ktorou sa narodili, ktorá ich má priviesť k šťastnému cieľu.
Aké paradoxy! Mudrci sa neboja ďalekej a neznámej cesty. Herodes sa bojí o svoj trón. Kňazi mlčia o proroctve, hoci o ňom vedia. Jedni objavujú pravdu, iní klamú. Jedni obdarúvajú zlatom, kadidlom a myrhou a druhí striehnu na život, na čo nemajú právo.

Dnešný úryvok z evanjelia je ukazovateľ, smerovka i rozkaz aj pre dnešného človeka, aby pokračoval v príklade mudrcov z východu, aby hľadal svojho Boha, Pána a Kráľa a poklonil sa mu. Hľadať a objavovať Boha je povinnosťou kresťana. Vytrvalo a s vierou hľadať vo svojom živote Boha jedného a pravého, Boha v jasliach i na kríži.
Boha môžeme objaviť na stránkach Písma, kde dá sa nám počuť. Boha môžeme objaviť vo sviatostiach, najmä v Eucharistii, celého a celkom. Objavme Boha v jeho Cirkvi, ktorá bdie nad vernosťou a pravosťou učenia viery a mravov. Objavme Boha v bratoch a sestrách, deťoch i starých, chorých i väznených, nezamestnaných i opustených, emigrantoch i zomierajúcich, lebo: „Čo ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25,40)
Uvedomujeme si, že aj dnes vládne Herodes. Bojí sa o moc, slávu, popularitu, nebojí sa vraždiť nevinných, nenarodených, nebojí sa klamať a akejkoľvek lži a podvodu, keď mu to vyhovuje. Aj pred nimi máme vyznať a nezaprieť. Pretože „kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom.“ (Mt 10,32)
Hviezda svieti aj dnes. Kto Boha hľadá, nájde ho: „Hľadajte a nájdete.“ (Lk 11,9) Boh sa dá nájsť, spoznať, objaviť i zažiť už na zemi.

Legenda rozpráva o hľadačoch pokladov v labyrinte. Prvý našiel zlato, pretože hľadal zlato. Druhý našiel meč, pretože túžil po sláve. Tretí si natrhal ovocia, pretože túžil po rozkošiach. Štvrtý, najviac rozvážny, vzal do rúk zapálenú pochodeň a s pomocou nej šťastne sa vrátil z labyrintu.

Každý nájde to, čo hľadá. To bude jeho odmenou i trestom. Život je labyrint, ktorým musíme prejsť. Časom blúdime a časom ideme správnou cestou. My nechceme blúdiť, a preto túžime po hviezde, ktorá pre každého svieti. Keď sme našli svetlo pre svoj život, Boha, nebojme sa tmy. Buďme jeden druhému na pomoci. Príklad života je lampa, ktorou svietime aj iným v ťažkostiach, skúškach a pokušeniach života. Ježiš predsa hovorí: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8,12) Nemusíme zablúdiť v žiadnej etape života, keď vytrváme v čistote srdca a rozumu. Vďaka učeniu Krista sme na tom lepšie my veriaci ako neveriaci. Tí, aj keď vyhlasujú, že neveria, musia viac pred sebou obhajovať svoju neveru ako veriaci svoju vieru. Boh sa postará o tých, čo ho milujú.

Predstavme si moreplavca, ktorý sa plaví po oceánoch. Moreplavec často pozerá na hviezdy. Pomocou hviezd sa vie zorientovať na širokom oceáne. Keď vidí hviezdy, nemá strach. Ak hviezdy zaclonia oblaky a prípadne príde ešte vietor a dážď, môžeme si predstaviť, čo sa môže stať.
Naša hviezda, Ježiš, nás oslovuje veľkonočným chválospevom: „Zaraduj sa, zem, zaplavená toľkým jasom, lebo svetlo večného kráľa vymanilo ťa z moci temnôt.“ Ježiš, svetlo sveta, zomrel za všetkých, aby všetci našli spásu. A našou úlohou je naplniť slová: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5,16)

Rozhodnime sa pre správny smer svojho života. Vyvoľme si pravý vzor Ježiša. Tak ako mudrci. Zjavme svetu Krista, hviezdu, ktorá nezhasne. Po ňom túžme, jeho hľadajme.

Amen.