Dvadsiata druhá nedeľa "cez rok"

Prenechať všetko Bohu.

AI
S ktorou osobou by ste sa chceli v živote stretnúť ? Určite máte obľúbeného speváka, herca, športovca, alebo niekoho z iného odvetvia. Možno s generálnym riaditeľom firmy, v ktorej pracujem, veď toho keby som stretol, tomu by som povedal svoje.

KE
„Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený" (Lk14,11).

DI
Táto časť Evanjelia, ktorú sme práve teraz počuli je napojená na časť Evanjelia, v ktorej sa uvádza, že Ježiš vošiel v sobotu do ktorého si popredného farizeja, ktorý ho pozval, aby s ním stoloval.
Kto boli farizeji?! Židovstvo sa navonok zdalo ako jeden celok, ale nebolo tomu tak, pretože vo vnútri boli rozdelení. Farizej v preklade znamená oddelení. Vytvorili sa tri skupiny. Pohania ich chápali ako tri filozofické sekty. Farizeji, saduceji a eséni.

V 3 stor. pred Kristom začal do Palestíny prenikať vplyv gréckej kultúry a tento vplyv v určitej miere ovplyvňoval aj židovské náboženstvo v tom zmysle, že niektorí židia preberali helenské zvyky a zanechávali tradičnú židovskú vieru. Farizeji sa snažili chrániť od týchto vplyvov, ktoré by ich mohli odlúčiť od Mojžišovho zákona a preto sa oddeľovali od ostatných, a aj preto, lebo ľud krajiny nedodržiaval presne do detailov 613 príkazov.
Častokrát nám Sväté Písmo opisuje farizejov v negatívnom svetle. Dokonca i Ježiš ich nazýva pokrytcami. Treba však uviesť, že všetci farizeji neboli takýto, ale medzi nimi sa našli i spravodliví, ako boli napríklad Gamaliel alebo Nikodém, ktorý vyhľadal v noci Ježiša. Taktiež Jozef z Arimatey bol členom synédria, preto sa predpokladá, že aj on bol farizejom. Dokonca farizejom bol aj sv. Pavol, ktorý sám o sebe hovorí ,,Bratia ja som farizej, syn farizejov.“
Vo vnútri farizejov existovali rozdielne názorové skupiny. Existovali 2 školy Hilelova a Šamajova. Farizeji teda neboli jednotní vo svojom učení, boli tam isté odchýlky.
Skôr ako sa Ježiš usadil za stôl, uzdravil chorého na vodnatieľku. Je to dôležitý zázrak. Prečo?! Ježiš prichádza s náukou o božom kráľovstve. Keďže farizeji boli pre niektoré sporné otázky rozdelení, tak boli aj zvedaví na to, čo bude Ježiš učiť, a teda s ktorou časťou farizejov bude súhlasiť, ku ktorej sa prikloní. Ježiš však robí niečo, čo podľa farizejov nie je dovolené. Je sobota a on uzdravuje chorého. Teda porušuje zákon. Sám sa ich najprv pýtal, či môže uzdraviť chorého, alebo nie. No nevedeli mu na to odpovedať.
Tým, že Ježiš vykonáva tento zázrak, ukazuje na to, že nie je obyčajný učiteľ, ale že to čo učí dokazuje aj svojim skutkom. Inými slovami sa dá povedať, Ježiš použil zázrak preto, aby potvrdil, že má božiu moc. Ježiš ich dostal týmto zázrakom do pomykova a až teraz ide stolovať.
Pri stolovaní sú prítomní farizeji i zákonníci, - vtedajšia smotánka. Ľudia, ktorí majú vysoké spoločenské postavenie. V spoločnosti niečo znamenajú a majú vplyv. Ježiš si všimol, že každý si chcel vybrať to najlepšie miesto, a je to prirodzené, že každý chce byť čo najbližšie pri Ježišovi. Ježiš aj túto situáciu využíva a poúča prítomných, ako sa majú zachovať v takýchto okolnostiach..

PAR
Ak sa stretnete s nejakou významnou osobou, alebo ste svedkom nejakej udalosti, stávate sa stredobodom pozornosti.

Teraz nedávno pri návšteve amerického prezidenta v ČR v Prahe, mal prezident Obama pred ľuďmi prejav, a po prejave, keď odchádzal, zišiel dole k ľuďom, aby ich osobne pozdravil. Niekoľko ľudí si s ním mohlo podať ruku, alebo aspoň sa ho mohlo dotknúť. Pre nich to bol zážitok na celý život. Dotkol som sa Obamu, óóó.

