Dvadsiata nedeľa "cez rok"

Rozpáliť znova oheň vo svete.

AI
Vo filme Armagedon, ktorý ste asi všetci videli, sa dohráva dej, v ktorom sa na Zem rúti obrovský meteorit, ktorý môže zničiť celú našu planétu. Ľudia musia do určitého času meteorit rozbiť atómovou bombou, aby sa rozpolil a tak sa vyhol Zemi.

V inom filme, Deň nezávislosti, je Zem ohrozená mimozemšťanmi, ktorí chcú vyhubiť ľudí a podmaniť si všetko, čo sa nachádza na Zemi.

A je ešte veľa filmov, ako napríklad Sopka, Lavína, Hurikán..., kde sú ľudia ohrození a hrozí im smrť alebo dokonca definitívne vyhubenie celého ľudského rodu. Vtedy sa ľudia spoja a to bez rozdielu pleti, rasy či pohlavia a robia všetko pre to, aby sa zachránili a prežili.

KE
Počuli sme ako Pán Ježiš hovorí o tom, ako chce vrhnúť oheň na zem a chce, aby už vzplanul (porov. Lk 12,49).

DI
Žeby ďalšia katastrofa, živelná pohroma alebo zničenie Zeme? Námet na ďalší americký filmový trhák? Kto by takto chápal oheň, o ktorom Ježiš hovorí, že ho chce vrhnúť na zem, nepochopil pravý zmysel jeho slov. Ježišov oheň nie je taký oheň, ktorý si môžeme založiť keď sme niekde na stanovačke alebo opekačke, ani taký, ktorý si zapálime doma v krbe a spokojne sa vyvalíme do fotelky s pohľadom upretým na televízny prijímač.
Pozrime sa na to, o akom ohni to Ježiš hovorí. Vieme, že Ježiš priniesol na svet prevrat. Úplne nové zmýšľanie, ako bolo to, ktoré doteraz vládlo vo svete. Za všetko hovorí príklad „Milujte svojich nepriateľov“, ktoré nahradilo doteraz zaužívané a spravodlivé: „Oko za oko, zub za zub“ (Mt 5,38). Teda tí z vás, ktorí sa domnievali, že oheň je Ježišovo učenie, domnievali sa správne. Naozaj oheň, ktorý prišiel vrhnúť na zem je jeho učenie. Keďže Ježiš je Bohom, môžeme povedať, že je to Božie Slovo. To, čo Ježiš hovoril, čo učil, čo dosvedčoval svojimi skutkami a predovšetkým žil svojím životom. Slová bez skutkov veľa nezavážia, ale on ukázal aj názornú ukážku, ako si to predstavuje, ako ho máme napodobňovať. Hovorí sa, že je lepšie raz vidieť, ako sto razy počuť, a preto Ježiš nie len rozprával, ale predovšetkým konal. Môžeme tak spokojne povedať, že Ježiš vrhol svojím životom na zem oheň jeho učenia, oheň Božieho slova.

PAR
Týmto ale jeho slová nekončia, ba práve naopak, len sa rozbieha a dodáva: „ ... a čo chcem, už aby vzplanul“ (Lk 12,49). To znamená, že chce, aby sa rozhorelo jeho učenie, jeho názory, príklad jeho života. V prvotnej Cirkvi to bolo priam ukážkové. Veď z ničoho sa rozrástlo kresťanstvo. A tých kresťanov nebolo málo a stále sa rozrastali. Naozaj žili to, čo počuli od Ježiša, to, čo neskôr hlásali jeho apoštoli, to, čo žili všetci kresťania tej doby. Ale potom prišlo prenasledovanie kresťanov, ktoré trvalo tristo rokov. Asi by sa čakali, že vtedy sa to všetko zrúti, rozsype, že to nemôže vydržať, veď to je predsa hlúposť, aby sa niekto obetoval za názory niekoho iného. Keby aspoň tie názory boli v zhode vtedajšej doby, ale to boli názory, ktoré nie že sa v niečom líšili, ale oni boli v plnom rozkole s trendom a ideami, ktoré ovládali svet. Niečo také, ako keby dnes niekto začal tvrdiť, že človek môže lietať bez lietadiel, rakiet, padákov a všetkých prístrojov. On by zomrel tou najpotupnejšou smrťou a zrazu by sa našiel niekto, čo by to šíril ďalej. Veď by sme ho považovali za vhodného kandidáta na liečenie v dajakom ústave. Ale vtedy sa ukázalo niečo iné. Za Ježiša, jeho myšlienky, jeho učenie a názory neváhalo obetovať svoj život tisíce ľudí. A prekvapenie je na svete. Rimania to asi ťažko čakali. Tristo rokov trvalo toto krvavé prenasledovanie a aj tak sa nepodarilo zlikvidovať kresťanstvo. V čom boli vtedajší kresťania iní od nás? Z čoho brali silu a presvedčenie? Veď to boli ľudia, ktorí nemali nič z toho, čo dnes vládne svetom. Masmédia ako televízory, rádia alebo internet, elektrika, autá, lietadlá. A predsa vedeli, že sa oplatí za Ježiša aj zomrieť.

