Dvadsiata nedeľa "cez rok"

123

Kristov pokoj a rozdelenie (Lk 12,49-53)

Ježišovo učenie o pokoji a rozdelení je iné, ako ho chápe svet.

Aj vám sa stalo, že niekto kritizuje a odsudzuje a pritom si myslí: ja nič, ja mám na to právo, je to môj názor! Len vy sa nesmiete dotknúť poznámkou jeho. On chce mať pokoj. Prečo mu nedajú pokoj?
Falošný pokoj je rovnako nebezpečný a škodlivý. Mlčať pri hriechu iných, aby som mal pokoj od nich, je hriech. Aj falošný pokoj ničí, rúca, zabíja...
Rovnako pravý pokoj bolí, je nepríjemný. Je však obohatením, začiatkom nového života. Boj dobra a zla nie je témou len pre rozprávky. Čo život?
Nový život symbolizujú oheň a voda. Zničia staré a môžu dať obrat k novému začiatku. V liturgickom chápaní môžeme hovoriť o záchrane, ako napríklad zanechať hriešny život a začať nový s Kristom. Tak chápeme krst, sviatosť zmierenia. Sú to predsa sviatosti mŕtvych. Ducha Svätého zas symbolizuje aj oheň. Oheň a voda sú súčasne súdom, očistením a spásou.

Ježišove slová platia aj dnes: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul“ (Lk 12,49)!

Oheň v Starom i Novom zákone symbolizuje aj Boží súd. Duch Boží je oheň, v ktorom sa všetko skúša a prečisťuje a v čistote završuje. Keď Ježiš hovorí o ohni, nehovorí proti účasti pri táborovom ohni, kde sa spaľuje drevo a opeká slanina. Ježišov oheň prináša na zem vykúpenie. Preto Ježiš hovorí o svojom utrpení ako o krste. Kristus pri vykúpení sveta viackrát prelial svoju krv. Krvou sa potil v Getsemani, bol bičovaný, tŕním korunovaný, na krížovej ceste stratil mnoho krvi a najmä pri ukrižovaní. Pri krste sme obmytí vodou a práve to je pre nás začiatok nového života. Ježiš o tom hovorí: „Krstom mám byť pokrstený a ako je mi úzko, kým sa to nestane“ (Lk 12,50)! Ježiš vie, čo bude nasledovať po jeho smrti. Vie, aký význam pre všetkých ľudí má jeho preliatie krvi. Ježiš tak miluje ľudí, že túži preliať svoju krv, aby ľudí vykúpil a spasil.
Evanjelium narúša človeku raj na zemi. Za hriech bol človek vypovedaný z raja. Do raja vedie cesta jedine cez Kristovu krv preliatu z lásky k ľuďom. Ježiš nesľubuje verným raj na zemi.
Po zoslaní Ducha Svätého kresťania veria, že nebo sa dobýja násilím a len násilníci sa ho zmocnia. Boj proti hriechu. „Zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery“ (Hebr 12,1-2: druhé čítanie). Kto bojoval do preliatia svojej krvi? Kristus, Ježiš, Učiteľ, pravý Pokoj.
Keď Ježiš kladie prísne kritériá na svojich, ešte nepreháňa. Viera žiada od kresťana brať Ježišove slová vážne. Aj vtedy, keď učenie Krista sa stáva príčinou delenia, rozdelenia... Dobro a zlo, pravda a lož, láska a nenávisť sú nezlučiteľne proti sebe. Kto by ich chcel spojiť, pokúšal by sa spojiť oheň s vodou! Rovnako v učení Krista niet zlatej strednej cesty pre tých, čo uverili slovám Krista. Čierne je vždy čierne a biele je vždy biele. Inými slovami: „Vaša reč nech je «áno - áno», «nie - nie». Ježiš rázne vyzýva proti pohodlnému, zdanlivo zmierlivému deleniu. Človek musí si tak počínať, aby bolo vidieť, čo je ryba a čo rak, a aby sme niesli a cítili zodpovednosť za jednoznačné rozhodnutia. Nedá sa byť naraz s Ježišom a zároveň proti nemu.
Židia o Mesiášovi mali predstavu ako o víťaznom kráľovi, ktorý porazí nepriateľov a nastolí pokoj. Preto slová o meči a ohni z úst Ježiša “Kniežaťa pokoja“ nemožno prehliadnuť. Židom nestačí k spáse, že sú Židia, teda ani kresťanom, že sú pokrstení kresťania. Viera sa musí brať zodpovedne, vážne.
Učenie Krista rozdeľuje: kto ho prijme a kto ním opovrhne. Toto delenie zasiahne rodiny, národy. Okolo Kristovej osoby sa vždy budú triediť duchovia. Kristus od svojich žiada absolútnu vernosť pred všetkým a pred všetkými. Tak ako píše sv. Pavol: „Všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána“ (Flp 3,8).

