Nedeľa utrpenia Pána - Kvetná nedeľa

Prehodnotiť svoju zodpovednosť k Ježišovi.

Každý z nás vie, že dnešnou nedeľou začína Veľký týždeň. Položme si otázku: Udalosti, ktoré si budeme pripomínať, skutočne chceme prežiť ako sa na kresťanov patrí? Dá sa predpokladať, že by sme ich mohli prežiť len ako spomienku, zvykovo ako každoročnú tradíciu... A takýto prístup by bol od nás nesprávny, nečestný a nezodpovedný. Niečo nám môže napovedať jedna udalosť.

Permský cisár Chosroes na konci života si dal zavolať svojich radcov a pýtal sa ich: „Myslíte si, že som bol dobrý cisár? Nemajte strach mi povedať pravdu. Ako odmenu každému dám drahokam.“ Radcovia jeden po druhom pristupovali pred cisára a peknými slovami mu pochlebovali. Keď prišiel rad na múdreho Elaima, ten povedal: „Prosím, pán môj, dovoľ mi mlčať, pretože pravda sa nedá kúpiť.“ Cisár na tieto slová odpovedal: „Dobre. Potom ti nedám nič. Môžeš mi teda priamo povedať svoju mienku.“ Elaim pokračoval: „Pán môj, myslím si, že si taký istý človek so slabosťami a chybami ako my. Tvoje chyby sú však oveľa ťažšie, pretože celý národ vzdychá pod ťarchou daní. Mal by si viesť menej vojen a nemal by si žiť tak prepychovo na úkor národa.“ Cisár sa zamyslel. Potom dal každému radcovi po sľúbenom drahokame. Elaima však vymenoval za svojho kancelára. Na druhý deň prišli radcovia a hovorili cisárovi: „Pán náš, rozkáž, aby ten obchodník, čo ti predal drahokamy, ktorými si nás obdaroval, bol spravodlivo potrestaný, pretože ti predal falošné drahokamy.“ „To viem,“ odpovedal cisár. „Sú také falošné, ako sú falošné vaše slová.“
Vieme, že Bohu sa naša falošnosť nepáči. Naopak, Boh od nás právom vyžaduje našu zodpovednosť k svojim dušiam.

Mementom pre nás je nápis na kríži: „Toto je židovský kráľ“ (Lk 23,38).

Naša doba túži po hrdinoch, chce mať vzory a idoly. Tak bolo tomu aj za čias Ježiša. Na Ježiša však nemôžeme pozerať ako na hrdinu. Ježiš netúžil po ľudskej sláve, moci, tituloch. Keď Ježiša chceli urobiť ľudia po rozmnožení chleba a rýb kráľom, Ježiš sa utiahol sám do ticha. Na otázku Piláta: „Si židovský kráľ?“ Odpovedal: „Sám to hovoríš“ (Lk 22,3). Pravdivé a správne vysvetlenie podáva sv. Pavol Filipanom: „Ježiš Kristus, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži“ (Flp 2,6-8). Ježiš verne splnil svoje poslanie. Dnešné evanjelium, ktoré voláme aj pašiami, je vyvrcholením trojročnej misie Ježiša na zemi. Dostáva sa nám istoty, že každý, kto ho bude nasledovať a splní jeho slová, bude mať podiel na tom, že Ježiš premohol moc hriechu. Ježiš všetko, o čom rozpráva dnešné evanjelium, podstúpi preto, aby každý človek, kto sa k nemu pripojí, mal s ním účasť v jeho Kráľovstve. Evanjelista sv. Lukáš nám preto dnes pripomína Ježišove slová: „Veľmi som túžil jesť s vami tohoto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve“ (Lk 22,15-16). Ježiš podstúpi toto všetko preto, aby každý, kto sa ku nemu pripojí, mal s ním účasť na jeho živote. Ježiš nesľubuje to, čo nemôže dať. Ježiš však od každého – kto chce mať s ním účasť v jeho Kráľovstve – vyžaduje, aby verne a zodpovedne splnil všetko, čo učil.

