Druhá nedeľa "cez rok"

Premenením vody na víno Ježiš zjavuje svoju moc.

Aj vy ste už počuli niečo podobné? Keby som ja bol Kristus, ja by som to ináč zariadil. Keby som bol Boh, dal by som im to pocítiť. Takéto a podobné slová až rúhania počuť z úst slabých a hriešnych ľudí.
Iní ľudia, ktorí sa považujú za racionalistov, nechcú počuť o zázrakoch. Popierajú každý prejav, ktorý hovorí o Božej moci, láske. Neveria v Božiu moc. A tí istí veria v mimozemčanov (typu UFO), čítajú horoskopy, nosia talizmany s tým, že im pomôžu.
Čítania dnešnej nedele nám podávajú nový vzťah ľudstva k Bohu.

Sv. Ján evanjelista o premenení vody na víno píše: „Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho“ (Jn 2,11).

Zázrak na svadbe v Káne je tak isto ako príchod mudrcov a Ježišov krst v Jordáne udalosťou epifánie, kedy zažiarením Božej slávy v osobe Ježiša z Nazareta ľudstvo sa dozvedá o príchode Mesiáša. A Jánove slová na záver úryvku evanjelia „toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho“ (Jn 2,11), majú veľký význam. Ježiš svoju moc prvý raz neprejavil pred zástupom ľudí na verejnom priestranstve, rovnako nie v skupine vyvolených, ale Ježiš prvý zázrak urobí pri obyčajnej udalosti v živote, a medzi ne patrí aj svadba. Sú na nej prítomní aj jeho učeníci a matka. Pri prvom zázraku sú teda prítomní tí, ktorí budú vieru v božstvo Ježiša vyžarovať, žiť a budú ochotní obetovať vlastné životy Krista.
Ján zázrak premenenia vody na víno nazýva “prvým znamením“. Evanjelista Ján tak jasne a zrozumiteľne píše o začiatku verejnej činnosti Ježiša ako takého, ktorý má moc.
Prečo práve na svadbe prvý raz Ježiš prejavuje svoju moc? Svadobná hostina sa môže chápať ako “obraz mesiášskej hostiny“, kde nechýbajú dobré veci. Predpoveď Mesiáša bola spájaná s radosťou. Víno je obraz radosti, ako aj “ženích a nevesta“ sú obrazom vzťahu Boha k vyvolenému ľudu.
Správa o udalosti na svadbe v Káne Galilejskej má svoje dôležité posolstvo. Mesiáš je tu, očakávanie sa napĺňa. Mesiáš je Ježiš z Nazareta.
Svadba sa vždy chápe ako začiatok spoločného života rodiny. Ježiš chce poukázať na plnší obraz. Proroctvo Izaiáša sa napĺňa, keď hovorí, že nebude mať pokoja, „kým nezažiari ako svetlo jeho spravodlivosť a kým sa jeho spása nerozhorí ako fakľa“ (Iz 62,1). Prorok predstavuje vyvolený národ ako “nevestu“, ktorej manželom je sám Pán, keď píše: „Budú ťa volať Moja potecha, a tvoju krajinu Nevesta. Pretože Pán si ťa obľúbil a tvoja krajina dostane manžela“ (Iz 62,4). Je to obraz mesiášskej doby. Do tejto doby Ján evanjelista vkladá udalosť prvého zázraku Pána Ježiša v Káne Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Prečo učeníci uverili, že Ježiš je očakávaný Mesiáš? Na “svadbe“ zažili predobraz mesiášskej svadby. Kamenné nádoby, z ktorých voda slúžila na očisťovanie, sa stali zdrojom svadobného vína, teda stará zmluva, Zákon, predpisy sa menia v novú zmluvu cez Krista a to: milosť, odpustenie, radosť v Duchu Svätom. Niečo podobne zažil Šavol, keď sa stal z neho Pavol.
Nie iba zasväteným osobám, ale kresťanom vôbec sa často vytýka, že utekajú zo života, že opúšťajú normálnu arénu ľudských zápasov, že sa vyhýbajú bežným konkrétnym veciam života a žijú si svoj svet, či žijú vo svojom svete. Nie je možné všetkých kresťanov rovnako posudzovať. Ježiš neutváral nejaké getá, rezervácie. Ježiš svoju činnosť koná verejne. Dôkazom je jeho účasť na židovskej svadbe, kde je všetko tak, ako má byť. Ježiš si počína ako ten, ktorý keď príde jeho hodina, robí všetko to, čo je poslaný robiť od Otca. Preto matke odpovedá: „Ešte neprišla moja hodina“ (Jn 2,4). A keď jeho hodina prišla, Ježiš dá príkaz: „Naplňte nádoby vodou“ (Jn 2,7). V pláne Otca má miesto i matka Pána Ježiša. Ona hovorí Ježišovi: „Nemajú vína“ (Jn 2,3). Ona je tá, ktorú Otec použije, aby Ježišovi oznámila, že čas sa naplnil. Obsluhujúcim Panna Mária dáva príkaz: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2,5). Toto nie je len historka zo života Pána Ježiša, ale niečo oveľa viac. Je to hlboký symbol, ktorý ukazuje, čo Ježiš urobil s Izraelom a ľudstvom. Prázdne nádoby určené na očisťovanie symbolizujú obraz Izraela a ľudstva, a Ježišovým pričinením, keď ho prijmú, naplnia sa Božou vôľou, menia a naplnia sa radosťou a darmi Ducha Svätého.
Náš život je často prázdny. Keď prijmeme učenie Pána Ježiša, tak v Duchu Svätom budeme naplnení mnohými milosťami. Nemáme šomrať a reptať. Naopak, ak sme prázdni, odstráňme svoju prázdnotu tým, že prijmeme Boha.
Je pravdou, že vyvolený národ sa pri príprave na príchod Mesiáša dopustil chyby, očakával ho podľa svojej predstavy. Prišiel Mesiáš, ktorý plní vôľu Otca, a nie výmysel učiteľov či vodcov národa. Je na každom z nás, aby sme vo svojom živote nevideli a nechceli vidieť Boha len podľa svojich predstáv. Ježiš prichádza ako v Káne, kde je snáď najmenej čakaný, a predsa má tam svoje miesto a plní svoje poslanie. Aj v našom živote je správne vedieť prijať Boha, hoci by sme mali inú predstavu o ňom. Myslíme na utrpenie, choroby, smrť drahých a podobne. Boh je láska, treba Boha správne a vhodne prijať.

