Dvadsiata ôsma nedeľa "cez rok"

Čistota v živote kresťana.

AI
Pamätám sa na jednu rozprávku, ktorú som pozeral ešte ako malý chlapec. Nespomeniem si už na jej názov, ale išlo v nej o stávku, ktorú urobil mladý muž s čertom. Stavili sa o to, že tento muž sa nebude umývať sedem rokov a keď to dokáže, potom mu čert bude slúžiť a ak to nezvládne, jeho dušu si rohatý zoberie do pekla. Samozrejme, že ten chlapík stávku vyhral. Ale mali ste to vidieť, aký pôžitok mal z toho, keď mu konečne po siedmych rokoch ten čert umýval chrbát. To bol pocit!

Čo tým chcem povedať? Každý z nás má v sebe akosi zakódovaný zmysel pre poriadok, čistotu. Je to základný hygienický návyk, ktorý sa učia deti už od útleho detstva. Boh nám dnes vo svojom slove tiež hovorí o čistote.

KE
„A ako šli, boli očistení“, píše evanjelista o desiatich malomocných (Lk 17,14).

DI
Boh očisťuje človeka od malomocenstva – to je súčasťou deja prvého čítania a tiež evanjelia. Lepra, inak nazývaná malomocenstvo, je infekčná choroba. Postihnutý človek stráca hmat, zrak, telo mu postupne odumiera a jednotlivé kusy mäsa a končatín mu pomaly odpadávajú. Malomocný sa za živa rozpadá. Je to veľmi krutá choroba, ktorá človeka oberá o jeho dôstojnosť. Prenáša sa najpravdepodobnejšie kvapôčkovou infekciou, teda ovzduším. Ešte aj dnes je na svete asi 1 200 000 malomocných a každý rok sa nainfikuje okolo 700 000 ďalších obetí, najmä v Indii. Títo ľudia sú Židmi označovaní ako „nečistí“.

Aké postavenie mal takýto človek v židovskej spoločnosti? Boh dal Mojžišovi príkazy o tom, ako sa správať voči malomocným. V knihe Levitikus Boh hovorí: „Malomocný, ktorý je napadnutý touto vyrážkou, nech chodí s roztrhnutým odevom, vlasy nech má voľne rozpustené, nech si zakryje bradu a nech volá: „Nečistý, nečistý!“ Zostane nečistý dovtedy, kým bude mať vyrážku. Je nečistý, musí bývať osve, bude sa zdržovať mimo tábora“ (Lv 13,45–47). A kniha Nm pokračuje: „Pán hovoril Mojžišovi: „Prikáž Izraelitom odstrániť z tábora všetkých, čo trpia na malomocentvo alebo na výtok semena, alebo čo sa poškvrnili nejakou mŕtvolou. Ako muža tak aj ženu vykáž z tábora, aby nepoškvrnili tábor, lebo ja bývam uprostred vás!“ (Nm 5,1-3)

Nečistý človek v Starom zákone bol separovaný, vylúčený zo spoločnosti, nemohol mať účasť na jej dobrách a ani náboženskom kulte. Čiže jeho nečistota, aj keď ním nezavinená, mu neumožňovala plnohodnotný život. Toto však bola čistota, resp. nečistota, vonkajšia. Tak ako čistotu bolo možné stratiť obyčajným dotykom s mŕtvym príbuzným, tak ju bolo možné znovu získať obradným, liturgickým očistením (pokropením krvou, prinesením obety...). Nešlo tu ešte o čistotu mravnú. A práve táto vonkajšia čistota u starozákonného Žida, ktorá mu umožňovala prístup k ľuďom a k svätým veciam, a tým aj k Bohu, bola predobrazom vnútornej čistoty, ktorá umožňuje vidieť Boha z tváre do tváre. Proroci, múdroslovná literatúra a najmä Ježiš Kristus už poukazujú na túto vnútornú čistotu a pranierujú pokrytecké vonkajšie očisťovanie bez snahy o čistotu úmyslov človeka. V Matúšovom evanjeliu Ježiš vysvetľuje: „Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka... Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie. Toto poškvrňuje človeka, ale jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje“ (Mt 15,11.19-20). Teda akoby Kristus hovoril svojim, kresťanom: „Vaše srdcia nech sú čisté, nielen váš odev, váš zovňajšok!“ Boh chce očistiť naše srdce, to má byť skutočne čisté. Boh neočistil len telo Sýrčana Námana, ale aj jeho srdce, lebo Náman s vďakou prijal Boha Izraela za svojho jediného Boha. Samaritán, ktorý jediný ďakoval za svoje očistenie od malomocenstva, nebol očistený len na tele, ale Boh očistil aj jeho srdce, lebo sa vrátil k Bohu, Ježišovi Kristovi.

