Dvadsiata šiesta nedeľa "cez rok"

Nemilujme svoje bohatstvo, ale Boha a blížneho ako seba samého.

AI
Keď som učil v škole náboženstvo, všimol som si na chodbe dvoch chlapcov. Jeden z nich stál smutný a pozeral do zeme a ten druhý mu povýšenecky hovorí, aký je niktoš. Nemá mobil, chodí v päťročných topánkach a na telesnú by radšej ani nemal chodiť, keď nemá na nové šuštiaky... Zaujalo ma to, a tak som počúval ďalej. A priznám sa vám, že mi vyhŕkli slzy z očí, keď tento chlapec dokončil svoj monológ vetou: „Čo ste vy vlastne za ľudia, veď nemáte nič!“

KE
Evanjelium hovorí o boháčovi, ktorý sa dostal do pekla a chudobnom Lazárovi, ktorý je v nebi.
V druhom čítaní sme počuli poučenie sv. Pavla svojmu žiakovi a priateľovi Timotejovi. Hovorí mu: „Ale ty, Boží človek, utekaj pred tým a usiluj sa o spravodlivosť...“ (1Tim 6,11).

DI
Pred čím to má utekať? Keby sme sa pozreli do tohto Pavlovho listu hneď o jednu vetu späť, našli by sme tam toto: „Koreňom každého zla je láska k peniazom“ (1Tim 6,10). Možno vás napadne, ako môže byť láska koreňom zla? Iste každý uzná, že láska upriamená na zlo, je sama zlou... Ale prečo je láska k peniazom zlá? Veď peniaze ako také nie sú zlé... Ako môže teda tak morálne indiferentná vec, akou sú peniaze, meniť na zlo tak morálne pozitívnu skutočnosť, akou je láska? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Človek je schopný milovať len to, čo má pre neho veľkú hodnotu. Tak matka miluje svoje dieťa, tak dieťa miluje svojich rodičov, tak otec miluje svoju rodinu... Milujeme teda to, čo má pre nás veľkú hodnotu. A práve tá hodnota, pre ktorú milujeme, robí vec pozitívnou alebo negatívnou. A ak sa nám peniaze, bohatstvo, moc stávajú takou hodnotou, že ich až milujeme, stávajú sa takou hodnotou, ktorá je pred všetkým ostatným – pred blížnym i pred Bohom. A tak už skutočne môžeme tvrdiť spolu so sv. Pavlom, že láska k peniazom je koreňom každého zla. Že láska ku všetkému, čomu prisudzujeme nepravdivú hodnotu je koreňom všetkého zla. Boháč z dnešného evanjelia netrpí v pekelných mukách za svoje bohatstvo, ale za to, že toto bohatstvo miloval viac, ako svojho blížneho. A Lazár nie je v blaženosti neba preto, že trel biedu, ale preto, že ani pri tejto biede nezlorečil svojmu blížnemu, ktorý ho odmietal. Obaja boli súdení zákonom lásky, ktorý zanechal Ježiš ako hlavný zákon: Milovať budeš svojho Boha; a blížneho ako seba samého.

PAR
Aj my budeme súdení podľa tohto zákona. Bohu nezáleží na výške tvojho konta, ale na našej láske k Nemu a k blížnemu. A čo robiť, ak si niekto z nás musí v tejto chvíli povedať: ja tento zákon nenapĺňam? Je len jediná cesta – preskúmať svoj „hodnotový rebríček“ a urobiť si v ňom poriadok.

MY
Spomeňme si na rozprávku o Labakanovi, výbornom krajčírovi, ktorý ale bažil po veľkej moci, a tak sa vydával za princa v ďalekej krajine. Jeho láska k moci, ktorú podvodom užíval a k bohatstvu, ktoré mu táto moc prinášala, bola mu viac ako česť,alebo spravodlivosť. Ale keď prišli na jeho podvod, rýchlo si zistil, čo má väčšiu hodnotu – bohatstvo alebo jeho šikovné ruky...

A keď to dokáže Labakan v rozprávke, že by sme to nedokázali my?

ADE
Každý z nás je na niečo bohatý, nejde len o bohatstvo finančné, veď niekto je bohatý na výrečnosť, niekto na nápady, inteligenciu, iný na svoju krásu. A je to dobré. Nebojme sa byť bohatí, ale iba vtedy, ak to svoje bohatstvo nebudeme využívať len vo svoj prospech, ale aj v prospech svojho blížneho.

Amen.