Osemnásta nedeľa "cez rok"

Pozerajme s otvorenými očami do budúcnosti, veď sme stvorenia nie bohovia.

AI
Dnešný responzóriový žalm je veľmi pekný a dôležitý pre náš život tu na zemi, ale i vo večnosti: „Pane stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie“. Áno, Pán je skutočne útočište, kde si môže unavený človek zložiť svoje kosti po celodennom lopotení sa za zháňaním obživy pre seba a svoju rodinu. Toho nie je uchránený nik z nás. Nezabúdajme pri tom myslieť aj na to, čo nám hovorí aj dnešný alelujový verš: „ Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo“. To celodenné lopotenie sa za prácou, hanobením majetku a potrebných vecí pre seba a svoju rodinu je správne, no netreba zabúdať na to, že nie som na svete len ja a moja rodina, ale je tu aj môj blížny aj Boh.

KE
Ježiš Kristus nás v evanjeliu popudzuje k tomu, aby sme si dávali pozor na to, ako zaobchádzame so svojím majetkom „Dávajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má“ (Lk 12,22)

DI
Ide tu o hlboký existenčný omyl, keď si človek zhŕňa poklady len pre seba. Nezáleží mu na druhom človekovi. Pri všetkom tom sústredení o majetok zabudol na rozhodujúci faktor, s ktorým sa musí stretnúť zoči voči každý človek a to je smrť. Keby sa zo svojím majetkom rozdelil s chudobnými, stal by sa bohatým v Bohu a mal by poklady i za hranicami smrti. Pozorné čítanie textu nám ukáže, že boháč sa k bohatstvu nedopracoval vlastnou drinou, ale zožal bohatú úrodu, čo bolo pre žida znamením Božieho požehnania. Tu môžeme vidieť aká bola boháčova viera. Nechal sa preniknúť svojim „ja“, a to nám vysvetľuje hebrejský termín „hebel“, čo znamená opar, para, závan vetra, ľahká hmla. Patrí k tým, ktoré v hebrejskom myslení vyjadrujú ľudskú krehkosť, zraniteľnosť. V starom zákone sa označuje týmto výrazom nestálosť, splašenosť, niečo chvíľkové, prázdne, nestálosť pokladov, alebo krása ženy, človeka a jeho myšlienok, modly a modloslužba.
Päťkrát opakovaný výraz „pomijívosť“ obsahuje hlavný motív celej Knihy Kazateľ, z ktorej sme čítali dnešné prvé čítanie. Kazateľ sa tu pýta, aký zisk má človek zo všetkého svojho úsilia, lebo letiace dni pre neho znamenajú len prácu a bolesť. Z toho vyplýva, že v noci ho prenasleduje nespavosť a vnútorný nepokoj. Liekom na túto chorobu je nájsť vnútorný pokoj, v ktorom by človek dokázal znášať trpezlivo ťažkosti života a pominuteľnosť dní.
O tom lieku nám hovorí druhé čítanie z listu sv. apoštola Pavla Kolosanom, kde Pavol nabáda veriacich, aby oživili svoje staré „ja“ a obliekli si nové. Odvoláva sa na ich rozhodnutie, ktoré vyjadrili krstom. Mali zavrhnúť starý život a obliecť si nový. Nesmieme sa len tak unášať prúdom, pretože máme silný motív na objavovanie bohatých pokladov a vieme v čom spočíva naše dozrievanie v Kristovi.

PAR
Ide tu predovšetkým o to, aby sme Boha postavili na prvé miesto vo svojom živote, znamená to, že k nemu ako prvému sa máme obrátiť o pomoc, naplniť svoje myšlienky jeho túžbami. Čo je pre nás vlastne v živote dôležité? Ľudia, predmety, ciele a ďalšie túžby, to všetko sa uchádza o to, aby sa stalo našou prioritou. Hocičo z toho môže Boha vyhodiť z prvého miesta, ak sa vy skutočne nerozhodnete, že mu dáte prvé miesto vo všetkých oblastiach svojho života. Čas, ktorý strávime plánovaním budúcnosti, je čas strávený užitočne. Ale čas, kedy si robíme starosti o budúcnosť, je čas premárnený. Často je veľmi ťažko povedať, kde leží hranica medzi tým. Starostlivé plánovanie je rozmýšľanie o cieľoch, krokoch a programoch do budúcnosti s dôverou, že to Boh povedie. Keď to urobíme dobre, naše starosti budú menšie. Keď si robíme veľa starostí, premáha nás strach a pripadá nám zaťažko dôverovať Bohu.

