Nanebovzatie Panny Márie

Prínos života Panny Márie cítime aj dnes.

AI
Skúsme si predstaviť naše kostoly bez sôch Panny Márie. Už by asi neboli tým čím sú. Mnohí z nás si ani nevedia predstaviť svoje modlitby bez ruženca. Možno mnohých z vás, tak ako aj mňa, staré mamy od detstva učili úcte k Panne Márii.

Keď si spomínam na detstvo, vždy si spomeniem aj na to, ako som na prázdninách u starej mamy chodieval s ňou každé popoludnie, ešte dlho pred svätou omšou do kostola, kde sme kľačali pred sochou Panny Márie.

Panna Mária bola Bohom vyvolená zo všetkých ľudí ako orodovníčka u Ježiša za nás. Skrze ňu prišiel na svet Boží Syn, skrze ňu prišla na svet spása. A napriek tomu je pre nás tak trochu záhadou. Veľa o nej nevieme, ani Sväté písmo nám o nej veľa nehovorí a zvlášť je tajomstvom záver jej života, jej nanebovzatie.

KE
Jej život bol veľmi tajomný a výnimočný, a taký tajomný a výnimočný bol aj koniec jej života. Bola vzatá do neba až po smrti alebo ešte počas života? Odpoveď na to možno nie je to najdôležitejšie pre našu vieru, no možno nám to pomôže hlbšie pochopiť Máriin význam a jej hodnotu pre nás, ako to ona sama v hymne začína slovami: „Velebí moja duša Pána“ (Lk 14,6).

DI
Učenie o nanebovzatí Panny Márie sa objavuje už na samom počiatku dejín kresťanstva. Máme svedectvá, že už v 5 - 6 storočí sa kresťania veľa a často zamýšľali nad týmto tajomstvom, to znamená, že mu pripisovali veľkú dôležitosť. 1. novembra 1950 pápež Pius XII vydal apoštolskú konštitúciu Munificentissimus Deus, v ktorej vyhlásil dogmu o Nanebovzatí Panny Márie, vtedy sa táto pravda stala súčasťou našej viery. Predtým však dlho trvalo, kým táto pravda bola jasne vyslovená a zadefinovaná. Bolo to dlhé obdobie práce a snahy učených hláv Cirkvi, ktoré veľa bádali o výnimočnosti jej života, o jej význame pre Cirkev a tiež o jej čnostiach, v ktorých táto prvá veriaca v Krista vynikala, pretože tie sa stali vzorom pre všetkých ďalších veriacich. V tejto konštitúcii však pápež zámerne neodpovedal na otázku, či bola vzatá do neba až po smrti, alebo ešte počas života. Tu sa totiž názory učencov Cirkvi vždy rozchádzali a až dodnes nemáme jasnú odpoveď.
Sväté písmo o závere jej života nehovorí nič. Naposledy ju spomína v Skutkoch apoštolov (1,14) slovami: „Všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu s Ježišovou matkou Máriou i jej bratmi.“ Viac nevieme. Nevieme ako dlho potom ešte medzi učeníkmi žila, či zomrela a kedy bola vzatá do neba. V súčasnosti však väčšina teológov skôr tvrdí, že jej nanebovzatie sa odohralo až po jej smrti. Totiž Panna Mária sa vo svojom živote vo všetkom pripodobňovala svojmu Synovi, preto sa predpokladá že sa mu pripodobnila aj v smrti. Ďalej Cirkev učí, že Panna Mária je v nebi s telom aj s dušou. Vyplýva to z toho, že telesne porodila Ježiša Krista, preto sa mu tiež telesne podobá v nebeskej sláve. Jej telesné materstvo je telesným vyjadrením lásky, a preto je dôvodom telesného nanebovzatia. Bola mu vo všetkom pripodobnená tu na zemi a určite je mu vo všetkom, teda i s telom a dušou pripodobnená aj v nebi.
Panna Mária je jedným z najväčších tajomstiev našej viery. A tajomstvo vždy dáva priestor pre hľadanie, premýšľanie a dáva nám priestor pre tie najrozličnejšie odpovede. Preto Pannu Máriu mnohí milujú, mnohí ju až nenávidia, mnohí ju uctievajú a mnohí zavrhujú. Je známe, že jednou z príčin rozkolu medzi Východom a Západom v Cirkvi, keď sa od nás oddelila pravoslávna Cirkev, bola práve nedostatočná úcta k Panne Márii na Západe. Na Východe bola vždy zbožňovaná a uctievaná v takej miere, ktorá je pre nás často až nepochopiteľná. Pre ortodoxných kresťanov je úcta k Bohorodici až vzrastená priamo v samých základoch viery. Na druhej strane ste si možno niektorí sami všimli, že mariánska úcta je veľkým tŕňom v oku veriacim evanjelických cirkví. Ale aj medzi samými katolíkmi sú na postavu Matky Božej tie najrôznejšie názory. Napríklad, len pomyslime na niektoré pre mnohých kontroverzné mariánske pútne miesta, ako je napríklad Medjugorie, ku ktorému sa ani cirkevné autority veľmi nechcú vyjadrovať pre známe okolnosti – trvajúce zjavenia.
Panna Mária je tajomstvom a tajomstvá sú tu na to, aby zaujali našu pozornosť a zamestnali našu myseľ. A práve preto sme na Pannu Máriu nezabudli, práve preto na ňu často myslíme, často sa k nej modlíme a možno práve vďaka tomu sa v dejinách Cirkvi veľakrát prejavila moc jej príhovoru, ktorý prednáša Bohu za nás. Vďaka tomu je Panna Mária vždy tu, medzi nami. A to je dobre, lebo my ju potrebujeme.

