Osemnásta nedeľa "cez rok"

Len štedrý človek môže byť šťastný a aj spasený

AI
Možno ste to už počuli, že patríme medzi niekoľko najbohatších percent obyvateľov zeme. Hoci nemáme na účtoch milióny, drvivá časť ľudí má oveľa menej prostriedkov ako máme my. Ale niečo vlastniť nie je nič zlé, záleží len na tom ako tento dar využívame.

KE
Ježiš v dnešnom evanjeliu využíva situáciu, keď ho jeden za zástupu prosí o pomoc v majetkovom spore, aby nám ozrejmil správny vzťah k majetku. Preto hovorí: „Chráňte sa každej chamtivosti!“ (Lk 12,15)

DI
Aby sme nezašli do niektorého z extrémov, vysvetlime si správne chápanie pojmov chamtivosť a súkromné vlastníctvo. V niektorých prekladoch Svätého písma nájdeme namiesto slova chamtivosť slovo lakomstvo. Tieto dve neresti sú si veľmi blízke, obe sa týkajú nesprávneho zaobchádzania s majetkom. Chamtivosť chápeme ako prehnanú túžbu po majetku a lakomstvo je keď sa s dobrami, ktoré vlastníme nechceme podeliť. Tieto dva hriechy sa od seba ani nedajú oddeliť, lebo ináč by nám vznikol štedrý chamtivec alebo skromný lakomec. Sv. Pavol v liste Kolosanom (v 3,5) zaraďuje lakomstvo medzi modloslužbu. Možno sa nám to zdá tvrdé, ale ak si to premyslíme podrobnejšie zistíme, že je to tak. Ako píše apoštol. Lebo lakomý je ten, kto viacej verí sile bohatstva ako všeobecnému zákonu lásky, ktorý Boh vložil do celého vesmíru. Teda naozaj je to modloslužba, lebo je akousi vierou, ale nie v silu samotného Boha ale vierou v moc bohatstva a majetku. Lakomý je ten, kto miluje bohatstvo viac ako Boha a jeho zákon. Lakomstvo je jedným z hlavných hriechov ale zároveň aj trestom za hriešnu lásku a dôveru v hmotné majetky. Ovocím lakomstva je hriešna pripútanosť k hmote. Lakomec je v konečnom dôsledku pripútaný k tomu, čo miloval viac ako Boha. Hmota sa pre neho stáva modlou a zároveň aj trestom. A chamtivosť je rovnako modloslužbou, lebo sa viac staráme a zháňame za majetkom a zanedbávame Božie prikázania. Dnes je moderné tvrdenie, že v živote prežijú len tí najsilnejší. A čo sa pod tým myslí? Že úspech majú zaručení len tí, čo nehľadia na druhých a majú široké a ostré lakte. Chamtivosť a lakomstvo nám zatemňujú náš zrak, ktorý potom upierame len na majetok a zabúdame na hodnoty, ktoré sú naozaj dôležité. Mnohým boháčom sa rozpadli ich rodiny a stali sa z nich samotári a čudáci len preto, že majetok dali vo svojom živote na prvé miesto. A čo hovorí takýmto ľuďom Ježiš? „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?“ Blázon! Veľmi tvrdé slovo, ktorým nazývame tých, ktorí nepoužívajú rozum. Dnes je moderné mať čo najviac a potom vraj bude človek spokojný a šťastný. Ale realita nám ukazuje niečo iné a musíme zopakovať so sv. Augustínom: „Nespokojné je srdce človeka, kým nespočinie v tebe, Bože.“ A čo hovorí o vlastníctve hmotných vecí Cirkev? Pápež Pius XI. V encyklike Quadragesimo anno hovorí, že zavrhnutie súkromného vlastníctva by prinieslo nie úžitok, ale úplnú skazu. No nebezpečný je aj individualizmus v chápaní vlastníctva. Každé dobro, ktoré máme, vrátane majetku je darom od Boha a je našou povinnosťou, použiť to nielen na náš prospech ale aj na prospech našich blížnych. Čím väčší majetok vlastníme, tým väčšia je aj naša zodpovednosť za to ako s ním naložíme. Spravodlivosť si vyžaduje, aby tí, ktorí majú možnosti pomáhať slabším, menej majetným, využívali svoj majetok na prospech celého spoločenstva.