MY
Kľúčové slová, ktoré sme počuli v dnešnom Božom slove sú chamtivosť a strach. Pokúsim sa vám to všetko zhrnúť do skutočného príbehu.

Poznal som jedného pána, ktorý už opustil tento svet a nepochádzal z nášho blízkeho okolia. Kúpil si krásny dom na tú dobu, v ktorej žil. Exteriér tohto domu bol veľmi krásny, veď ho nekúpil ani za malo peňazí… Bol to veľký držgroš, pretože nedoprial ani sebe, ale ani iným. Každé ráno už ako dôchodca vystával pred svojím domom a skúmal , čo sa deje v okolí. Potom zašiel do svojej dielne, kde opravoval bicykle a tam strávil celý deň a ku večeru sa zase postavil pred bránu a skúmal okolie. Vidieť ho oblečeného ináč ako v mastných montérkach bolo štátnym sviatkom. Raz v živote sa mi to podarilo, a to som neveril vlastným očiam. Dostať sa k nemu do bytu bolo priam nemožné. To bol zázrak. Tiež sa mi to v živote podarilo. Čo som videl, keď sa za mnou zavrela brána a otvorili dvere interiéru ma priam šokovalo a položil som si otázku. Môže takto žiť človek v dnešnej dobe? Izby nemal zariadené, steny neboli maľované možno od výstavby tohto domu, na stenách pavučiny a na oknách stiahnuté rolety, ktoré asi tiež neboli vytiahnuté odkedy boli nainštalované. Jediná zariadená miestnosť bola kuchyňa. Bola v nej jedna železná posteľ s vojenskými prikrývkami, jedno staré umývadlo, klasický lavór a džbán, stôl bez prikrývky, jedna drevená stolička maximálne dve, rádio a jeden taký sekretár, ktorý by som ani tak nenazval, ale neviem to ináč pomenovať. Keď som vychádzal od neho von, zažil som ďalší šok pred bránou. Okolo celej brány zvnútra bol omotaný pichľavý drôt a brána bola zamknutá nielen klasickým zámkom, ale aj zámkom na reťaz. To mi nedalo a opýtal som sa ho, prečo to má. Odpovedal mi, že ľudia sú kmíni a musí sa voči nim brániť.

Toto je chamtivosť, človek zbiera, šporí, nedopraje sebe, ľudom, Bohu. Nemôžem mať ja, nebude mať nik, alebo lepšie povedané, veď nech sa postará o seba, ako som sa ja musel. Človek z tohto príbehu sa zabezpečil. Má všetko, ale po svojom. Má veci, ktoré považuje za najpotrebnejšie pre svoj život. Tu sami máme možnosť vidieť, že tieto vecí nie sú uložené na takom mieste aké im prislúcha. Prečo? Lebo sa o ne bojí. Nedokáže vyjsť so seba. Je nepokojný vo svojom vnútri, lebo život mu prináša len prácu, bolesť a nespavosť (strach). Bojí sa zanechať svoje staré „ja“. Nedôveruje sebe, ľuďom, ani Bohu.

ADE
Nedajme sa opantať našou krehkosťou, slabosťou, ale buďme silní. Nestávajme sa otrokmi našich hriechov. Veď o jednom z nich sme si tu dnes hovorili. Dokážme sa podeliť so svojím blížnym. Majme stále na pamäti porekadlo starých ľudí: „ Dnes ja tebe zajtra ty mne“.

Amen.