Dvadsiata druhá nedeľa "cez rok"

Aby veriaci pochopili milosrdenstvo ako dar.

AI
V každodennom živote zažívame najrôznejšie situácie. Niektoré z nich nás povzbudia, iné rania, ďalšie prekvapia. Podstatné je, že z každej sa môžeme poučiť, každá nám môže dať niečo do života, obohatiť, pomôcť zmeniť sa k lepšiemu. S úmyslom pohnúť sa na ceste k Bohu a tak prežívať skutočne radostný život. Originálnym spôsobom, napríklad cez rozhovor, ktorý sa rozvinul pri stolovaní, prihovára sa nám aj Ježiš.

KE
Hovorí: „Keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chorých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých“ (Lk 14,13).

DI
Z roviny pozemskej hostiny sa presúva kdesi inde. Z hostiny, na ktorú pozývame my, vytvára základ pre svoju vlastnú, na ktorú pozýva všetkých rovnako. Každého z nás v jeho chudobe s tým, čo nás robí mrzákmi, čo nás pripútava na lôžko, i to, čo nás zaslepuje. Celkom nezištne. Dobre vie, že nikto z nás sa mu nemá ako odplatiť. Napriek tomu nás chce sýtiť svojou prítomnosťou, chce nás mať vo svojom dome takých, akí sme. Prijíma nás so všetkými radosťami i starosťami, objíma naše silné i slabé stránky, podopiera každý náš krok a pomáha nám vstať po každom páde. Od nás očakáva podobne veľkorysý postoj voči našim blížnym. Ak slúžime bratom, nemáme pozerať na výdavky ani na odmenu. O tú sa postará Otec na konci sveta. Perspektívu pohľadu na blížneho posúva do celkom inej roviny. Tí, ktorí boli pre svoj stav, pre svoju biedu vylúčení z chrámového kultu, zrazu stoja v strede jeho záujmu. Poslední v spoločnosti sa stávajú prvými, ktorým je určená láskavá služba a štedrá pomoc ich bratov a sestier.

PAR
Sme to práve my, čo máme pomáhať bratom, starať sa o biednych, zaujímať sa o blížnych. Táto výzva je naozaj naliehavá, ba stojí v strede úprimne žitého kresťanstva. Len so srdcom citlivým a vnímavým pre potreby nášho okolia sa dá budovať spoločenstvo podľa požiadaviek Nebeského Otca. Len ak bude mať naše srdce otvorené oči, budeme môcť vidieť to, po čom túži každý človek. Len ak bude mať naše srdce dobré uši, budeme počuť prosby bratov. A len ak bude mať naše srdce ruky, budeme môcť na tieto potreby a prosby aj reagovať. Materiálna stránka nie je najpodstatnejšia. Preto citlivé srdce za túžbou po majetku nájde túžbu po šťastí prirodzene vpísanú do každej ľudskej duše. Toto šťastie je síce nasmerované na večnosť, ale zakúsiť ho môžeme už tu na zemi. Je na nás, ba dokonca si myslím, že je našou povinnosťou dať ho pocítiť aj našim blížnym. Sme povolaní pozývať na „hostinu života“. To znamená dávať pre tých, medzi ktorými žijeme zo seba to najlepšie. Dávať s radostným srdcom bez strachu z nepochopenia, dávať plným priehrštím bez očakávania odmeny. Takto môžeme bezpečne kráčať cestou Otcovej vôle, ktorú nám Pán zanechal v slovách: „Miluj svojho blížneho ako seba samého.“ Milujme tak, ako sme milovaní. Milujme bez túžby po uznaní či odmene. K tomu nás povzbudzuje aj Pavol VI., keď vraví: „Milujte ľudí! Čím menej si to zaslúžia, tým viac ich milujte!“ Kde však na to vziať silu? Veď vieme, že je to neraz ťažké. Najlepšie je hľadať silu u Toho, ktorý nás k tomuto dielu lásky pozýva. Veď Ten, ktorý nás miluje, v dôvernom rozhovore naučí milovať aj nás. Pán, ktorý nám pripravuje večnú hostinu v nebi, nás môže a chce naplniť svojím Duchom, aby sme dokázali každý deň nášho života premieňať na hostinu lásky pre našich bratov a sestry.

MY
V dejinách Cirkvi bolo mnoho ľudí, ktorí sú pre nás žiarivým príkladom sebaobetovania. Zástup svätých nás presviedča o tom, že aj keď je ťažké milovať a rozdávať sa, s Božou pomocou je to možné. Azda najjasnejšie nám svieti príklad prvých kresťanov, ktorí neváhali zrieknuť sa celého svojho osobného majetku, „všetko mali spoločné“ a svoju vieru žili tak hlboko, že ich okolie s úžasom vravelo: „Pozrite, ako sa milujú!“ Milovaní, odovzdanosť do Božích rúk, dôvera v Jeho Prozreteľnosť a viera, že Boh sa postará, robia z boháča štedrého darcu, z egoistu človeka, ktorý sa chce rozdať, z hriešnika Boží nástroj. Toto zakúšali naši predkovia vo viere. My dnes veríme v to isté, v čo verili kresťania prvých storočí. Naša viera sa nezmenila. Zmenilo sa však jej prežívanie. Možno preto sa v poslednej dobe v Cirkvi často hovorí o návrate k prameňom. Chcel by som teraz všetkých nás povzbudiť k jednému veľmi odvážnemu kroku: nebojme sa žiť vieru v Božiu prozreteľnosť. Nebojme sa veriť v konkrétnych skutkoch tomu, že dobrý Pán vidí, že sa postará. Nebojme sa dávať z toho, čo máme. Nebojme sa podeliť s hmotnými i duchovnými dobrami s našimi blížnymi. Pán sám nám hovorí: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, kto nemá nijaké a kto má jedlo, nech urobí podobne“ (Lk 3,11). Ak máme na mysli duchovné dobrá, hovoríme o charizmách. Sv. Pavol ich vymenúva: „slovo múdrosti, slovo poznania, viera, dar uzdravovať, schopnosť robiť zázraky, prorokovať, rozlišovať duchov, dar rozličných jazykov a ich vysvetľovanie“ (porov 1Kor 12,7-10). Prosme si o tieto dary i o schopnosť správne ich používať na Božiu slávu. Vierou činnou skrze lásku sa staneme skutočnými Ježišovými učeníkmi v každodennom živote. Takto sa vrátime k vzoru prvých kresťanov a Božia láska prítomná medzi nami a v nás podnieti naše okolie k tomu istému zvolaniu, k akému podnietila súčasníkov prvých kresťanov: „Pozrite, ako sa milujú!“

ADE
Tomu, čo nám Pán hovorí, nie vždy hneď rozumieme. Nad jeho slovami sa nám treba zamýšľať. Len takto môžeme zistiť a skutočne sa presvedčiť o tom, že jeho rady a poučenia vôbec nie sú odtrhnuté od života, ale naopak, že s ním veľmi úzko súvisia. Len uvažovaním nad jeho slovami dôjdeme k záveru, že nie sú postavené naruby, ale že hlboko zasahujú do nášho každodenného života. To, že poznanie viery a realita života sú úzko spojené, Pán Ježiš potvrdzuje slovami: „Ak toto viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte“ (Jn 13,17). Prosme spoločne Pána, aby sme dokázali našu vieru, jeho „slovo uskutočňovať, aby sme neboli len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba“ (porov. Jak 1,22), ale aby sme dokázali denne svojim blížnym v každej situácii preukazovať milosrdenstvo, ktorému nás On sám učí.

Amen.