Dvanásta nedeľa "cez rok"

Povzbudenie k prekonávaniu krížov v našich životoch.

AI
V živote každého z nás je niekedy bolesť, väčšia alebo menšia; niečo, čo by sme si priali zmeniť. V živote každého z nás je tu kríž. Niekedy kríž môže byť z dôvodu druhých, keď sa k nám niekto zachová zle, inokedy sme na príčine svojho kríža my sami, keď urobíme niečo pochabé a musíme platiť za to. A občas sa stáva, že príčinou kríža nie sú iní, ani my sami, ale pre zhodu okolností v živote, že ako ľudia nie sme dokonalí.

KE
Ježiš dnes povedal: „Keď ma chce niekto nasledovať, nech zaprie sám seba, vezme svoj každodenný kríž a nasleduje ma“ (porov. Lk 9,23).

DI
Je to prirodzené nahnevať sa, keď máme kríž, alebo keď je tu rozruch v našom živote, tak ako sv. Peter bol nahnevaný, keď Ježiš spomínal, že mal by trpieť a zomrieť v Jeruzaleme. Peter mu vyčítal a povedal: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa nesmie stať!“ (Mt 16,22). Medzi ľuďmi je veľa hnevu na Boha. Vinia ho za niečo, čo dopadlo zle. Viniť Boha za nejaké „trouble“- problémy je preto, že sme príliš slabí postaviť sa zoči-voči skutočnej príčine problému. Boh – Otec nezabil svojho Syna Ježiša, boli to rímski vojaci, ktorí ho bičovali, tŕním korunovali a ukrižovali. Boh im nedal povel ako to urobiť, rozkaz dal Pilát. On vyhlásil najprv Ježiša nevinným, ale keď ľud naliehal a hrozilo, že dôjde ku vzbure, zľakol sa a vydal im ho.
Podobne je to aj s ľuďmi, ktorí vinia Boha napr. z hladu detí v Afrike. Títo ľudia sa nestavajú skutočnou príčinou tohto problému. Čiastkovou príčinou je nepriaznivé počasie v Afrike z dôvodu stáleho globálneho otepľovania. Toto otepľovanie a neúroda vzniká z freónov a znečisteného ovzdušia. A kto je toho príčinou? Tiež občianske vojny sú príčinou utrpenia detí. Boh však nezačal tieto vojny. Oni začali, pretože jedna vrstva spoločnosti sa pokúša vládnuť a kontrolovať druhú. Inými slovami jedna skupina v spoločnosti sa stala nenásytnou. Viniť Boha zo svetových problémov je nesprávne. My sami sa postavme zoči – voči vlastnej spoluzodpovednosti za to, čo sa robí zlé. Ako som povedal, nikto ešte neprišiel s dostatočnou odpoveďou na vysvetlenie tajomstva ľudského utrpenia; my všetci sme kúskami a časťami odpovedí.

PAR
Čo Ježiš myslel v dnešnom evanjeliu, keď povedal: „Keď ma chce niekto nasledovať, nech zaprie sám seba, vezme svoj každodenný kríž a nasleduje ma?“ Jedna z možných ciest, akoby sme mohli porozumieť tieto slová je, že Ježiš nás povzbudzuje ukázať seba v bolesti, namiesto toho, aby sme pred ňou utekali a vinili len za ňu Boha. Treba sa pokúsiť riešiť životné problémy a nie utiekať sa k alkoholu, drogám, ktoré nevyriešia žiaden náš problém. Pre mladých ľudí, (ktorých priatelia si nemyslia, že Boh existuje a modlitba býva vyslyšaná), vzatie kríža znamená, vkladanie nádeje v Boha a stálosť v modlitbe.
Jedno z tajomstiev života je, že milosť doprevádza každý kríž. Prijmeme milosť, keď nosíme svoj kríž. Ježiš by nevstal z mŕtvych, keby prv netrpel a tak nezomrel. My však utekáme od milosti, keď utekáme od nášho kríža. Žiaden kríž nie je bezbolestný, ale s modlitbou a pomocou iných ľudí, môžeme niesť svoje kríže. Potrebujeme sa tiež veľa modliť, keď máme ťažký kríž. Ježiš, v noci pred svoju smrťou trpel v agónii v Getsemanskej záhrade a hovoril: „Otče, keď je to tvoja vôľa, odním odo mňa tento kalich. Ale nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane. (Mt 26,39). Niekedy si aj povieme: „Nech ma minie tento kalich“. Ale milosť čaká nás, keď povieme „nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane“. Aj keby kríž bol akokoľvek ťažký a milosť by sa dlhý čas neukazovala; milosť isto vždy príde.

