Dvadsiata štvrtá nedeľa "cez rok"

Zažiť milosrdenstvo.

AI
Verím, že každý z vás, sa už stretol vo svojom živote so situáciou, keď videl, aké je potrebné milosrdenstvo a odpustenie. Určite ste sa s ním stretli, museli niekomu niečo odpustiť, nad niečo sa povzniesť alebo zabudnúť. A k tomu, aby sme to ešte lepšie pochopili, nám môže pomôcť aj dnešná bohoslužba slova..

KE
Evanjelium nám ukazuje aký je náš nebeský Otec. Aké je jeho milosrdenstvo a odpustenie veľké. Krásne to vidno vtedy, keď prijíma a bozkáva svojho syna so slovami: „Tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa“ (Lk 15,32).

DI
Tieto podobenstvá nadväzujú na Ježišov vzťah k farizejom. Oni mu vyčítali, že sa stretáva s mýtnikmi a hriešnikmi. Židovská tradícia zakazovala stretávať sa s hriešnikmi, dokonca aj vtedy, ak by chcel pobožný žid učiť hriešnika zákonu. Takýto vzťah nemal zľutovanie s hriešnikom a nedával mu ani možnosť nápravy. Preto farizeji nemohli Ježišovi odpustiť, že ich prijímal a ponúkol im dôveru, bratstvo a odpustenie.
Kvôli zrozumiteľnosti Ježiš svoje učenie podáva v podobenstvách. Najskôr ukazuje radosť pastiera z nájdenia stratenej ovečky a potom radosť ženy pri objavení stratenej drachmy a smeruje k vrcholu v podobenstve o milosrdnom Otcovi.
Ukazuje radosť, ale predtým bol určite aj hnev, že tá ovečka opustila stádo a on ju musel hľadať. Povieme si, veď mal na to právo. Prečo utekala? Keď ju našiel, mal by nasledovať zaslúžený trest. Podľa pastierskeho zvyku v Palestíne mal aj nasledovať. Tým trestom bolo zlomenie nohy, aby sa to druhýkrát neopakovalo a ovca sa už druhýkrát od stáda neoddelila. Teraz už lepšie chápeme, ako odpustil a aký bol milosrdný ten pastier? Určite áno, keď si spomenieme na to, že ju nepotrestal, ale ju zobral na plecia a niesol. Nebolo to v zhode s tým, čo sa dialo a pre tých, čo to počúvali, to musel byť šok.

Toto ale nie je ešte všetko. Ako vrchol a záver rozpráva o milosrdnom Otcovi. K zrozumiteľnosti týchto slov si treba priblížiť mentalitu východu. Otec mohol rozdeliť majetok testamentárne alebo podľa zákona. V prvom prípade rozhodol, aká čiastka z majetku patrí jednotlivým deťom a v druhom prípade najstaršiemu patrili dve časti a ostatným jedna časť. Synovia si mohli nárokovať na majetok až po smrti otca. K tomu, aby deti nedostavali majetok pred smrťou rodičov, povzbudzovali aj biblické spisy (porov. Sir 20,28-30). V prípade, že dostali dedičstvo skôr alebo ako dar, museli si pýtať aspoň formálne súhlas od otca, aby s ním mohli disponovať. Keď si teda mladší syn pýtal svoju časť majetku, vyjadril tým okrem iného aj svoj vzťah k svojmu otcovi. Nevedel sa dočkať smrti svojho otca, ba priam mu ju želal. Pri počúvaní tých slov musel otec prežívať obrovskú bolesť a nevďačnosť syna. Otec to prijíma a namiesto spravodlivého trestu mu dáva jeho časť majetku a odpúšťa mu všetko. On mu ukazuje svoju milosrdnú tvár napriek jeho bezočivosti.
My si predstavujeme Boha často ako nejakého nemilosrdného, trestajúceho, ktorý len čaká na to, kedy padneme. Je však iný. On nám ponúka odpustenie a milosrdenstvo. Je to pre nás úplne šokujúce, stačí len prísť a prosiť oň, vyznať svoje hriechy, ako to urobil mladší syn. Boh nás priam očakáva, aby nám mohol odpustiť. Pre nás je to ťažko pochopiť. Uvedomiť si, že Boh nás miluje a stále nám ponúka svoje milosrdenstvo vo sviatosti zmierenia.