Taktiež v Ríme je zvyk, keď sv. otec prechádza okolo pútnikov, každý sa ho chce dotknúť. Títo ľudia sa poväčšine podelia s takýmto zážitkom so svojimi blízkymi a stavajú sa stredobodom pozornosti. Alebo, keby ste sa stali svedkom bankovej lúpeže, vraždy, dopravnej nehody, hneď ste v centre diania.

Ježiš však nás učí niečomu inému. Sadnúť si dozadu. Prečo? Pretože je to prejav pokory a pokora je opak pýchy. Pýcha je matkou všetkých hriechov. ,,Boh pyšným odporuje ale pokorným dáva milosť.“ Pýcha je tá, ktorá nás vedie k tomu, že človek chce niečím byť, niečo znamenať, mať dobré meno a preto niekedy používa aj neprimerané prostriedky na to, aby sa presadil. Ak chce človek niečo v živote dosiahnuť, niečo znamenať, má dve cesty ako sa k tomu dostať, buď poctivou prácou, a môže byť nakoniec odmenený, alebo cez cestu pýchy, povýšeneckosti, neľudskosti, šľapania po chrbtoch druhých. Silou mocou sa presadiť a niečo znamenať. Byť stredobodom.
Vo väčšine prípadoch je to tak, že ľudia, ktorí sa dostanú k moci, zmenia svoje správanie a objavujú sa prvky v ich správaní, ktoré doteraz neboli. Prečo? Pretože zakúsili ako chutí moc. Ježiš nás chce ochrániť pred týmto hriechom a pred týmto nás napomína. Byť spokojný s tým čo máme, čo sme. Uvedomiť si, že všetko čo máme, máme od nebeského Otca. Nechať to na ňom, nech on rozhodne za nás, čo nášmu životu osoží a čo nie. Lebo ľahko sa môže stať, že budeme po niečom túžiť a keď to získame, nemusíme svoju funkciu a všetko to, čo s touto funkciou prichádza, zvládnuť.

MY
Veľkým príkladom pokory je naša nebeská Matka Panna Mária. Spomeňme si na Ježišov prvý zázrak, ktorý vykonal na svadbe v Káne Galilejskej. Ježiš premenil vodu na víno a to na podnet svojej matky. Koľkí z prítomných vedeli, že to bola jej zásluha ?! A čo robí Mária ? Nestáva sa stredobodom pozornosti, je utiahnutá, skromná, pokorná. Nevychvaľuje sa, nevyvyšuje sa nad ostatných. Pokora je najlepšia cesta, ktorá vedie k Bohu. Mária vo svojom magnifikáte hovorila ,, ...rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónu a povýšil ponížených...“ Boh pokorných povyšuje, dôkazom je nám i tento príbeh:

Na bránu kláštora sv. Albana v Anglicku zaklopal slabý, chudý mládenec. Chcel byť rehoľníkom. Odmietli ho. Odišiel preto do Francúzska a po mnohom blúdení došiel k bráne kláštora sv. Rúfa. Tam bol prijatý za sluhu. Jeho dochvíľnosť a úsilie vzbudili pozornosť celého konventu. Pretože bol neobyčajne bystrý a chápavý, bolo mu dovolené zúčastňovať sa na bohosloveckých prednáškach. Chlapec z nich toľko získal, že sa mohol podrobiť aj skúške, v ktorej aj čestne obstál, a tak bol vysvätený za kňaza. Po čase bol povýšený na predstaveného, ba dokonca i za opáta.
Ako opát bol prísny a rehoľníci si na neho sťažovali u pápeža Eugena III. Pápež ho chcel sám osobne vyšetriť, a tak sa dostal milý opát k Sv. Otcovi. Keď však pápež s ním pohovoril, povedal: "Choďte domov, zvoľte si iného opáta a tento tu zostane ako kardinál a biskup z Albany".
V tejto hodnosti sa dostal ako vyslanec do Nórska a do Švédska a preukázal sa tam veľkými úspechmi natoľko, že bol 4. 12. 1154 zvolený za pápeža, známym pod menom Hadrian IV. Z Anglicka prišli traja biskupi, aby mu vyjadrili blahoželania v mene anglického národa. Tento z nízkeho stavu povýšený Boží služobník bol najväčším panovníkom svojej doby. Jemu sám Fridrich Barbarosa, keď sa s ním prvýkrát stretol 9. 6. 1155 v Benátkach, podržal strmeň, aby mohol vysadnúť na koňa.

ADE
Na to, aby si nás ľudia vážili, nepotrebujeme poznať veľkých a slávnych ľudí. Koľko svätých, bolo utiahnutých niekde v kláštoroch, o ktorých svet nevedel a nakoniec sa stali veľkými svätcami a to pre svoju pokoru a jednoduchosť. Aj oni nech sú nám príkladom, ako napredovať v čnostiach pokory.

Amen.