Slovenská poviedka rozpráva, že do mlyna šiel s posledným vrecom sedliak, ktorý všetko prepil a prehral v kartách a bol pritom lakomý. Keď bol mladý, bol celkom iný. Bol dobrý miništrant. Anjel strážca tohto sedliaka prosil Pána Boha, aby pre tie zásluhy z detstva mal sedliak ešte jednu možnosť všetko zmeniť a napraviť. Preto Boh poslal anjela strážcu, aby gazda mohol znova prísť k peniazom, splatiť dlžoby a nadobudnúť nový majetok. Anjel mal každé zrnko, ktoré mu podaruje sedliak, odmeniť zrnkom zlata. Čo myslíte, koľko zrniek zlata dostal sedliak? Len jedno. Kde je hriech, tam človek nevpustí Boha. Jeho duša, srdce i dlaň ostávajú prázdne. Boh nerobí zázraky nasilu.

Srdcia mnohých ľudí ostávajú prázdne práve pre hriech. Ježiš ich nemôže naplniť svojimi milosťami, ako naplnil vodou nádoby v Káne. Hriech je nešťastím. Hriech sa stal mnohým zábavou. Z hriechu sa smejeme. Hriechu neveríme. Naša škoda. Ostávajú však smutní, sklamaní. Sami sebou podvedení. Smutný svätý je len smutný svätý. Veselého darcu Boh miluje. On neprišiel, aby nás obral o radosti, naopak, našim radostiam žehná. Či o tom nehovorí svadba v Káne Galilejskej?

Boh dal každému všetko potrebné k spáse. Každý má večné šťastie vo svojich rukách. Nechcime byť Bohom. Sme však deti Božie. Plňme si svoje povinnosti. Panna Mária aj nám dáva radu, aby sme naplnili svoje srdcia, životy Božím slovom, sviatosťami a sami spoznáme už na zemi, a raz aj vo večnosti, ako chutí dar, ktorý môže dať jedine Boh. Využime už teraz túto svätú omšu a vyprosme si mieru natlačenú, natrasenú, pretekajúcu od Darcu všetkých cenných a vzácnych darov, ktoré ani moľ nemôže zožrať, ani hrdza zničiť a ani zlodej ukradnúť.

Amen.