Aký má teda zmysel čistota a nečistota v živote kresťana? Vráťme sa ešte na okamih k starozákonným predpisom o čistých a nečistých veciach. Boh neprikazoval nezmyselne vyhlasovať niektoré veci za čisté, iné za nečisté. To všetko malo svoje opodstatnenie. Bohu vždy ide o dobro človeka. Čiže, ak bol chorý vyhlásený za nečistého a bol vylúčený zo spoločenstva, tak len preto, aby sa nenakazili ďalší. Ak boli spôsoby života pohanov vyhlásené za nečisté, bolo to kvôli tomu, aby boli Židia chránení pred pohanskou modloslužbou a odpadom od jediného Boha. Tiež zvieratá, ktoré mohli ľuďom spôsobiť škodu, boli vyhlásené za nečisté atď. A tak zmysel čistoty srdca v živote kresťana spočíva v tom, že skrze čistotu srdca nás chce Ježiš Kristus priviesť k sebe, k najvyššiemu Dobru, a tak nás uchrániť od večného zatratenia. Čistota je jedným zo základných znakov, ktorým sa odlišuje kresťan od nekresťana. Apoštol Pavol píše Korinťanom: „A preto vyjdite spomedzi nich (tých, čo neveria), oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem“ (2 Kor 6,17). A v liste Títovi píše: „Čistým je všetko čisté, ale poškvrneným a neveriacim nie je nič čisté; ešte aj ich myseľ a svedomie sú poškvrnené“ (Tít 1,15). Teda čistota života, ktorá sa prejavuje v čistých úmysloch, slovách a skutkoch je jasným znakom kresťanov. Táto čistota srdca spôsobuje, že patríme viac a viac Bohu, lebo každý, kto skladá všetku nádej do Ježiša Krista „usiluje sa byť čistý, ako je on čistý,“ píše apoštol Ján vo svojom prvom liste (1Jn 3,3). A tak nás čistota, ktorú dáva len Boh, privádza k svätosti, pretože svätosť je, že „patríme Bohu“. Preto sa máme usilovať o čistotu, aby sme boli svätí, patrili Bohu a aby sme boli pripravení na jeho príchod.

PAR
Je táto výzva k čistote srdca aktuálna ešte aj dnes? Nielen, že je aktuálnou, ona je až alarmujúcou pre dnešného kresťana! Dôkaz?

Úryvok listu, ktorý dostala redakcia časopisu Kamarát - citujem: „Som matkou piatich detí a nie je mi jedno, aké okolnosti ovplyvňujú ich život. Spolu s manželom sa snažíme pripraviť ich na život a dať im čo najviac pozitívnych podnetov, vzorov, skúseností... Snažíme sa, aby naše deti boli prínosom pre tento svet. O to viac ma bolí, keď vidím, aké to majú ťažké. Sex, erotika, násilie, agresia, číha na nich na každom kroku. Ako my, rodičia, tak aj vy – médiá, sa výraznou mierou podieľate na formovaní dnešnej mládeže... K tejto vízii – pozitívnej či negatívnej – prispievate aj Vašim časopisom. „Časopis pre násťročných“, ktorý si kupujú aj desať až trinásťročné deti, bez okolkov ponúka (a teraz pozor!!!):
„prstovanie“, masturbáciu, petting ako neškodné a bežné do času, kým nezačnú s pohlavným životom; prirodzenosť pohlavného styku v šestnástke, len si „musia dávať pozor“; možnosť začať s pohlavným životom po pätnástke, kedy je to už mimo zákona; upútavky na hororové filmy, prezentácia odpudzujúcich obrázkov... Aj keď časopisu nemožno uprieť aj pozitívne posolstvá, prezentovaním hore spomenutých tém sa podľa môjho názoru podieľate na morálnom poškodení zvlášť detí...“

