Dvadsiata deviata nedeľa "cez rok"

Nestačí len vedieť sa modliť.

Nemáte aj vy skúsenosť, že ľudia sa vedia modliť, vedia, čo je modlitba, ale sa nemodlia? Po 11. septembri 2001, keď uskutočnili atentáty v USA, zaplnili sa kostoly nielen preto, že ľudia boli vyzvaní, ale aj pre to, že mnohí pochopili význam a potrebu modlitby.

Na to poukazuje Ježiš v podobenstve o bezbožnom sudcovi a neodbytnej vdove, „ako sa treba stále modliť a neochabovať“ (Lk 18,1).

Ježiš nás naučil v modlitbe “Otče náš“ nielen vysloviť slová „príď kráľovstvo tvoje“, ale aj modliť sa vytrvalo, „stále sa modliť a neochabovať“, pretože Ježiš príde ešte raz ako Sudca sveta a už dnes sa nás pýta v evanjeliu: „Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde“ (Lk 18,8)? Dovtedy je čas a máme sa osvedčiť vo vytrvalej modlitbe.
Poučenie z podobenstva je toto. Keď sa zlý sudca, ktorý sa Boha nebojí a ľudí nehanbí, rozhodne obrániť vdovu len preto, že neustále na neho dolieha, o čo viac musíme mať istotu, že náš Otec nás obráni a vypočuje naše prosby.

Človek je jediný na svete, ktorý sa môže obrátiť na Boha. Jedine človek môže kričať, plakať, prosiť, ďakovať či spievať. Áno, jedine človek sa môže modliť. Život na zemi je však boj. Zbraňou v boji je modlitba. O modlitbe Ježiš hovorí, že modlitba má moc a tiež, že naša modlitba musí byť vytrvalá.
Nositeľ Nobelovej ceny, Alexis Carrel, povedal: „Modlitba je najsilnejšia forma energie, aká sa môže na svete zhromaždiť.“ Sv. Ján Vianney, farár z Arsu, hovorí: „Dobrou modlitbou môžeme rozkazovať nebu i zemi.“ Iný výrok hovorí: Keď sa modlíme, Boh je slabý a my stávame sa mocní.“ Modlitba má vplyv a silu na mnohé udalosti, ale predovšetkým môže zmeniť život ľudí.
Skúsenosti s modlitbou hovoria, že vytrvalá modlitba nie je prínosom len pre dušu, ale i pre telo. Z modlitby nečerpá len modliaci sa, ale aj tí, za ktorých sa modlíme. Modlitba uchráni, dá istotu, nádej, privedie k víťazstvu, obohatí, upokojí, odstráni smútok, strach... Koľkí vieme, že vďaka vytrvalej modlitbe sme boli uchránení od tragédií v rodine, v osobnom živote i spoločnosti. Koľkí sú presvedčení, že vytrvalá modlitba má svoje miesto, i keď lekár lieči, ale Pán Boh uzdravuje. Koľkí majú nádej vďaka vytrvalej modlitbe, že život i napriek mnohým ťažkostiam má zmysel! Vytrvalá modlitba vedie k činnosti. Kresťanská tradícia to vyjadruje heslom: „Modli sa a pracuj“! Toto heslo je základom európskej kultúry a civilizácie.
V Starom zákone zdvihnuté ruky Mojžiša sú symbolom vytrvalosti v modlitbe. Pokiaľ ich mal zdvihnuté, jeho národ víťazil. Mojžiš sa modlil za druhých, za tých, čo bojovali. Pán Boh vždy hľadá dobrovoľníkov, ktorí by boli ochotní modliť sa za druhých, za tých, čo sa nemôžu, nevedia alebo nechcú sa modliť. Mojžišova vytrvalá modlitba nechce zmeniť vôľu Božiu, ale urobiť všetko, čo chce od nás Boh.
Rovnako Ježiš s rozpätými rukami na kríži zvíťazil nad diablom, hriechom, a je naším orodovníkom u Otca. Ježiš právom od nás žiada vytrvalo sa modliť.
Cirkev nás preto vyzýva často a pravidelne sa modliť. Pravidelná ranná a večerná modlitba má mať svoje miesto v živote každého kresťana. Taktiež modlitba počas dňa, ako je prežehnanie sa pri odchode či príchode domov, na začiatku či na konci práce, učenia, katolícky pozdrav majú svoje opodstatnenie. Čo a koľko, a ako sa modliť, len znásobuje Božie požehnanie. Je správne, že modlitba nie je len zvyk, bezduchá činnosť, ale slobodné a vedomé zaangažovanie sa v priateľstve s Bohom. Boh chce našu vytrvalosť a tým chce pre nás len to najlepšie. Modlitba pomáha, aby sme vždy boli schopní poznať vôľu Božiu.