PAR
Možno si povieme: „to je nemožné, aby sa Boh radoval, že mi môže odpustiť a byť ku mne taký milosrdný, veď ja som taký veľký hriešnik.“ Alebo „Dnes je to nemožné. V dnešnom svete vládne zlo a túžba byť na prvom mieste a všetko ostatné pred tým ide nabok.“ Lenže Boh rozmýšľa ináč ako človek! On očakáva, aby sme k nemu prišli a mohol nám preukázať svoje milosrdenstvo. On odpustil aj tým, ktorí boli nemilosrdní voči jeho synovi. Zabili ho napriek tomu, že bol nevinný, pomáhal im a urobil pre nich tak veľa dobrého. Napriek tej všetkej bolesti, ktorú prežíval, keď videl, ako zabíjajú jeho syna. A predsa odpustil. Stačí len tak málo – vyznať svoje hriechy. Môžeme chcieť lepšieho otca, ako je náš nebeský otec? Môžeme ešte stále hovoriť, že my sme priveľkí hriešnici? Môžeme hovoriť, že Boh nám neodpustí, alebo nebude k nám milosrdný? Určite nie. On je plný milosrdenstva a chce ho stále rozdávať. On ho chce dať mne, tebe a každému z nás. Preto prijmime to odpustenie a milosrdenstvo tak, ako ho prijal syn, keď mu otec odpustil, ba aj to, že mu želal smrť. On mal radosť, že znovu ožil a prišiel k nemu. On sa raduje z toho syna. Prijmime odpustenie a milosrdenstvo od Boha vo sviatosti zmierenia. Buďme milosrdní voči druhým. Zoberme si príklad z Otca i syna. Pociťujete teraz aké je veľké milosrdenstvo nášho nebeského otca? Veríte, že nám Boh chce a túži odpustiť? Kto by nechcel teraz prijať odpustenie vo sviatosti zmierenia? Kto by netúžil pocítiť to obrovské milosrdenstvo? Kto by sa odvážil mať vo svojom srdci nenávisť a nie milosrdenstvo?

MY
Ja som pochopil, že vo svete je milosrdenstvo a odpustenie, keď som sa s ním stretol.

Mal som dvoch spolužiakov kapucínov. Jeden z nich sa volal Bernard. Sedel so mnou v lavici a bol to môj veľmi dobrý priateľ. Druhý sa volá Peter. Vychádzali sme spolu dobre. Jedno ráno však neprišli do školy. Bola hustá hmla a prichádzali autom. Keď prechádzali cez jednu križovatku nedali prednosť v jazde a nabúrala do nich Tatrovka. Skôr, ako Bernard zomrel, stihol sa ešte vyspovedať u kňaza, ktorý išiel prednášať do seminára starším spolubratom. To nebolo ešte všetko. V deň pohrebu mi Bernardova mama pomohla porozumieť, čo je to odpustenie a milosrdenstvo. Ona sama prišla za Petrom, ktorý bol vodič a spôsobil smrť jej syna. Povedala mu okrem iného aj tieto slová: „Netráp sa tým, že zomrel, bola to Božia vôľa. Ja ti to odpúšťam, nemaj výčitky svedomia.“ Nie je to krásne gesto?

Tu nestačí len počúvať o odpustení, to by bolo málo. Nám ho treba prijať do svojho života. My ho máme rozdávať svetu, ako ho rozdáva Boh a aj tá Bernardova matka. My sa máme oň usilovať a byť jeho svedkami.

ADE
Kiež by sme, bratia a sestry, dnes urobili tri rozhodnutia. Prvé, aby sme prijali odpustenie od nášho nebeského Otca vo sviatosti zmierenia. Druhé, aby sme odpustili svojim nepriateľom a zmierili sa s nimi. A tretie, aby sme ohlasovali veľkosť Božieho milosrdenstva vo svete. Iba odpustenie nám dokáže priniesť pokoj duše.

Amen.