Keď to chceme stručne a jasne vystihnúť, môžeme povedať: žili evanjelium. Žili to, čo Ježiš hlásal, to čo učil. Nešpekulovali nad tým, že toto by som asi nepovedal, toto by som vynechal a dal by som tam radšej hento.
Ako je to s nami a s naším prístupom k evanjeliu? Beriem ho tak, ako bolo napísané, alebo rozmýšľam a špekulujem, čo by sa dalo ešte vylepšiť. Čistota, to asi dnes ťažko, veď všade je plno sexu. Veď keď si sused užíva, vari som ja v niečom iný, aby som to nemohol? Nepokradneš? Veď to sa dnes nedá. Čo nevezmeš, nemáš. Chodiť do kostola? A načo. Veď ja Boha milujem aj doma a za ten čas sa dá stihnúť toľko iných vecí spraviť. Miluj svojich nepriateľov? Veď sa spamätaj! Aby mne niekto ubližoval, krivdil a ja sa mám na neho usmievať? Nebuď smiešny! Nie, bratia a sestry, ak sú toto naše prípady, neviem, neviem ako by sme dopadli, keby sme žili za čias Ježiša. Máme to o to ľahšie, že už nežijeme v dobe, žeby nás niekto pre našu vieru a presvedčenie prenasledoval alebo mučil. V Sv. písme je napísané: „Vaše áno nech je áno a vaše nie nech je nie.“ A tak to musí byť aj v prístupe k Božiemu slovu. Nemôžme si dovoliť niečo pridať alebo niečo vynechať. Rozmýšľať, ako by sa dalo tomu alebo tamtomu vyhnúť. Slovom: evanjelium treba žiť.

MY
Na lúke stoja dve kopy sena. Ku nim sa blíži vyhladovaný somárik. Keď zbadal tie dve kopy, skoro mu oči z hlavy vyleteli. Dve kopy a on tu je sám. Sú len pre neho a môže si ich zožrať. Nielen, že už nebude hladný, ale ešte mu ostane sena habadej. A tak prišiel medzi tie kopy. Ale teraz, ktorú kopu začať jesť ako prvú. Vpravo či vľavo, vpravo, či vľavo... A tak na druhý deň našli ľudia medzi kopami sena od hladu zdochnutého somárika.

Ak budeme aj my vymýšľať, ak budeme rozmýšľať nad tým, ako to zmeniť v tom Sv. písme, aby mi to nerobilo výčitky svedomia, dopadneme ako ten somárik z príbehu. A myslím, že nikto z nás by nechcel zomrieť, keď život je na dosah ruky.

ADE
Oheň, ktorý Ježiš vrhol na svet tu už je a je len a len na nás, či sa mu podarí vzplanúť. Za prvých kresťanov horel tak, že Rimania si s ním nevedeli dať rady. Dnes už asi iba tlie. Nedovoľme preto, aby sa podarilo tomuto svetu zahasiť ho, ale naopak, priložme aj my do pahreby polienko svojho života a umožnime, aby sa oheň Božieho slova znova mohol naplno rozhorieť.

Amen.