Nanebovzatie Panny Márie

Skrz Máriu slovami písma oslavovať Boha.

AI
Ak by som sa vás spýtal, či ste už niekedy prežívali takú radosť, že ste mali chuť spievať, určite by väčšina z vás povedala, áno. Ak by som sa spýtal, či to bola radosť zo svojho úspechu, alebo úspechu srdcu blízkej osoby? Aj na túto otázku by ste pravdepodobne odpovedali kladne, aspoň dúfam. A ak by som sa spýtal, či ste takúto podobnú radosť prežívali hoci aj z takej maličkosti, ktorú si niekedy ani len neuvedomujeme, napríklad s Bohom darovaného nového dňa? Ako by ste vtedy odpovedali na takúto otázku?

KE
Príkladom prežívania radosti je nám služobnica Pána, Matka Slova, ktoré sa stalo telom. Svojim radostným chválospevom nám ukazuje nie len to, ako pozná Písmo, ale hlavne to, ako hlboko ho má uložené vo svojom srdci, ako často ho musela rozjímať, až sa jej dostalo doslova do krvi, až tak, že ho vie aplikovať sama na sebe. Vyjadruje ním svoj vzťah k Bohu slovami chválospevu. Preto slová: „Velebí moja duša Pána...“ (Lk 1,46)

DI
Mária svojím Magnifikátom chce vzdať chválu Bohu za to, čo učinil, pre ňu osobne, ale i za to, čo Boh robí pre všetkých „tým, čo sa ho boja“ (Lk 1,50) v každej dobe. Čo vykonal pre Izrael, keď sa má skrze ňu, pokornú Služobnicu, narodiť Mesiáš. Ako Boh „ukázal silu svojho ramena“ v mocných činoch minulosti robí aj teraz. Celý tento chválospev sa postupne rozvíja. Najprv od zmeny Máriinho údelu od poníženosti k radostnému zvolaniu. „lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia...“(Lk 1,48) Ospevuje jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Vypočítava jeho minulé a súčasne prevratné zásahy. V svojej poníženosti rozpoznáva v sebe prisľúbenie, ktorým sa ujíma Izraela, „lebo pamätá na svoje milosrdenstvo ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu...“ (Lk 1,54) V priebehu piesne na oslavu Boha sa postupne odhaľuje množstvo symbolov. Nemožno sa vyhnúť dojmu, že Mária je zástupcom, ak nie zosobnením „celého Izraela“. Milosrdenstvo, ktoré jej prejavil, odráža milosrdenstvo prejavené celému ľudstvu. Boh mení ľudský stav, ale i vnímanie: rozptýlil pyšných, mocných, zosadzuje z trónov, ponížených povyšuje, bohatých prepúšťa naprázdno, hladných nasycuje. Práve tento zvrat ohlasuje aj Ježiš vo svojich blahoslavenstvách. Mária, skromné dievča z Nazareta, ale Panna múdra je si istá láskou nebeského Otca, ktorý jej preukazuje veľké veci. Svojou skromnosťou nezastiera svoju pravdu o sebe. Áno, Mária je ženou plnou milosti, veď je živou monštranciou, je v nej vtelené Slovo - Ježiš. Ale ona nezabúda, že pôvodcom tejto jej veľkosti je Boh, jemu ďakuje svojim radostným chválospevom, jeho oslavuje, na neho sa spolieha.