Udalosti Kvetnej nedele nie sú len spomienky, ale výzva k radikálnemu nasledovaniu Krista. Ježiš v súvislosti s Judášom nám pripomína: „Beda človekovi, ktorý ho zrádza“ (Lk 22,22). Memento zrady sa nestráca ani dnes. Naopak. Uvedomujeme si svoju osobnú zodpovednosť za spásu svojej duše. Sme povinní žiť v pravde Ježišových slov. Hriech nemôže a nesmie byť odmenený účasťou v jeho Kráľovstve. Aj keď sa ocitneme v situácii sv. Petra, že zaprieme Ježiša, sme povinní ďalej konať ako on: „Vyšiel von a horko zaplakal“ (Lk 22,62). K Veľkému týždňu patrí bolesť duše nad spáchanými hriechmi, teda ľútosť. V tomto týždni máme znova prežiť najväčšiu drámu dejín. Chceme vedome a dobrovoľne byť s trpiacim, ukrižovaným a zmŕtvychvstalým Ježišom. Cítime svoju zodpovednosť za spásu svojej duše, ale aj duše nám zverených bratov a sestier. Táto vážna vec neznesie, aby sme povrchne, zvykovo, bez osobnej účasti prežili tento týždeň. Zodpovednosť ku spáse duší je najpotrebnejšia vec, ktorej chceme podriadiť všetko ostatné.

Vedomá si je toho aj matka desaťročnej dcéry, s ktorou začali mať problémy. Bolo to cez Veľký týždeň. Dievča prišlo za matkou, že chce ísť s priateľkami na film. „Všetky dievčatá idú a ja nemôžem? Prečo? Prečo nemôžem?“ Práve vtedy mama pripravovala puding. Matka sa na dcéru obrátila s prosbou. „Kde sú tie pokazené vajíčka, ktoré som dnes našla na hornej poličke?“ „V odpadkovom koši. Prečo?“ „Prines mi ich, prosím ťa.“ „Čo s nimi chceš robiť?“ „Dám ich do pudingu.“ „Skazené vajíčka? Tými predsa pokazíš dobrý puding!“ „Keď pokazím puding,“ pokračovala matka v dialógu s dcérou, „môžem ho vždy vyhodiť. Keď si ty však nevieš jeden film odoprieť vo Veľkom týždni, či tým pre svoju dušu nespravíš ešte viac škody?“ Dcéra matku pochopila.
Je správne, že nik z nás si nechce dať uniknúť tento týždeň načerpať nových milostí pre svoj život. Ku našej kresťanskej cti patrí niečo viac, ako len zvykovo prežiť týždeň, počas ktorého si pripomíname umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Krista. Uvedomujeme si, že máme pred sebou čas milosti a spásy. Navzájom si chceme príkladom pomôcť. Chceme zabrániť povrchnému prístupu, bezduchému vzťahu k udalostiam týchto dní. Náš cirkevný, ale i spoločenský život chceme prežiť tak, aby sme vydali najlepšie svedectvo svojej viery.

Falošné diamanty neupokojili radcov. Sme presvedčení, že ani falošný prístup k udalostiam tohoto týždňa nikoho nemôžu uspokojiť. Naopak. Nech zvíťazí Pravda – Ježiš Kristus v našom živote. On sám si nás pozýva nielen dnes do sprievodu s ratolesťami, vo štvrtok ku svojmu stolu Eucharistie, piatok pod kríž a v sobotu a nedeľu k prázdnemu hrobu. Dnešné “Hosanna“ bude po veľkopiatočnom “Ukrižuj ho“ oveľa radostnejšie a presvedčivejšie znieť v nedeľu ráno spevom “Aleluja, aleluja, aleluja“. Vyprosujme si navzájom posilu do tohoto týždňa.

Amen.