PAR
Význam mariánskej úcty je nesmierny, dokonca tak nesmierny, že ho ani nevieme riadne vysvetliť. Spomeniem iba niektoré dôvody tejto úcty. Predovšetkým je vzorom. Vzorom v tom, ako prijať Krista do svojho života, ako ho v živote nasledovať, ako sa mu v živote pripodobniť a ako mu vo všetkom slúžiť, je nám vzorom v cnostiach, predovšetkým v skromnosti a pokore. Práve pre jej skromnosť a pokoru o nej vieme tak málo, pretože ona nechcela byť v popredí pred očami všetkých. Svoj podiel na spáse vykonala potichu, v úzadí.
Je našou Matkou, lebo keď Pán Ježiš umieral na kríži, cez apoštola Jána nám všetkým ju dal za Matku a nás jej dal za synov, veď za nás už dávno ustavične prosila. Každý z nás už vo svojom živote pocítil lásku svojej mamy. Vieme aká je materinská láska krásna. A aká musí byť materinská láska tej matky ktorá je v nebi nad všetkými matkami! Ona za nás neustále prosí a jej prosby Boh nikdy neodmietne. Cez jej ruky nám prichádzajú všetky milosti a dobrá. Ako by Ježišovo dielo spásy vyzeralo bez nej? Matka by nám všetkým určite chýbala.
Je aj našou kráľovnou, za ňu bola v nebi korunovaná. Vďaka tomu má jej príhovor takú moc a vďaka tomu nikdy neostane bez pomoci ten, kto sa k nej utieka a ju prosí o pomoc.

MY
Cirkev nás učí, že úcta k Matke Božej je vynikajúcou cestou k svätosti. Dnes sa mariánska úcta často spája s menom Ján Pavol II. „Tootus tuus, - Celý tvoj“, to bolo jeho životné krédo. Ján Pavol rástol v ružencom v rukách a preto vyrástol na veľkého svätca. Možno sa nám, moderným ľuďom dnes už nepáči výraz svätec, možno v nás evokuje predstavu človeka smutného, ktorý sa zriekol všetkého, čo je v živote príjemné a krásne, preto radšej povedzme, že vyrástol na veľkého človeka. Lebo byť svätým v skutočnosti, znamená byť naplno človekom. A byť naplno a skutočne človekom, znamená mať všetko to naozaj dobré a krásne, čo človek môže mať. Nebojme sa svätosti, svätí nikdy nie sú smutní, svätí sa vždy usmievajú, pretože svätí sú tí jediní naozaj šťastní ľudia. Teda o nič neprídeme, ak sa odovzdáme Márii, ktorá je, ako často hovorieval Ján Pavol II, tou najistejšou a najkrajšou cestou do neba.

ADE
Mariánska úcta nie je výmyslom ľudí. Bola nám daná zhora, je pre naše dobro, pre naše posvätenie a spásu. Ako Pán Ježiš zostúpil k nám cez Máriu, tak my môžeme cez Máriu vystúpiť k Ježišovi. Cez Máriu nám Boh podáva pomocnú ruku. Neodmietnime ju.

Amen.