Trinásta nedeľa "cez rok"

Povzbudenie k vytrvalosti v živote s Kristom.

AI
Koľkokrát v živote sa nám stalo, že sme boli o niečom stopercentne presvedčení, a keď sme to hovorili ostatným ľuďom, nenašli sme u nich dostatočné pochopenie?! Alebo určite ste mali niekedy vymyslený dobrý plán, dotiahnutý do najmenších detailov a tí, ktorých sa týkal, zaujali odmietavý postoj. Ako ste reagovali? Myslím, aspoň v mojom prípade sa to stáva často, že ostaneme pobúrení. Niekedy je aj to slovo „pobúrení“ veľmi jemné... Taký odmietavý postoj môže človeka doviesť až do hnevu s tým, že nakoniec mávneme rukou nad tými, od ktorých niečo očakávame a povieme: tak si robte, čo chcete...

KE
„On sa obrátil a pokarhal ich.“ „Inému vravel: „Poď za mnou!“  (Lk 9, 55. 59b).

DI
Taký postoj je nám naozaj veľmi blízky. V evanjeliu sme počuli o tom, ako Ježiš poslal svojich najbližších učeníkov pred sebou, aby sa mu postarali o nocľah. Keďže cesta do Jeruzalema bola vyčerpávajúca, Ježiš naplánoval odpočinok v jednej samarijskej dedine. No stalo sa to, čo sa stáva často aj nám... Učeníkov neprijali a oni sa hneď pobúrili a boli by najradšej, keby na nich „zostúpil oheň z neba a zničil ich.“ A čo urobil Ježiš? „On sa obrátil a pokarhal ich.“ Neviem, či ste si to všimli, ale je tu jedna zvláštnosť. Apoštoli išli pred Ježišom, aby si vybavili potrebné veci popredu a tu zrazu, keď nastane problém, Ježiš je pred nimi... Ako vieme, že bol pred nimi? Lukáš v evanjeliu píše: „On sa obrátil a pokarhal ich.“ Keby bol za nimi, nemusel by sa obracať za nimi, aby ich videl. Odišli do inej dediny.
A tu nastáva ďalší paradox. Pravdepodobne išli peši, takže nemohli byť až tak ďaleko od dediny, v ktorej pocítili neprijatie. Len čo vyšiel z dediny a kráčal po ceste do inej, tu sa ku nemu doslova tlačia jeho obdivovatelia s veľkou túžbou nasledovať ho. Na jednej strane neprijatie a zavretie dverí rovno pred nosom, na strane druhej tlačenie sa do jeho blízkosti silou - mocou. Možno si povieme: Konečne, aspoň niekomu došlo, o čo tu vlastne ide. O nasledovanie Krista. A ďalší paradox: Ježišov nárok a priamosť v opise štýlu toho života. Ježiš namiesto toho, aby začal hovoriť výhody svojho učenia, hovorí tvrdú realitu:
1- „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“
2- „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“
3- „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“

PAR
Vidíme, že život s Kristom je síce krásny, plný radosti, lásky, pokoja a dôvery, no v dnešnej časti Lukášovho evanjelia sme videli aj nepríjemnosti s Kristom. Vyčerpávajúcu cestu s Kristom, kde si myslíme, že kráča za nami, aj keď neskôr zistíme, že je pred nami, neprijatie od ľudí... A nielen to, dokonca tvrdé Ježišove slová o jeho nasledovaní. Ale aj napriek tomu všetkému počujeme z jeho úst: „Poď za mnou!“ Život s Kristom nie je vždy prechádzkou ružovou záhradou.
Aj nám sa môže stať, že si budeme myslieť, že Kristus je niekde ďaleko za nami a budeme sa snažiť pripraviť mu miesto pre odpočinok. Nakoniec
s prekvapením zistíme, že on je pred nami.
Aj nám sa môže stať, že budeme chcieť zvolávať na ľudí oheň z neba, aby ich zničil a budeme dokonca čakať podporu aj od samotného Ježiša. A namiesto podpory sa nám ujde pokarhanie od Ježiša a pocit poníženosti.
Aj nám sa môže stať že mu budeme hovoriť: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“ A namiesto povzbudenia nám otvorí oči pre pohľad do reality so slovami:
1- „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“
2- „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“
3- „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“

MY
Boh je láska a táto láska najlepšie pozná, čo a v ktorej chvíli potrebujeme, či už sú to milé slová, slová pokarhania, alebo slová, ktoré sú síce ťažké, ale otvárajú oči pre jasnejšie videnie reality. Najdôležitejšie je však zostať vnímavým na to, čo hovorí. A Ježiš sa nám prihovára v každej chvíli a v každom človeku. Len si dajme otázku po niektorom z našich stretnutí s niekým: čo mi cez neho chcel povedať Boh? Alebo večer, keď budem v posteli premýšľať o uplynulom dni: čo mi povedal dnes Boh pre môj život?
Určite tie naše odpovede budú rôzne, ale myslím, že keď budeme pozorne počúvať, v jednej sa určite zhodneme všetci: Aj dnes mi Boh povedal: „Poď za mnou!“

ADE
A rád zakončím slovami žalmistu (porov. Ž 32):
Dám ti múdrosť a poučím ťa o ceste, ktorou máš kráčať;
poradím ti a budem ťa mať stále na očiach.
Nebuďte ako žrebce či mulice,
ktoré nemajú rozum.
Keď im chceš vložiť uzdu a zubadlo,
nepodídu k tebe.

Bezbožného stíhajú mnohé strasti;
no dúfajúcich v Pána obklopí milosrdenstvo.
Radujte sa spravodliví v Pánovi a plesajte,
jasajte všetci, čo máte srdce úprimné.

Amen.