PAR
Dnes bytostne vidíme a cítime dôsledky individualizmu a chamtivosti niektorých ľudí a to práve v kríze, ktorá vznikla aroganciou tých, ktorí majú stále málo. Doplácajú však na to vždy tí najbiednejší, najbezbrannejší. Je len na nás ako sa k tomuto problému postavíme. Ako budeme využívať svoj majetok. Ale pamätajme na príbeh boháča z podobenstva, ktorý si žil v prepychu a nevšímal si žobráka Lazára. Nemyslime si, že ak budeme žiť ako tento boháč, tak nás nestihne aj jeho osud. Bohatstvo neurobilo nikdy ľudí šťastnými, ono z ľudí robí otrokov, trosky ľudských bytostí. Medzi 3 základné prostriedky duchovného rastu patria modlitba, pôst a almužna. Práve almužna je liekom na každú chamtivosť a lakomstvo. Je to dobrovoľná pomoc tým, ktorí sú na tom horšie ako my a takých ľudí máme okolo seba určite dosť. Hovorí sa, že do neba si vezmeme len to, čo sme darovali za života. To je náš poklad, ktorý si máme podľa Ježišových slov zhromažďovať v nebi. A ako sa na to pozerá Boh? Sväté písmo nám hovorí: „Kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať. Nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje.“ (2Kor 9,6-7) Teda nie je Božím zámerom, aby sme dávali z donútenia ale aby sme svoje srdce napĺňali pravými hodnotami, ktorými je predovšetkým činná láska k našim blížnym. Veď nemôžeme hovoriť, že milujeme Boha, ak nemilujeme svojho blížneho a viera bez skutkov je mŕtva. Nehľadajme veľké veci, ale naučme sa tešiť aj z každodenných maličkostí. Určite ste sa už niekedy sami seba pýtali: „Prečo je u nás a vo svete toľko chudobných a zranených?“ Je to preto, lebo jestvujú ľudia, ktorých ambicióznosť a domnelé potreby nemajú hraníc. Svet vychvaľuje herečku, ktorá ma tisíc párov topánok, namiesto toho, aby ju odsúdil za jej bláznovstvo a za jej nezvládnutú ženskú ješitnosť. Preto je podľa Slov Pána Ježiša nutné usilovať sa o spravodlivosť a prijímať limity: limity vo svojich vlastných potrebách a tiež schopnosť vidieť tých, na ktorých úkor máme my viac, než potrebujeme. Je zaujímavé, že ľudia, ktorí si osvoja takýto cieľ, t. j. dosahovať úspechy a kráčať za každú cenu k bohatstvu, si časom vypracujú aj vlastnosti, ktoré im v tom pomáhajú. Sem patrí hlavne podvod, nečestnosť, klamstvo, ba často i lesť. Sv. Pavol nám k tomu hovorí: „Koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti“ (1Tim 6,10).

MY
Ako často sa podobáme Ježišovým poslucháčom, ktorí hľadeli a nevideli, počúvali a nechápali. My si o sebe myslíme, že sme zbehlí v mnohých veciach a je to pravda. Dnes dokážeme to, o čom naši rodičia, či starí rodičia ani len nesnívali – môžeme sa rozprávať s kýmkoľvek a kdekoľvek na zemi pomocou mobilných telefónov, dokonca sa pri telefonovaní už môžeme aj navzájom vidieť, môžeme si posielať rôzne súbory cez internet, cestovanie aj na veľké vzdialenosti je dnes už bežná vec, choroby, ktoré boli kedysi smrteľné sú dnes ľahko liečiteľné a podobne. No často zabúdame na to, čo je najdôležitejšie – na to, čo má naozaj hodnotu. Vypočujme si tento síce fiktívny, no nie nepravdivý príbeh:

Dcérka prišla za svojou zaneprázdnenou mamičkou a spýtala sa jej:
„Mamička, prečo sa so mnou nechceš hrať?“ Ona jej odpovedala: „Lebo nemám čas.“
„A prečo nemáš čas?“ znela ďalšia otázka. „Lebo mám prácu.“ Odbila mama svoju dcéru. No ona sa nedala a ďalej sa pýtala: „A prečo máš prácu?“ Mamu to už začínalo hnevať, ale ešte pokojne odpovedala dievčatku: „Aby som zarobila peniaze.“ Ale malej táto odpoveď nestačila a pokračovala v otázkach: „A prečo zarábaš peniaze?“ Mama už toho mala dosť a tak len odvrkla: „Aby som ti mohla dať jesť.“ Malá sa zamyslela a povedala: „Mami, vieš čo? Ja už nie som hladná!“

Aj my si často myslíme, že majetok je to, čo nás urobí šťastnými a prehliadame tie skutočné hodnoty, na ktoré nás aj dnes upozorňuje Ježiš, keď hovorí že ten, kto je chamtivý „pred Bohom nie je bohatý“ (Lk 12,21) Niekedy je kúsok lásky viac ako veľké bohatstvo, lebo za peniaze si nikto šťastie nekúpi, aj keď to mnohí tvrdia. Ježiš nám aj dnes dáva návod na naše šťastie – večné aj tu na zemi.

ADE
Čínsky mudrc Konfucius hovorí: „Múdry človek sa vyhýba trom veciam. V mladosti zmyselnosti. Keď dosiahne mužný vek, bojovnosti. Keď dosiahne starecký vek, lakomstvu.“ Lakomstvo a chamtivosť však útočia na človeka v každom veku. Prosme teda Pána, aby sme prostriedky, ktoré máme vedeli dobre využiť nielen na svoj prospech, ale aj na prospech našich blížnych a aby sme si zhromažďovali poklady nie na svojich bankových účtoch ale v nebi.

Amen.