Baník denne fáral, aby kopal soľ. Stále brával so sebou krompáč i lampu. Raz, keď sa vracal späť na povrch, mu lampa vypadla a rozbila sa, zhasla. Baník zostal pokojný. „Veď som sa jej už nanosil dosť. Aspoň budem mať jednu ruku voľnejšiu,“ a pocítil určitú voľnosť. „Veď už roky chodím touto štôlňou, poznám cestu, nezablúdim.“ Veľmi rýchlo prišiel k iným myšlienkam. Vtom narazil do steny. Vo tme si začal uvedomovať, že všetko je zrazu celkom iné, ako keď si lampou svietil pred seba. Divil sa: či to nie je ten istý chodník? Ako sa zmenil tak rýchlo vo tme? Rozhodol sa vrátiť. Po niekoľkých krokoch si uvedomil, že tam je malé jazierko, kde sa zbiehajú podzemné vody a hoci v ňom nie je veľa vody, predsa by sa mohol utopiť. Ocitol sa na zemi, na kolenách so zopätými rukami a slzami v očiach. Uvedomil si, čo pre neho vlastne znamenala lampa. Rozhodol sa čakať, až tam hore bude niekomu chýbať a prídu ho hľadať. Dovtedy musí mať nádej. Musí urobiť všetko preto, aby v tej tme neurobil niečo, čo by bolo jeho nešťastím.“ (Lampa baníka, v B. Ferrero, Štyridsať odpovedí. Varšava, 1994, s. 50).

Modlitba ako lampa. Podceniť pravidelnú modlitbu možno prirovnať k stavu baníka, ktorý sa ocitol vo tme. Aj keď sa dá žiť bez vytrvalej modlitby, ale ako, dokedy a s akým výsledkom, do akého cieľa príde človek?

Ježiš nás uisťuje, že Boh Otec vypočuje naše prosby, ak sú vytrvalé a spojené s dôverou. Je správne, keď si pri modlitbe uvedomujeme, že Boh nás počuje, vie o nás i o všetkom, o čo ho prosíme, za čo ďakujeme, o našom vzťahu k nemu. Aj keď sa nás zmocňuje, že Boh je ďaleko, že naše mnohé prosby ešte nie sú vypočuté, upevňujme sa v istote, že všetko stvorenie dosahuje svoju veľkosť iba skrze neho a v znamení Boha. Uvedomme si dve veci. Človek je slabý, ale na tomto svete je jedinou bytosťou, ktorá môže Boha dosiahnuť a uchopiť. Jedine človek je schopný dovolávať sa Božej moci a lásky. Človek nemôže Bohom disponovať. Človek má však dovoliť, aby ním disponoval Boh, a preto má vytrvalo prosiť o všetko.
Takéto správanie nás nezvedie zo správnej cesty. Tak vytrváme vo viere, ktorá pri stretnutí s Ježišom rozhodne o našej večnej odmene.

Aj keby nás chcel diabol oklamať, správajme sa ako žena z podobenstva, ktorej správanie správne pochopila aj žena v nasledujúcom vtipnom príbehu.

Chudobná žena sa modlí o pomoc, pretože je hladná. Ako tak žena prosí s dôverou Boha, ide okolo sused, ktorý to počuje, ale ktorý neverí v Boha. Rozhodne sa si z nej vystreliť. Rýchlo v najbližšom obchode kúpi chlieb a údeninu a v taške jej to hodí cez oblok, kde sa chudobná žena stále modlí. Keď taška dopadne pred modliacu sa ženu a ona vidí jej obsah, radosťou vykríkne: „Vďaka ti, Bože, že si ma vypočul.“ Vybehne z domu, aby sa s radosťou podelila s ostatnými susedkami. Na neveriaceho suseda to už bolo moc. Chcel vysmiať biednu ženu, a preto povie všetko, že to urobil on. Múdra žena si vec uvedomila a susedovi povie: „Pre mňa nie je dôležité, že diabol mi priniesol potraviny. Pre mňa je dôležité to, že Boh mi ich posiela.“

Príklad sa môže zdať neúctivý. A predsa upozorňuje nielen na vytrvalosť v modlitbe a prijatie vôle Božej. Každý má svojím životom dokázať vieru podobnú viere vdove z evanjelia. Vtedy budeme môcť od Boha pri stretnutí s ním očakávať odmenu.

Kresťan nesúhlasí s terorizmom nikde na svete a v nijakej forme. Rovnako nie je správne sa modliť len v núdzi, chorobe, pri smrti drahých. Keď od Boha vieme prijímať dary, máme si nájsť čas aj na vytrvalú modlitbu, ktorou mu prejavujeme svoju lásku.

Amen.