Dvadsiata nedeľa "cez rok"

Rozžiarme svoj život plameňom Božej lásky a dobrými skutkami.

AI
Oheň. Pomáha človeku a my všetci ho používame. Či už ako teplo, ktoré vyžaruje, alebo na založenie vatry na opekanie, alebo zapálenie fakle pri nočnej hre, ale oheň vie urobiť aj riadnu neplechu ako je napríklad - požiar. V dnešnom evanjeliu sme počuli ako Pán Ježiš hovorí:

KE
V Evanjeliu počujeme: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem a čo chcem? Len, aby už vzplanul!“ (Lk 12,49).

DI
Ježiš prišiel, aby priniesol oheň na zem, ktorý pohýna ľady tohto sveta. Ako kontrast spomína krst, ktorým má byť pokrstený, teda svoju smrť, ku ktorej smeruje jeho poslanie. Potom hovorí o rozdelení (Matúš spomínal meč), ktoré spôsobuje jeho príchod a výzva k rozhodnutiu, pred ktorým nemožno zostať ľahostajným a nečinným ako jeho poslucháči. Títo vedia predvídať zmenu počasia, no nevedia pochopiť podstatný vývoj dejín, ktorý smeruje k Božiemu kráľovstvu. Lukáš chcel zdôrazniť potrebu rozhodnutia sa a preto tu uviedol krátke podobenstvo o zmierení sa s protivníkom. Ide o neodkladné zmierenie sa s protivníkom, ktoré je nevyhnutné, pretože Boží súd môže nastať nečakane. Treba, aby sa človek zmieril s nepriateľom hneď, ešte skôr, ako sa ocitne pred Sudcom.
Oheň a krst. Oheň môže symbolizovať Božie slovo (porov. Jer 5,14), ale aj definitívny Boží súd (porov. Iz 66,16) a teda príchod Božieho kráľovstva. K výpovedi o ohni Lukáš pridal narážku na krst, ktorým má byť pokrstený a ktorý spomína aj Marek. (porov. 10,38). Krst je obrazom Ježišovho utrpenia a smrti. Lukáš uvádza tieto slová spolu, aby odhalil ďalší zmysel: vrhnutie ohňa na zem bude možné len po Ježišovej smrti. Oheň je vlastne Duch Svätý, ktorý zostúpi na apoštolov na Turích. Takto spomína slová Jána Krstiteľa: „On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Lk 3,16). Tento obraz pripomína tiež proroka Eliáša, ktorý zvolal oheň od Pána na Bálových prorokov (porov. 1Kráľ 18,36–40) a na vojakov kráľa Achaziáša (porov. 2Kráľ 1,10.12.14). Ježiš chce eschatologický súd, ako sľuboval Ján Krstiteľ: strom, ktorý neprinesie ovocie má byť hodený do ohňa, plevy skončia v neuhasiteľnom ohni. Oheň ako nástroj súdu sa znovu objavuje (porov 17,29).

Výsledkom jeho pôsobenia, ako hovorí Ježiš, nie je pokoj, kde by zostal nedotknutý kľud rodinného krbu. Naopak! Vlastným zmyslom jeho prorockej výzvy je rozdelenie ľudu. Simeonovo programové proroctvo (v 2,35) tu nachádza svoje výslovné naplnenie ústami samotného Ježiša: on rozdeľuje rodiny a pôsobí rozdelenie v ľude.
Rozdelenie vzniká odlišným rozhodnutím, týkajúcim sa Ježiša a jeho zvesti o Božom kráľovstve.
V Starom zákone oheň symbolizuje Božie slovo vyslovené prorokom, ale aj Boží súd, ktorý očisťuje ľud, ako ním tento oheň preniká. Tak je to i s Ježišovým slovom. Buduje, no zároveň rúca to, čo nie je pevné, čo musí padnúť, čo je daromné, takže stáť ostane iba pravda. Ján Krstiteľ o Ježišovi povedal: „On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom” (Lk 3,16). Predpovedal tak kresťanský krst, ktorý sa začal v deň Turíc vyliatím Ducha Svätého a objavením sa ohnivých jazykov (porov. Sk 2, 3). Ježišovým poslaním je teda vrhnúť na zem oheň, zoslať Ducha Svätého s jeho obnovujúcou a očisťujúcou silou.

