Tridsiata prvá nedeľa "cez rok"

Všímajme si ľudí okolo seba a neodsudzujeme ich...

AI
Hovorí sa, že všade dobre, ale doma najlepšie. Áno, domov – to je miesto, kde človek býva, pracuje, odpočíva, zažíva lásku, pocit istoty. Aspoň tak by to malo byť. Dom má pre človeka veľký význam. Hlavne vtedy, ak je v ňom na prvom mieste láska a ak tí, čo v ňom spolu žijú, nežijú len pre seba, ale aj pre druhých. Pre tých, ktorí sú okolo nich.

KE
V evanjeliu sme počuli ako Ježiš hovorí mýtnikovi Zachejovi: „Dnes musím zostať v tvojom dome“ (Lk 19,5).

DI
Zachej asi vôbec nikdy netušil a nepočítal s tým, že bude mať vo svojom dome takú vzácnu návštevu. Nemal sa kedy ani na to pripraviť. No keď počul, že Ježiš sa chystá k nemu, veľmi sa zaradoval, veď tak veľmi túžil aspoň ho vidieť. Je zaujímavé, že Ježiš si vybral práve jeho. Vybral si hlavného mýtnika. Mýtnik bol v tých časoch považovaný za hriešnika, ktorého mali Židia v nenávisti a nechceli sa s ním ani stretnúť. Jednoducho bol odvrhnutý na okraj spoločnosti ako kolaborant Rimanov, ktorí v tom čase vládli aj nad Jerichom. Mnohí čakali, že Ježiš si ani nevšimne tohto človeka, ktorého všetci považovali za zradcu. Avšak Ježiš reaguje úplne inak, ako to oni čakali. Všíma si práve tohto zradcu Zacheja a hovorí mu: „Poď rýchlo dolu, dnes musím zostať v tvojom dome!“ (Lk 19,5). Ježiš sa tak stáva podozrivým v očiach Židov a farizejov. On však práve v Zachejovi vidí človeka, ktorému treba pomôcť a priniesť mu odpustenie, lásku a pokoj. Ježiš tu ukazuje svoje pravé poslanie. Chce premeniť človeka, chce mu dať nádej. Veď prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo, ako sme to počuli aj na konci dnešného evanjelia. Ježiš ostal verný tomuto svojmu poslaniu až do smrti. Tých, ktorých už mnohí odpísali. On zachraňuje a dáva im pocítiť, čo je to pravá láska a odpustenie.

PAR
Ježiš aj dnes hľadá takýchto ľudí. Práve tých, ktorí sú pre nás neznámi a inými opovrhnutí. Tých, ktorí možno nikdy nepocítili, čo je to láska. A Ježiš chce zmeniť aj naše zmýšľanie. Chce, aby sme si aj my všímali všetkých našich blížnych, nielen tých, ktorí sú nám sympatickí. Ježiš nás učí milovať ľudí takých, akí sú. Učí nás hľadať v každom človeku aspoň kúsok dobra. Každý deň stretávame veľa rôznych ľudí. Či už sú to susedia alebo usmiate dieťa, ktoré ide zo školy, alebo starenka, ktorá ide z obchodu. Možno je to mladý človek, ktorý hľadá zmysel svojho života a zatiaľ ho nenašiel a práve preto droguje a pije. Možno je to nespratný „puberťák“, ktorý však v rodine prežíva peklo, keď sa jeho otec vracia domov každý deň opitý. Aké ľahké je na prvý pohľad odsúdiť človeka, keď nevidíme do jeho vnútra. Aj Zacheja odsúdili, lebo nevideli do jeho vnútra. Ale Ježiš videl, a preto ho neodsúdil. Najprv si treba lepšie všimnúť ľudí, ktorých denne stretávame a až potom môžeme niečo o nich hovoriť. Najprv im treba prejaviť lásku, treba si k nim vybudovať vzťah. Môžeme teda zaujať dvojaký postoj. Buď týchto ľudí odsúdime a tak zaujmeme postoj farizejov, alebo zaujmeme postoj Ježiša Krista. A ten je jednoznačný. Odpustenie, láska, pochopenie, úcta. Skúsme sa zamyslieť, koľkokrát sme možno neuváženým slovom či poznámkou alebo gestom odsúdili blížneho, namiesto toho, aby sme mu pomohli. Čo keď práve cez nás sa ho chcel Boh dotknúť, prihovoriť sa mu alebo zmeniť jeho život?... Čo keď ten človek práve v našom živote hľadal Boha?...