Slovo “pokoj“ mnohí chápu rôzne, zoširoka, teda nesprávne, hoci sa stalo moderným slovom. Nejedná sa len o prekutie mečov na radlá a kopijí na viničné nože, „že národ proti národu nezodvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju“ ( Iz 2,4). Ježiš si praje bezpečnosť, spravodlivosť, rozkvet,... ale keď pri Poslednej večeri povie: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako dáva svet“ (Jn 14,27), jasne hovorí o pravom pokoji, nie falošnom. Kristov pokoj nie je celkom tým istým, čo svet nazýva pokojom. Nikde v Novom zákone sa nehovorí o tom, že nebudú vojny, ale sľubuje sa, že nastane „nové nebo a nová zem“ (porov. Zjv 21,1n). I napriek tomu, že v Starom zákone sa v tej súvislosti spomína Mesiáš. Naopak, Ježiš často hovorí o vojnách, nepokojoch. Kristus učí o pokoji ako zhode s vôľou Božou. Ježiš nielen sľubuje tento pokoj, ale ho aj dáva. Tento pokoj vychádza z utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Krista. Keď prosíme Božieho Baránka „daruj nám pokoj“, vtedy prosíme o to, aby sme patrili Bohu i sebe, aby v našom srdci obnovil dar pravého pokoja. Tento pokoj môžeme mať v srdciach aj vtedy, keď v našom okolí zúri vojna, hmotná i duchovná. A nik nám tento pokoj nemôže vyrvať, ak sami k tomu nedáme súhlas.
Ježiš sa nikdy nezriekol svojho titulu „Knieža pokoja“ (porov. Iz 9,5). Ježiš sa jasne vyjadril o zachovávaní Desatora (porov. Mt 5,21-48). Učil milovať i nepriateľov, modliť sa za tých, čo nás prenasledujú... Máme si vytvoriť pravý a najlepší vzťah k pokoju, najprv vo svojom srdci a potom medzi sebou. Ježiš nikdy nechce nezhody medzi ľuďmi, veď prosil Otca, „aby všetci jedno boli, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno“ (Jn 17,21).
Triedenie duchov okolo pokoja Kristovho je aj dnes. Postoj ku Kristovi delí: troch proti dvom, otca proti synovi, matku proti dcére, nevestu proti svokre. Ľudia i dnes za misu šošovice zrádzajú. Pre pohodlie zabúdajú. Hriech ich robí slepými, hluchými, nemými, chromými. Vernosť a zrada stoja proti sebe.

Kresťanstvo je veľmi požadovačné náboženstvo. Vychováva hrdinov, ale iba z tých, čo sú ochotní všetko vsadiť na vernosť Kristovi a za vernosť sa draho platí. Kresťan musí jasne zastať postoj medzi vierou a neverou, medzi nádejou k Bohu a nádejou, čo ponúka svet. Pravý kresťan aj vtedy neprestáva milovať a dokazovať skutkom i slovom lásku tým, čo ho pre jeho pravý a nekompromisný postoj k pravde súdia, odsudzujú, prenasledujú, vraždia.

Kresťanstvo má viac ako 16 miliónov mučeníkov a ešte viac nekrvavých a vyznávačov. Nie iba z čias prvotnej Cirkvi, za prenasledovania Néra, Diokleciána, ale aj z tridsiatych rokov 20. storočia počas prenasledovania v Španielsku, Mexiku. Z čias komunizmu, nacizmu máme rovnako vzory, hrdinov, svätcov za Krista, jeho učenie, pravdu. Agnesa Rímska, Priska, ako i Mária Goretti a ďalšie mladé dievčatá sa nebojácne postavili proti svojim vrahom.

Láska a zlo budú do konca čias stáť proti sebe. Zlo nezvíťazí nad dobrom na konci pri druhom príchode Krista na zem. Vernosť Kristovi prináša nový život. Krv mučeníkov je semenom nových vyznávačov. Pravda zvíťazí. Falošný pokoj bude zničený. Odpovedajme svojou odvahou.

Amen.

webmail