MY
Veríme, že na kríži je aj niečo sväté. On nás drží bližšie k Bohu. Keď je tu nejaká bolesť v našich životoch, keď musíme nosiť kríž, vtedy sa spoliehame viac na Boha. Myslím si, že je to časť z Božích tajomných plánov, že nosíme náš kríž, pretože on nás udržuje bližšie k Bohu. Matka Tereza z Kalkaty povedala: „Utrpenia sú bozky od Ježiša v našich životoch.“
Prijmime milosť s krížom ako uzdravenie. Po kríži prichádza nový život, vzkriesenie, milosť, vďakyvzdanie. Tak môžeme povedať: „Vďaka ti Bože, už som cez to prešiel.“ Ku prijatiu milosti potrebujeme aj vypustiť hnev z našich životov. Môžeme to urobiť cez rozprávanie sa s Bohom v modlitbe. Nemusíme byť perfektní, keď sa modlíme. Stačí povedať Bohu všetko. Iná pomoc by bola povedať to najlepšiemu priateľovi. Podelenie sa s problémom, je polovičné vyriešenie problému. Keď sme kresťania so živou vierou, mali by sme pomôcť niesť kríž jeden druhému. Tak ako to robil Šimon Ježišovi na krížovej ceste. Keď to tak nerobíme, aká je naša viera: živá alebo strnulá?
Raz mal istý človek zvláštny sen. Snívalo sa mu, že sa prechádza s Kristom po piesočnom morskom pobreží. Na oblohe nad ním sa mu zjavovali príbehy z jeho života. V každom z týchto príbehov bolo vidno dva páry odtlačkov nôh v piesku. Jeden pár odtlačkov bol jeho a druhý pár stôp v piesku bol Ježišov. Keď sa mu zjavila posledná scéna, pozeral sa naspäť na odtlačky a zistil, že na ceste bolo vidieť iba jeden pár otlačkov v piesku. A s prekvapením si uvedomil, že to bolo práve v tých chvíľach, keď sa mu vodilo najhoršie.
To sa mu zdalo divné a povedal Pánovi: „Pane, ty si mi povedal, že vždy pôjdeš so mnou na všetkých mojich cestách. Ale v najťažších chvíľach môjho života vidno iba jeden pár otlačkov. Keď som ťa najviac potreboval, nechal si ma samého.“ A Pán mu povedal: „Milý priateľ, mám ťa tak rád, že som ťa nikdy neopustil. V tých chvíľach, keď sa ti vodilo najhoršie, keď si bol vystavený životným skúškam a búrkam života a trpel si, tam, kde vidíš iba jeden pár stôp, to práve boli chvíle, keď som ťa niesol na rukách.

ADE
Boh nás má nekonečne rád, on nechce, aby sme trpeli. My nemáme ani zdania o dobrotách, ktoré nám Boh pripravil v ďalšom živote. Keď máme niesť kríž, neviňme z toho Boha, neprehliadnime tento problém ako nejakého chrobáka, ale urobme to, čo sa od nás vyžaduje, na vyriešenie problému. Ostatné nechajme na Boha. Nadovšetko však nezabudnime na modlitbu a Ježišove slová: „Keď ma chce niekto nasledovať, nech zaprie sám seba, vezme svoj každodenný kríž a nasleduje ma.“

Amen.