MY
Na jedno sídlisko v meste sa prisťahovalo mladé dievča, študentka. Keď prvýkrát vchádzala do svojho bytu, akurát niesli dole schodmi truhlu z mŕtvym človekom. Pýtala sa okoloidúcich susedov, kto zomrel. Na jej veľké prekvapenie nikto nevedel ani meno toho človeka. Neskôr zistila, že jej susedia sa medzi sebou skoro vôbec nepoznali, niekedy sa ani nepozdravili. Každý žil len sám pre seba a nikto nevedel nič o tom druhom. Táto študentka sa však rozhodla, že jej títo ľudia nebudú ľahostajní. Keď sa s niekým stretla, každého pozdravila a prihovorila sa mu. Často stretávala vo výťahu staršieho muža, ktorý sa jej nikdy nepozdravil. Ona sa mu však vždy prihovorila. Bol to sused, ktorý býval pod ňou. Raz keď prášila obrus na balkóne, zabudla na ňom malý obrúsok a vypadol jej pri prášení rovno dole na balkón, práve tam, kde býval spomínaný starec. O chvíľu zazvonila u týchto susedov. Otvorila jej staršia žena a keď povedala, čo potrebuje, bez váhania ju pustila ďalej až do obývačky, kde bol východ na balkón. Bola to manželka starého suseda, ktorý sedel v obývačke a pozeral televízor. Dievča ho hneď pozdravilo a opäť sa mu prihovorilo. Keď si zobrala obrúsok z balkóna a prechádzala naspäť, starec sa jej po prvýkrát sám prihovoril a spýtal sa jej, čo je za tým, že sa mu vždy tak pekne pozdraví a prihovorí. Ona jednoducho odpovedala, že je to viera v Ježiša Krista, ktorý sa tiež dokázal prihovoriť každému človeku a mal pre každého pochopenie i súcit. Starec sa zamyslel, začudoval a rozlúčili sa. O nejaký čas zazvonil zvonček v byte mladej študentky. Keď prišla otvoriť, vo dverách bola jej susedka zdola a prosila ju, aby rýchlo prišla k nim. Ona si myslela, že sa stalo niečo zlé a tak išla dole hneď so susedkou. Na jej veľké prekvapenie zbadala v izbe vedľa suseda sedieť mladého kňaza. Privítal ju a začal jej ďakovať. Ona najskôr nechápala prečo, no neskôr pochopila. Povedal jej, že keď sa stal kňazom, otec mu povedal, že ho už viac nechce vidieť, nech sa doma neukazuje. Vtedy jeho otec nechcel o Ježišovi ani počuť. Avšak teraz po rokoch, keď stretol toto dievča, uvedomil si, že viera v Ježiša dáva životu opravdivý zmysel a rozhodol sa zmieriť so svojím synom.

Dievča sa pozeralo okolo seba a snažilo sa všímať si práve takých ľudí, akých si všímal Ježiš. A Boh práve cez ňu pomohol a urobil malý zázrak. Otec po rokoch prijal doma svojho syna kňaza a zmieril sa s ním. Bolo to úžasné.

ADE
Skúsme sa pozerať na ľudí, ktorých stretávame, Ježišovými očami. Neodsudzujme ich. Skúsme v nich vidieť Jeho samého a miesto odsúdenia im pomôcť, prejaviť im lásku. Veď od Boha sme lásku zadarmo dostali, preto by sme ju mali aj zadarmo dávať ďalej. A hlavne tým, ktorí sú opovrhovaní a zaznávaní. Veď to je tá pravá láska, akej nás učí sám Ježiš aj v dnešnom evanjeliu. Kiež by nasledujúce dni boli radostnejšie práve preto, že sa počas nich budeme snažiť sprostredkúvať ľuďom okolo nás samého Krista, a to predovšetkým našim postojom k nim.

Amen.