PAR
Ľudia vtedajšej doby si kládli niektoré otázky ako napr. Je snáď On sám a jeho uzdravujúci čin znamením od Boha, že prišla väčšia moc, než je moc satanova, aby ľudí oslobodila? Alebo je to satanov služobník, čarodej, zvádzajúci ľud kúzlami? Tí, ktorí ho vidia nesmú mať klapky na očiach, pre svetlo, ktoré je v nich. Tí, ktorí ho počujú majú dávať pozor aby dobre poslúchali. Musia rozlišovať znamenia a rozhodnúť sa. A ako je to s nami? Aké otázky si my kladieme, teraz v dnešnej dobe? Ako my vnímame Ježiša? Je pre nás Kristus Bohom, alebo len prorokom. Je pre nás Ježiš, Spasiteľ alebo je pre nás len akási postava, ktorá hovorí slová, ktorým nechceme porozumieť. Preto si zapchávame uši, alebo prehlušujeme hlas Krista rádiom, televíziou, internetom... Zdá sa nám tento úryvok, ktorý hovoril o ohni z neba, tvrdý? Myslíme si, že to čo povedal pán Ježiš v dnešnom čítaní z evanjelia, že je akoby tvrdá reč? Snažíme sa v tom vidieť nejaký hlbší zmysel, alebo berieme Ježišove slová akosi benevolentne? Ježiš naše srdce zapáli svojim ohňom pre Božie kráľovstvo. Ako sa staráme o tento oheň? Ježiš priniesol na zem oheň, ktorý sa v dušiach ľudí rozhorí ako oheň lásky k Bohu. Každý to však nepochopí. Preto budú medzi ľuďmi roztržky. Čo znamená: „otca proti synovi“? Postoj ku Kristovi delí: troch proti dvom, otca proti synovi, matku proti dcére, nevestu proti svokre. Ľudia i dnes za misu šošovice zrádzajú. Pre pohodlie zabúdajú. Hriech ich robí slepými, hluchými, nemými, chromými. Vernosť a zrada stoja proti sebe.

MY
Ako to vidíme v konkrétnom prípade?

Veľký španielsky spisovateľ Lope de Vega ležal na smrteľnej posteli. Jeho život mu ako film prechádzal pred očami. Mal veľa úspechov a celý život ho ľudia zahŕňali potleskom. Nadchol ich viac ako tisíc divadelnými hrami. Žil iba pre úspech – a nemal byť na konci takého úspešného života spokojný? Keď sa blížila jeho posledná hodina, videl veci odrazu inakšie. Ale ošetrujúci lekár mu plný obdivu povedal: „Môžete zomrieť šťastný. Svet na vás nezabudne, vojdete do dejín ako veľký človek.“ „Pán doktor,“ povedal zomierajúci, „teraz už uznávam, že pred Bohom je iba ten veľký, kto má dobré srdce. Ako rád by som teraz dal všetky úspechy svojho života za to, aby som mohol urobiť o jeden dobrý skutok viac.“

Nečakajme na koniec svojho života ako tento spisovateľ, ktorý si uvedomil, že dobrý skutok je viac ako svetská sláva. Nečakajme, lebo nemusíme mať takú milosť ako mal on, že si uvedomil veľkú pravdu a to – svetská sláva, márna sláva - a že sa dožil vysokého veku. Lebo my nevieme, kedy zomrieme a nemusíme sa dožiť chvíle, v ktorej si uvedomíme, raz Boh príde vrhnúť na tento svet svoj oheň a bude chcieť jeho vzplanutie. Buďme vo svojom živote radikálny k otázkam viery. Ak naozaj verím – snažím sa podľa toho zo všetkých, ale naozaj všetkých síl aj žiť a nielen tak prežívať a byť chladný k ostatným. Daj Pane, aby som sa z tvojho ohňa zapálil a horlil pre tvoje kráľovstvo.

ADE
Láska je ako oheň. Dôležité je, aby nevyhasol. Preto treba vždy čosi spaľovať. Predovšetkým naše sebecké „ja”. Lebo kto miluje, zameriava sa na druhého: na Boha tým, že plní jeho vôľu, na blížneho tým, že mu pomáha. Ak sa na zapálený oheň, hoci maličký, prikladá, raz sa môže zmeniť na veľký plameň. Plameň lásky, pokoja a všeobecného bratstva, ktorý Ježiš prišiel vrhnúť na zem.

Amen.