PAR
Takto vyzerá pravá radosť, ktorej by sme sa radi naučili od našej nebeskej Matky. Na prvom mieste však musíme poznať Boha, tak ako ho poznala ona. Aby sme prežívali radosť z osoby, ktorá je nám blízka, musíme ju najprv poznať. Musíme mať túžbu niečo sa o nej dozvedieť. Čo najčastejšie sa s ňou stretávať, aby sme sa o nej čo najviac dozvedeli. Na to, aby sme sa niečo dozvedeli o Bohu nám postačí jedna kniha s Jeho živým Slovom. Máme Sväté písmo na policiach v domácich knižniciach? Ako často ho berieme do rúk? Beriem ho len, aby som z police utrel prach? Kedy naposledy som si z neho prečítal, čo i len jednu stať? Panna Mária, keď prijala Božie Slovo prežívala obrovskú radosť a túto radosť vyjadrila slovami chválospevu. Ako by znel náš chválospev na oslavu Boha? Mali by sme komu zaspievať svoj chválospev? Alebo skôr na oslavu „čoho“ by sme predniesli náš radostný chválospev?
V dnešný deň slávnosti si pripomíname oslavu Nanebovzatia Panny Márie. Oslavujeme Tú, ktorá v pokore služobnice prijala do svojho života Božie Slovo. Oslavujeme ju ako tú, skrz ktorú nám na svet prišla Spása, a preto je hodna našej úcty a oslavy. Pretože sa stala Matkou vteleného Slova, aj Všemohúci ju preto povýšil nad všetko tvorstvo na zemi. Ako nám o tom píše svätý Ján vo svojom zjavení: „V nebi sa otvoril Boží chrám a v chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd“ (Zjv 11,19a;12,1). Napokon aj spolu so žalmistom sme volali: „Po tvojej pravici, stojí kráľovná ozdobená zlatom“ (Ž 45,10). Veď aj sama Mária vo svojom chválospeve naplnená Duchom Svätým predpovedá slávne proroctvo: „Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,...“ (Lk 1,48). To znamená, ľudia všetkých národov, na celom svete, a to nie len v určitom časovom úseku, ale stále, až do skonania sveta. Dve tisícročia uplynuli od Máriinho proroctva, a my sme svedkami toho, ako sa toto proroctvo stále vyplňuje.

MY
Matka Božia bola vždy mimoriadnym spôsobom milovaná a uctievaná na celom svete. Vezmime si len koľko pútnických miest je zasvätených úcte Božej Matky. Samotní pútnici svedčia o láske k Nej. Koľko kníh, koľko pobožností, koľko bolo prednesených prosieb, modlitieb, Kráľovne vesmíru. Prečo toľko chvály? „Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.“ (Lk 1,49) To je jediný dôvod jej veľkosti. Lebo On si ju vyvolil za Matku svojho Syna a preto sa rozhodol dať jej všetky dary, chvály, ktoré k tomu patria. Boh jej skrze Ježiša zveril aj nás. Ona je našou skutočnou Matkou, našou prostredníčkou. Veď kto môže byť opustený, keď sa utieka pod jej ochranu, alebo ju o pomoc prosí? Ona je našim majákom, ona nám ukazuje ten pravý smer na rozbúrenom mori života k Bohu.

Námorníci rozprávajú o starej povesti, že raz poblúdil námorník na rozbúrenom mori za tmavej noci. Niekto počuje syna, poznáva jeho položenie, volá ho k sebe. Ale hukot motora prerušuje matkino volanie. Nuž čo robiť? Zažína fakľu, aby ukázala synovi smer uprostred vĺn. Lenže vietor zháša fakľu a tak sa ustarostená o syna skláňa a podpaľuje celú chalupu a blčiaci požiar vedie námorníkov čln k bezpečným brehom.

Preblahoslavená Panna robí podobne, aby zachránila život človeka, ktorý hynie vo víroch svojich hriechov a náruživostí. Prináša dobrovoľne svojho Syna, zápalnú žertvu.

ADE
Povzbudením v našom živote nech je nám Matka Mária, ona poznala Božie slovo a s radosťou ho zachovávala vo svojom srdci, skôr ako v pokore poníženej služobnice prijala Slovo Božie a nosila ho ako Matka pod srdcom. Nebojme sa obracať často s dôverou na Pannu Máriu. Oná nám vyprosí pomoc v každej situácii, ak našej modlitbe nebude chýbať dôvera, pokora, vytrvalosť, pravá zbožnosť, a odovzdanosť do Božej vôle. Tak aj naša modlitba s kráľovnou Máriou bude tou skutočnou radosťou, a spolu s ňou zaspievame Bohu chválospev.

Amen.