Toľko z listu. Vo svete, v ktorom denno-denne žiješ, je veľa nečistoty, ktorá ti je ponúkaná. Teda niekto má jasný cieľ, zámer znečisťovať tvoje srdce. A ty by si mal tiež takto zámerne bojovať proti tejto nečistote. Neprijímaj hneď všetko, čo ti ponúka táto spoločnosť, väčšina, reklama. Buď ostražitý! Buď kritický! Prehodnocuj dané skutočnosti. Neboj sa ozvať a vystúpiť z davu. Sv. Pavol nás vyzýva: „Všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte!“ (1 Sol 5,21) Médiá, najmä tlač a televízia, sú priam presýtené touto ponúkanou nečistotou: intrigy, nečestnosť, násilie, perverzita v telenovelách, rozprávkach, zábavných programoch. Je zaujímavé, že to, čo je nečisté, nesprávne je dnes prezentované ako niečo celkom čisté, normálne a dobré. Nechcem všetko negativizovať, ale, ty, kresťan, nezaspal si na vavrínoch?! Ty nie si povolaný k skutkom nečistoty, ako je smilstvo, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie atď. Ale z tvojho srdca má vychádzať láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť! (porov. Gal 5,19-23) Toto je ovocím čistého srdca.

MY
Starý čínsky cisár nemal nástupcu na svoj trón. Preto sa rozhodol, že na cisársky stolec posadí jedného z mladých mužov z jeho ľudu. Dal si zavolať všetkých kandidátov. Každému z nich daroval črepník plný zeme, v ktorej bolo zasadené semiačko malého okrasného stromu a povedal im: „Ten, kto mi do roka prinesie najkrajšie vypestovaný strom z tohto semiačka, stane sa cisárom.“ Mladíci sa rozišli, každý do svojho domu. O rok prišli na cisársky dvor znova. Postavili sa pred cisára. Každý z nich držal v ruke črepník s pekným okrasným stromom. Jeden krajší ako druhý. Až na jedného. Ten prišiel s takým črepníkom, s akým pred rokom odchádzal. Zo zeme v črepníku nevyrástla ani burina. Mladý muž bol zahanbený. A cisár prehovoril: „Vidím, že za rok sa vám podarilo vypestovať veľmi pekné stromy. Avšak za cisára menujem tohto muža, ktorý tu stojí zahanbený a s prázdnymi rukami. Vy všetci ste ma oklamali, pretože to pôvodné semiačko, s ktorým ste pred rokom odchádzali z tohoto miesta, bolo uvarené a nikdy by z neho nič nevyrástlo, a tak ste do črepníkov zasadili svoje semiačka. Jedine tento muž nemal bočné úmysly, zostal čestný a pravdivý, a preto si zaslúžili zasadnúť na cisársky stolec.“

ADE
Nehanbime sa pred týmto svetom za čistotu svojho srdca, lebo ona je perlou, ktorá má v očiach Boha nesmiernu hodnotu, ktorú tento svet nepozná a nechápe. Dovoľme Bohu, aby nám očisťoval srdce, náš pohľad, myšlienky, úmysly, slová, naše skutky. Nebojme sa byť iní! A Boh, ktorý v nás začal dobré dielo, nech ho aj sám dokončí.

Amen.